9So 228/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. K., bytom vo V. B. č.X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústredie, Ul.29.augusta č.8, Bratislava, o nejasnom návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 18.augusta 2008, č.k.18Sd/446/2005-120, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 18.augusta 2008, č. k. 18Sd/446/2005-120, z r u š u j e   a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

  Napadnutým uznesením krajský súd neustanovil navrhovateľke zástupcu z radov advokátov na ochranu jej záujmov. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že krajský súd mal   za preukázané, že navrhovateľka sa návrhom, doručeným najvyššiemu súdu 26.apríla 2004, domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne číslo X. zo 7.augusta 2002. Vzhľadom na oneskorené podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia považoval toto podanie za zrejme bezúspešné uplatňovanie práva a preto žiadosti navrhovateľky o ustanovenie zástupcu z radov advokátov nevyhovel.

Uznesenie krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Namietla, že návrhom na preskúmanie nenapadla rozhodnutie odporkyne zo 7.augusta 2002. Poukázala   na to, že v roku 1979 je bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý poberala až do jeho odňatia a priznania čiastočného invalidného dôchodku v roku 1992. Invalidný dôchodok jej bol znovu priznaný od 29.apríla 2002 so započítaním 29 rokov. Priznaním starobného dôchodku k náprave nedošlo.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľky odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky je potrebné vyhovieť.

Napadnutým uznesením krajský súd nevyhovel žiadosti navrhovateľky o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Podľa § 30 prvej vety OSP účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov.

Podľa § 138 ods.1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde   o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Krajský súd pri rozhodovaní podľa § 30 OSP vychádzal z toho, že navrhovateľka návrhom na začatie konania napadla rozhodnutie odporkyne zo 7.augusta 2002.

Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že :

- rozhodnutím zo 7.augusta 2002 priznala navrhovateľke invalidný dôchodok po zhodnotení 29 rokov zamestnania;

- rozhodnutím o zmene číslo X. z 30.januára 2004 odporkyňa zmenila svoje rozhodnutie zo 7.augusta 2002 a od 29.apríla 2002 upravila invalidný dôchodok navrhovateľky na 3 520,–Sk mesačne po zhodnotení 33 rokov zamestnania pre výšku dôchodku. Zo spisu nevyplýva, kedy toto rozhodnutie bola navrhovateľke doručené, expedované však nebolo skôr ako po 26.februári 2004.

Podania navrhovateľky sú ťažko zrozumiteľné, vyplýva z nich však, že nie je spokojná s výškou invalidného dôchodku a následne s výškou starobného dôchodku z dôvodu iného hodnotenia dôb zamestnania pre výšku čiastočného invalidného dôchodku (38 rokov) v porovnaní s dobami zamestnania, hodnotenými pre výšku invalidného dôchodku   (29, resp.33 rokov), čo by mohlo mať význam pre výšku starobného dôchodku. Vzhľadom   na existenciu rozhodnutia z 30.januára 2004, ktorým bolo zmenené rozhodnutie odporkyne   zo 7.augusta 2002 bol preto záver krajského súdu o oneskorenom podaní opravného prostriedku predčasný a jeho rozhodnutie o neustanovení zástupcu z radov advokátov nepodložené. Okolnosti nasvedčujú záveru, že návrh na preskúmanie (č.l.1) bol reakciou   na rozhodnutie odporkyne z 30.januára 2004 a smeruje proti nemu. Odvolací súd preto podľa § 221 ods.1, 2 OSP uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní krajský súd zistí, či navrhovateľka mienila napadnúť rozhodnutie odporkyne z 30.januára 2004 a znovu posúdi včasnosť podania návrhu, pričom preukázanie doručenia je dôkazným bremenom odporkyne. S prihliadnutím aj na obsah podaní navrhovateľky krajský súd posúdi, či navrhovateľka je schopná sama brániť svoje záujmy pred súdom a o jej žiadosti o ustanovenie zástupcu podľa § 30 OSP rozhodne znovu. V ďalšom konaní v prípade prebiehajúceho iného konania pred krajským súdom (o výšku starobného dôchodku) zváži i postup podľa § 112 ods.1 OSP.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30.apríla 2009

Za správnosť vyhotovenia:   JUDr. Viera Nevedelová, v.r. Zuzana Katuščáková   predsedníčka senátu