ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľa: F. N., nar. XY, bytom M., právne zast.: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o, so sídlom 010 01 Žilina, Vojtecha Spanyola 1726/13, IČO: 47 245 841, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. apríla 2015, č.k. 25Sd/344/2014-45, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. apríla 2015, č.k. 25Sd/344/2014-45 v znení opravného uznesenia zo 06. augusta 2015, č.k. 25Sd/344/2014-67, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom z 30. apríla 2015, č.k. 25Sd/344/2014-45 v znení opravného uznesenia zo 06. augusta 2015, č.k. 25Sd/344/2014-67, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XY z 05. novembra 2014, ktorým odporkyňa podľa § 71 ods. 1 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) navrhovateľovi od 16. marca 2014 odňala invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Liptovský Mikuláš zo dňa 01. októbra 2014, nie je od 06. decembra 2013 invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, z dôvodu ktorého mu nárok na invalidný dôchodok zanikol.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uznanú mieru poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť považoval za zodpovedajúcu zákonu v čase rozhodovania odporkyne, ako aj v čase posúdenia jeho invalidity druhostupňovou posudkovou lekárkou sociálneho poistenia MUDr. Mgr. N., ktorá sa v lekárskej správe zo dňa 03. marca 2015 dostatočným spôsobom vysporiadala s námietkami vznesenými právnou zástupkyňou navrhovateľa. Za presvedčivo odôvodnené krajský súd považoval ajzníženie percenta miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť zo 45% na 35%, a to práve vzhľadom na to, že napriek postihnutiu navrhovateľ vykonáva zárobkovú činnosť (manipulant). Pri zohľadnení vzdelania navrhovateľa a ním vykonávanej práce, konštatoval, že záver posudkovej lekárky ústredia Sociálnej poisťovne zodpovedá kritériám uvedeným v § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. (porovnaniu telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby). Zdôraznil, že prácu manipulanta vykonával navrhovateľ aj pred operáciou chrbtice, keď na túto prácu bol preradený už skôr v súvislosti s ťažkosťami s chrbticou, ako aj z dôvodu exému kože, pričom aj z vyjadrenia samotného navrhovateľa vyplýva, že uvedenú prácu vykonával aj pred operáciou chrbtice a túto činnosť vykonáva naďalej v plnom rozsahu, t. j. na plný pracovný úväzok.
Rozsudok napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietal, že posudky posudkových lekárov, ktoré boli podkladom napadnutého rozhodnutia, nespĺňajú zákonné kritériá posudzovania invalidity a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak, ako to predpokladá zákon o sociálnom poistení v § 71 a v prílohe k zákonu v kapitole XV., oddiel E, položka 4b/. Konkrétne posudku MUDr. X. zo dňa 01.10.2014 vytkol, že jej vyjadrenie k subjektívnym ťažkostiam - bolestiam navrhovateľa - má charakter subjektívneho záveru, bez odborného zdôvodnenia. Namietal tiež, že záver MUDr. N. v posudku z 03.03.2015 nezodpovedá obsahu lekárskych odborných vyšetrení a ani obsahu záverov posudkových lekárov, keďže sa bez akéhokoľvek odborného zdôvodnenia snaží nájsť v neurologických vyšetreniach nálezy zodpovedajúce úplne inej diagnóze, keď prípadné dokumentovanie ťažkého nepriaznivého reziduálneho funkčného nálezu s trvalými prejavmi dráždenia nervov a svalov, s parézami so svalovými atrofiami a poruchami zvieračov, by muselo byť už posudzované v rozpätí 70-80% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa položky 4c/. Podľa názoru navrhovateľa, posudkoví lekári konštatujú, že k zhoršeniu zdravotného stavu nedošlo, avšak nezdôvodňujú, v čom vidia zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré odôvodňuje odňatie invalidného dôchodku. Tvrdil, že závery posudkových lekárov o zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť musia byť riadne a preskúmateľne odôvodnené a to tak v smere zvýšenia, ako aj v smere zníženia tejto miery, pričom zákon nevylučuje ani konštatovanie stabilizácie zdravotného stavu, ktorú kvalitu v jeho prípade závery posudkových lekárov nemajú, a preto je rozhodnutie odporcu o odňatí invalidného dôchodku nepreskúmateľné a nezákonné, čo v konaní pred súdom namietal, ale ani odporca, ani súd sa s týmito námietkami nevysporiadali.
