UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu: JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľa: C. J., bytom C., H. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ulica 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 22. júna 2015 č.k. 23Sd/163/2015-16, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 22. júna 2015 č. k. 23Sd/163/2015-16 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 22. júna 2015 č. k. 23Sd/163/2015-16 zamietol opravný prostriedok navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X. z 23. januára 2015, ktorým bola navrhovateľovi zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu je 30 %.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra 13. januára 2015 podľa § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súdnom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava so sídlom v Nitre 13. mája 2015. Obaja posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru, že u navrhovateľa sa jedná o chronický vertebrogénny thorakárny syndróm, kolísavá hypertenzia, porucha tukového metabolizmu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár chronický vertebrogénny thorakálny syndróm podľa Kapt. XV odd. E položka 3 písm. b. Posudkový lekár vyšetril navrhovateľa, zhodnotil predložené lekárske nálezy a konštatoval, že navrhovateľ trpí na vertebrogénny hrudný syndróm na podklade degeneratívnych zmien chrbtice bezkoreňového dráždenia s ľahkou poruchou statodynamiky C- Th chrbtice. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 30%, čo je v hornej tretine rozpätia, vzhľadom na klinický nález. Ostatné zdravotné poruchy nie sú posudkovo významné. Preto navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav totiž nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že nemá nové lekárske nálezy, ale na odporúčanie neurológa začal navštevovať rehabilitácie. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľa a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si navrhovateľ sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ, tvrdiac, že má dlhodobé ťažkosti s chrbticou. Má za to, že v jeho prípade by bola potrebná operácia, ale je tu možnosť, že jeho stav by sa ešte zhoršil. Rozhodnutie odporkyne je podľa jeho názoru nepreskúmateľné, nakoľko neuvádza ani, ako dospela k percentuálnej výške, ktorá určuje invaliditu, resp. na základe čoho dospela k miere poklesu v porovnaní so zdravou osobou o 30 %. Uvádza, že krajský súd konal len na základe dokumentácie, ktorú mal k dispozícií od odporkyne a neprešetroval navrhovateľov zdravotný stav prostredníctvom iných lekárov. Zdôrazňuje, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje pracovať a zarábať tak, ako pred vznikom ochorenia. Navrhuje, aby jeho zdravotný stav bol posúdený lekárom, ktorý nie je posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na uvedené argumenty navrhuje zmeniť rozsudok krajského súdu a rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa, ktorá považuje pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Vzhľadom na uvedené odporkyňa navrhuje rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“). Podľa § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona (pred 1. júlom 2016), sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 23. januára 2015 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok.
Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Podľa § 71 ods. 4 zákona o č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšejliečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 5 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %.
Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť a posúdenie splnenia zdravotnej podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho ako aj na účely súdneho konania (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2011 sp. zn. 7So 5/2011). Lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva v zmysle § 153 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie a zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár sociálneho poistenia sa musí vysporiadať so všetkými odbornými lekárskymi závermi o zdravotnom stave žiadateľa o invalidný dôchodok, pokiaľ tak neurobí, stáva sa posudok nepreskúmateľným. Toto však nie je prípad navrhovateľa. Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia navrhovateľa a predložené odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili.
Posudkoví lekári ako rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa vyhodnotili degeneratívne zmeny na chrbtici a v medzistavcových platničkách v zmysle prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení zaradené pod kapitolu XV, oddiel E, položka 3, písmeno b), a za toto zdravotné postihnutie určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Ide o degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. V tejto položke možno určiť mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozmedzí 20 - 35 %. U navrhovateľa posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %, čo je v hornej tretine rozpätia vzhľadom na klinický nález.
Navrhovateľ ani v podanom odvolaní neuviedol námietky, ktoré by spochybnili závery posudkov, nepredložil nové lekárske posudky a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo väčšej miere ako bolo stanovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia.
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť logicky a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Tak ako krajský súd aj odvolací súd mal preto za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa zatiaľ nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a že navrhovateľke nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa § 219 O. s. p. rozsudok krajského súdu potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd navrhovateľke v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. nepriznal, nakoľko nebola v odvolacom konaní úspešná.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.