9So/222/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľky: J. Y., bytom H. XX, Q. M., proti odporkyni: Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 11.07.2016, č.k. 23Sd/161/2016-15, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 11.07.2016, č.k. 23Sd/161/2016- 15 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 11.07.2016, č.k. 23Sd/161/2016-15, potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23.01.2016, ktorým odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zsp") na žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku tento dôchodok zvýšila od 10.11.2015 na sumu 180,00 € mesačne a po 01.01.2016 ho zvýšila na sumu 181,00 € mesačne, pričom poukázala na skutočnosť, že navrhovateľka je od 10.11.2015 invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „miera poklesu") 55%.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že podľa posudkov posudkových lekárov pobočky (Nové Zámky) a ústredia Sociálnej poisťovne (Nitra) z 12.01.2016 a 12.04.2016 bol potvrdený pôvodný nález, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie určili stav po operácii bedrovej chrbtice pre herniu disku L3-4 (2013) s radikulopathiou L5 vpravo podľa kap. XV, odd. E, položka 4, písm. b/ prílohy č. 4 zsp a zvýšili percentuálnu mieru za stav pooperácii krčnej chrbtice pre osteochondrózu C4-7 (2015) s radikulopathiou C6 vľavo podľa kap. XV, odd. E, položka 4, písm. b/ o 10% na výslednú mieru poklesu 55% od 10.11.2015.

Krajský súd na základe týchto skutočností dospel k záveru, že navrhovateľkin zdravotný stav naďalejpodmieňuje mieru poklesu 55%. Keďže neboli preukázané nové skutočnosti, ktoré by neboli známe pri posudzovaní posudkových lekárov, a ktoré by prijatý záver posudkových lekárov spochybnili, krajský súd rozhodnutie odporkyne potvrdil ako vecne správne.

Rozsudok krajského súdu navrhovateľka napadla včas podaným odvolaním. Namietla, že odporkyňa rozhodla bez nej, bez riadneho zistenia skutkového a právneho stavu veci a túto okolnosť nebral do úvahy ani krajský súd. Rovnako nevzal do úvahy predložené nálezy, ktoré svedčia o zhoršujúcom zdravotnom stave. Navrhla zrušiť rozhodnutie odporkyne, vec jej vrátiť na ďalšie konanie a priznať jej plný invalidný dôchodok.

Odporkyňa odvolanie navrhovateľky nepovažovala za dôvodné. Vo svojom vyjadrení uviedla, že navrhovateľkin zdravotný stav považuje za dostatočne ozrejmený podloženými odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, ktoré sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Navrhla, aby odvolací súd vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s ustanovením § 492 ods. 2 SSP sa odvolací súd v konaní riadil ustanoveniami O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. ) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zvýšení invalidného dôchodku s mierou poklesu na 55%.

Navrhovateľka podľa obsahu odvolania namietala priznanú mieru poklesu.

Z administratívnych spisov odporkyne vyplýva, že navrhovateľke bol určený dátum vzniku invalidity 18.7.2013, pôvodne so 75% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené - stavy po operácii chrbtice (neskôr s klesajúcou mierou poklesu od 05.3.2014 už len 45%), s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu/ kapitola XV, oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v miere 45% a za ostatné ochorenia / neskôr pridružené obtiaže s krčnou chrbticou na ktorú bola operovaná dňa 03.07.2015 pre osteochondrózu viacerých stavcov bolo určených maximálnych 10% a to od zhoršeného neurologického nálezu od 10.11.2015.

Na uvedených percentuálnych mierach poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou zotrvali posudkoví lekári aj po kontrolných hodnoteniach z podnetu krajského súdu, pričom svoje stanovisko riadne, teda zrozumiteľne a v logických súvislostiach zdôvodnili.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až ods. 8 zákona).

Pre posúdenie nároku na zvýšenie invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.

Námietku navrhovateľky, že krajský súd, ani odporkyňa, nebrali do úvahy zhoršenie jej celkového zdravotného stavu odvolací súd nepovažoval za podloženú. Súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu môže (i keď nemusí) nariadiť doplnenie dokazovania v prípade predloženia lekárskych nálezov, uvádzajúcich nové skutočnosti, resp. ak nálezy sú v rozpore so závermi posudkových lekárov.

Medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi v čase rozhodnom však neboli zistené rozpory a o odbornej úrovni posudkov posudkových lekárov nemal dôvod pochybovať ani odvolací súd. Ani z predkladaných odborných posudkov súdu po vydaní napadnutého rozhodnutia odporkyne, resp. doložených k pojednávaniu nevyplýva, že by po poslednom posúdení posudkovým lekárom došlo k ďalšiemu dlhodobému zhoršeniu zdravotného stavu oproti stavu, ktorý vzali do úvahy posudkoví lekári.

Z doložených listín k odvolaniu odvolací súd zistil, že tieto boli jednak vyhotovované už po vydaní napadnutého rozsudku krajského súdu, pretože nález oftalmológa a internistu bol vyhotovený ku dňu 24.8.2016 resp. ku dňu 26.8.2016 (nález orthopéda) avšak tento súbor nálezov obsahoval aj popisy nálezov zo 6.5.2016, ktoré už boli zhodnotené v posudku posudkového lekára ústredia Nitra dňa 12.4.2016 (okrem nálezu orthopéda) a tvorili zásadný podklad pri rozhodovaní krajského súdu. Navyše je potrebné pripomenúť, že navrhovateľka v priebehu správneho konania pri podpisovaní lekárskych správ ani v jednom prípade neuvádzala iné zdravotné problémy, než tie, ktoré už boli vo vyššie uvádzaných posudkoch z 12.1.2016 a 12.4.2016 zhodnotené. Rovnako v priebehu správneho konania nenamietala nedostatočne zistený skutkový/zdravotný stav spočívajúci v nezohľadnení ďalších ochorení na ktoré vo svojom odvolaní poukazuje. Nemožno preto vytýkať krajskému súdu ale ani správnemu orgánu, že nevyhodnotili niečo, čo nemali k dispozícii alebo o čom nemali vedomosť. Dodatočne predkladané lekárske správy ako dôkazy z vyššie uvedených dôvodov nie sú spôsobilé spochybniť závery posudkových lekárov ohľadom zdravotného stavu navrhovateľky. Tvrdenie navrhovateľky, že jej súčasné, v konaní preukázané zdravotné postihnutia zodpovedajú vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nebolo lekárskymi nálezmi preukázané. Jej subjektívne presvedčenie, že zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

Záverom odvolací súd uvádza, že k predkladaným lekárskym nálezom (z 24.8.2016 a 26.8.2016), ktoré navrhovateľka žiadala zohľadniť v odvolacom konaní, odvolací súd nemohol prihliadnuť najmä z dôvodu, že v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. súd v zásade preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia odporcu, teda ku dňu 23.01.2016 (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), hoci zákon nevylučuje možnosť, aby odporca na základe ďalších dôkazov prehodnotil svoje rozhodnutie; takáto možnosť však nie je bez ďalšieho dôvodom na opakované posúdenie zdravotného stavu v prípade predkladania novších a novších lekárskych nálezov a dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia odporcu, ktoré v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľka má v prípade zhoršenia zdravotného stavu možnosť kedykoľvek znovu požiadať o priznanie invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že u navrhovateľky v posudzovanom období neboli splnené podmienky pre viac ako 55% mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozhodnutie odporkyne považoval za zákonné, a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyňa nemá nárok na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.