Argumentoval, že už v čase po operácii mal osový aparát stabilizovaný, bez zápalov a to preto, lebo stabilizácia osového aparátu u navrhovateľa bola vykonaná operatívne a implantát so svorkami, ktoré mu osový aparát stabilizujú, doteraz nikto nevybral. Už pri priznaní invalidného dôchodku v roku 2012 navrhovateľ nemal nasadenú trvalú medikamentóznu liečbu a nebral žiadne injekcie a odborní lekári konštatovali šetriaci režim vertebropata, fixačný bedrový pás, pravidelné kontroly a medikamenty v prípade bolesti a rovnaké skutočnosti konštatujú aj lekári v správach, ktoré boli podkladom pre odňatie invalidného dôchodku. Z hľadiska preskúmateľnosti a zákonnosti rozhodnutia tu absentuje riadne a zrozumiteľné zdôvodnenie či, a v akom smere došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu v porovnaní s predchádzajúcim stavom, keď kostra navrhovateľa je naďalej fixovaná svorkami, nosí palicu a fixačný bedrový pás, máva bolesti a celkovo je podstatne obmedzená jeho výkonnosť. V tejto súvislosti poukázal na konkrétne nálezy z vyšetrení v neurochirurgickej ambulancii a u neurológa. Posudkový lekár bol povinný svoj posudok pri kontrolnom vyšetrení porovnávať s predchádzajúcim stavom, inak ide o svojvoľné, arbitrárne a subjektívne posúdenie zdravotného stavu a pokiaľ zhodnotil, že schopnosť navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je priaznivejšia o 10 percentuálnych bodov oproti predchádzajúcemu stavu, bol povinný uviesť o aké práce oproti predchádzajúcej pracovnej rekomandácie môže byť život navrhovateľa obohatený. Zdôraznil, že z funkčného hľadiska k zlepšeniu stavu jeho chrbtice nedošlo, práve naopak. Ľahšiu prácu v interiéri navrhovateľ vykonával už v čase priznania invalidného dôchodku, takže v tomto smere objektívna zmena oproti predchádzajúcemu stavu nenastala. Nesúhlasil tiež s vyhodnotením atopického ekzému a následku po poranení rohovky ako posudkovo nezávažných a neodôvodňujúcich navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zo záverov posudkových lekárov, že jeho zdravotný stav mu nebráni vykonávať doterajšiuprácu vyplýva, že porovnávali jeho schopnosti vo vzťahu k ním vykonávanej práci a nie so schopnosťami zdravej fyzickej osoby.
Tvrdil, že z napadnutého rozhodnutia odporcu i zo záverov krajského súdu vyplýva, že invalidný dôchodok mu bol odňatý len preto, že je schopný a zvláda určitú prácu u toho istého zamestnávateľa, čo je v rozpore s právom. Súd rovnako ako odporca nesprávne posúdil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, lebo posúdil jeho schopnosť pracovať na určitej pozícii, kde pracoval aj pred operáciou, pričom ako zdravý vykonával úplne iné práce ako teraz. Hodnotenie iba jeho schopnosti vykonávať súčasnú prácu u jeho zamestnávateľa považoval za svojvoľné a diskriminujúce. Zníženie zdravotného potenciálu je nutné posudzovať všeobecne vo vzťahu k zdravej osobe a nie vo vzťahu k práci, ktorú momentálne vykonáva. Z vyššie uvedených početných dôvodov navrhovateľ rozhodnutie krajského súdu považoval za nesprávne z dôvodu nesprávnych skutkových záverov a neprávneho právneho posúdenia veci a žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť a napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a priznať náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu označila dôvody, ktoré navrhovateľ uviedol za neopodstatnené, rovnako tak jeho pochybnosti o nesprávnom posúdení jeho zdravotného stavu, keď navrhovateľ nepreukázal zhoršenie svojho zdravotného stavu v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V súlade s ustanovením § 492 ods. 1 S.s.p. sa odvolací súd v konaní riadil ustanoveniami O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v znení opravného uznesenia a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa vyhovieť nemožno.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o odňatí invalidného dôchodku.
Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 2, 3, 5 až 8 zákona č. 461/2003 Z.z.).
Z uvedeného vyplýva, že pre uznanie invalidity sa vyžaduje nielen dlhodobosť nepriaznivého zdravotnéhostavu; musí ísť súčasne o taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý dlhodobo, nielen prechodne podľa poznatkov lekárskej vedy, spôsobuje trvalý pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere nad 40%.
Z posudkovej dokumentácie vyplýva, že navrhovateľ bol uznaný invalidným od 29.05.2012 podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, zaradené do Kapitoly XV., oddielu E, položky 4, písm. b, pre pooperačné pretrvávanie prejavov radikulárneho dráždenia v L5 vľavo s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Kontrolná lekárska prehliadka bola určená na jún 2013.
Po absolvovaní kontrolnej lekárskej prehliadky 06.12.2013 bol navrhovateľovi rozhodnutím odporkyne z 24.01.2014, od 16.03.2014 odňatý invalidný dôchodok, nakoľko pokles schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť už nie je 45% ale iba 35%. V dôsledku odvolania navrhovateľa rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 31.07.2014, č.k. 25Sd/144/2014-42 bolo uvedené rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa nebolo vykonané na základe všetkých odborných lekárskych nálezov a všetkých ochorení.
Posudková lekárka pobočky v Liptovskom Mikuláši v lekárskej správe zo dňa 01.10.2014 konštatovala, že v období od posúdenia zdravotného stavu až doteraz posudzovaný udáva pretrvávajúce bolesti chrbtice s vystreľovaním do oboch dolných končatín a zhoršovanie ťažkostí, čo však nebolo dokladované odbornými vyšetreniami, pričom absolvoval len plánované kontrolné vyšetrenia. Podľa nálezu z neurochirurgického vyšetrenia dňa 13.11.2012 hybnosť dolných končatín je zachovaná, chôdza zlepšená, pričom objektívny nález potvrdzujúci koreňové dráždenie chýba. Po deviatich mesiacoch (dňa 06.08.2013) absolvoval ďalšie neurochirurgické vyšetrenie, v ktorom sa opäť uvádza, že pooperačný priebeh je primeraný a že známky poruchy motoriky nie sú prítomné. Pri oboch vyšetreniach bol doporučený šetriaci režim a rehabilitácia, analgetická liečba uvádzaná nebola. V neurologickom vyšetrení z 29.07.2014 sa uvádza rigidita driekovej chrbtice a slabé rozvíjanie LS-chrbtice, ktoré vyplývajú z operačného zákroku s prítomnosťou miernych prejavov koreňového dráždenia s doporučením analgetickej liečby podľa potreby. Posudková lekárka na základe odborných vyšetrení zhrnula, že od posúdenia zdravotného stavu v júni 2012 ide o priaznivý pooperačný priebeh čo sa týka intenzity a frekvencie recidív bolestí, bez výraznej funkčnej poruchy chrbtice a s dobrým postavením stabilizačného aparátu. U posudzovaného konštatovala degeneratívne ochorenie chrbtice s následkom posunu stavcov L5 voči S1, ktorý spôsoboval koreňové dráždenie. Diagnóza u neho nie je zmenená, ale je zmenená operačne upravená spondylolistéza s prejavmi koreňového dráždenia, pooperačne so zlepšením, minimalizáciou intenzity a frekvencie koreňového dráždenia s prechodným uznaním miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% po operácii v období prvého roka záťaže pri pracovnom procese. K prognóze ochorenia uviedla, že degeneratívne zmeny na chrbtici progredujú v čase, intenzita a rýchlosť progresie je individuálna a u posudzovaného spôsobila posun stavcov s prejavmi koreňového dráždenia, ktorý bol riešený operačne s priaznivým výsledkom. V prípade, že mu degeneratívne zmeny na chrbtici v budúcnosti spôsobia trvalé postihnutie funkcie a časté dlhotrvajúce prejavy dráždenia nervov a svalov, ťažkú poruchu statiky a dynamiky, je možné opätovne posúdiť jeho zdravotný stav na účely invalidity. K atopickému ekzému, ktorým navrhovateľ trpí uviedla, že nález je odhojený v oblasti ramien, podbruška a distálnej tretiny pravého predkolenia bez potreby kortikoterapie, nejedná sa o výrazné prejavy, časté exacerbácie ani generalizovanú formu ekzému, preto je z posudkového hľadiska nezávažný rovnako ako následok po poranení rohovky, keďže závažné dôsledky poranenia nie sú prítomné. Na uvedené nemá vplyv ani skrátenie pravej dolnej končatiny o 2 cm po úraze v detstve. Poukázala tiež na tvrdenie posudzovaného, že nemá zamestnanie s veľkou fyzickou záťažou, zotrval preto na pôvodnom pracovisku bez potreby skrátenia pracovného úväzku. Posudzovaný namietal voči priznanej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (35%), pretože trpí neustálymi bolesťami, ktoré progredujú. K tomu posudková lekárka zdôraznila, že intenzívne bolesti chrbtice pri koreňovom dráždení, event. dlhodobé neustále bolesti si vyžadujú návštevu odbornej ambulancie a analgetickú intenzifikovanú liečbu, práceneschopnosť, ktoré u navrhovateľa absentujú, preto ním uvádzané bolesti nepovažuje za intenzívne a trvalé, a preto nie sú dôvodom na priznanie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť než aká bola priznaná.
Následne rozhodnutím z 05.11.2014, ktorým odporkyňa realizovala rozsudok krajského súdu z 31.07.2014, opätovne rozhodla o odňatí invalidného dôchodku počnúc od 16.03.2014.
V ďalšom konaní posudkový lekár pobočky v Liptovskom Mikuláši v lekárskej správe z 26.01.2015 opätovne dospel k záveru o už iba 35% miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť a z toho dôvodu o zániku invalidity. Zdôraznil, že u navrhovateľa od operácie nebola nutná iná liečba okrem perorálnej (tabletky, kvapky), neboli nutné obstreky, infúzie, injekcie, rehabilitácie a ani iné liečebné procedúry, ktoré sú pri zlom zdravotnom stave bežne odporúčané. Dospel preto k záveru, že posudzovanému jeho zdravotný stav nebráni vo vykonávaní pracovnej činnosti (manipulant), ktorú vykonával aj pred operáciou chrbtice a naďalej ju vykonáva v plnom rozsahu, t.j. na plný pracovný úväzok. Atopický ekzém, Besnierove prurigo, na ktoré sa navrhovateľ lieči už dlhodobo aj pred uznaním invalidity, nie je dôvodom na navýšenie miery poklesu, pretože kožné ochorenie podobného charakteru možno zohľadniť v prípade generalizácie nálezu po celom tele alebo nálezov dlhotrvajúcich a liečbe vzdorujúcich.
Posudková lekárka Sociálnej poisťovne ústredia po vyhodnotení správ z opakovaných odborných lekárskych vyšetrení (MRI, neurochirurgické, neurologické, kožné, očné a vyšetrenie v Medcentre v lekárskej správe z 03.03.2015 uviedla, že z dôvodu, že navrhovateľ odmietol vyšetrenie posudkovým lekárom, zdravotný stav hodnotila len na základe záverov odborných vyšetrení. Aj napriek tomu, že vo viacerých záveroch odborných vyšetrení je uvádzané, že je potrebný šetriaci režim vertebropata, závery funkčných vyšetrení popisujú slabosť svalového korzetu s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti, s ojedinelými prejavmi nervového a svalového dráždenia a ani v jednom prípade v záveroch neurologického vyšetrenia nie je dokumentovaný ťažký a nepriaznivý reziduálny funkčný nález, s trvalými prejavmi dráždenia nervov a svalov, s parézami, svalovými atrofiami a poruchami zvieračov, z dôvodov ktorých toto hodnotenie zodpovedá zaradeniu do kapitoly XV, oddielu E, položky 4b/ so zodpovedajúcim percentuálnym hodnotením 35%, keďže posudzovaný vykonáva ľahké manuálne práce v interiéri. Poukázala na to, že pri hodnotení zdravotného stavu posudkový lekár berie do úvahy okrem funkčného stavu chrbtice aj charakter pracovnej činnosti; keďže sám navrhovateľ uvádza, že vykonáva len ľahké manuálne práce v interiéri, tomu zodpovedá hodnotenie 35%. Percentuálne hodnotenie 45% zodpovedá fyzicky náročným prácam spojeným so zdvíhaním ťažkých bremien, v klimaticky nevyváženom pracovnom prostredí (v exteriéri), čo u posudzovaného nebolo zaznamenané. Predchádzajúci posudok považovala preto za správne vypracovaný bez dôvodu na jeho zmenu.
Pokiaľ navrhovateľ namietal, že posudkoví lekári neposudzovali mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní s konkrétnou fyzickou osobou, táto jeho námietka nie je dôvodná. Z ustanovenia § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby ako osoby, ktorá taký pokles schopnosti nemá. Predpokladom uznania invalidity je pritom pokles schopnosti vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu; nie je preto právne významné, že navrhovateľ nie je schopný vykonávať ťažké fyzické práce. Zákaz, resp. obmedzenie schopnosti vykonávať niektoré druhy zamestnaní, nie je preto sám o sebe dôvodom na uznanie invalidity.
Odvolací súd poukazuje na to, že pri odňatí invalidity je podstatný zdravotný stav v čase predchádzajúcom posudzovaniu, či došlo k zlepšeniu zdravotného stavu, resp. či trvá pôvodne zistený zdravotný stav a v jeho dôsledku určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa jeho názoru sa posudkoví lekári v posudkoch z 25.01.2015 a 03.03.2015 dostatočne zaoberali zdravotným stavom navrhovateľa, ich posudky považoval za úplné, objektívne a presvedčivo odôvodňujúce zlepšenie zdravotného stavu v súlade s § 71 a prílohou č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., bez vnútorných rozporov a bez rozporov s objektívnymi nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (neurologické, neurochirurgické,...). Aj odvolací súd z toho dôvodu považoval rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 229O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ nebol v tomto konaní úspešný.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ má kedykoľvek možnosť znovu požiadať o priznanie invalidného dôchodku, najmä ak po jeho odňatí opätovne došlo k dlhodobému zhoršeniu zdravotného stavu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.