9So/218/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci navrhovateľky: C. M., bytom I. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o invalidnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 2Sd/108/2014-25 zo dňa 17.06.2015, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k. 2Sd/108/2014-25 zo dňa 17.06.2015, p o t v r d z u j e.

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom č. k. 2Sd/108/2014-25 zo dňa 17.06.2015 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.08.2014, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť navrhovateľky zo dňa 23.07.2014 o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 02.04.2015 nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v priebehu konania na krajskom súde doložila navrhovateľka dňa 25.02.2015 písomné vyjadrenie ortopéda (03.02.2015), ktoré podľa jej názoru preukazovali zhoršenie zdravotného stavu a z tohto dôvodu bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom ústredia. Navrhovateľka uviedla, že hoci sa v posudkoch hodnotilo a uviedlo obmedzenie pohyblivosti v lakťovom kĺbe ťažšieho stupňa na nedominantnej končatine avšak pravda je taká, že ľavá ruka je jej dominantnou končatinou. Na otázku posudkovej lekárky síce odpovedala, že píše pravou rukou, ale v skutočnosti to robila z donútenia rodičov. Nesúhlasí s tvrdením, že nemá iné zdravotné postihnutia, poukázala najmä na degeneratívne zmeny chrbtice, problémy s pečeňou, tieto vyplývajú aj z prepúšťacejsprávy z 31.07.2014.

Na požiadanie krajského súdu posudkový lekár odporkyne dňa 02.04.2015 posúdil zdravotný stav navrhovateľky pričom na pôvodnom zaradení a popise rozhodujúceho zdravotného ochorenia nič nezmenil a opakovane ho zaradil pod kapitolu XV., oddiel G, položka 12 písm. b) bod 1 a určil hornú hranicu 25% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za iné zdravotné postihnutia nezvýšil percentuálnu mieru o žiadne percento berúc do úvahy, že navrhovateľka je po operácii žlčníka. Rozhodnutie odporkyne preto krajský súd považoval za súladné so zákonom.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie a žiadala o opätovné posúdenie jej zdravotného stavu a priznanie invalidného dôchodku odo dňa podania žiadosti o invalidný dôchodok, t.j. od 23.07.2014. Zopakovala, že napadnuté rozhodnutie odporcu považuje za nesprávne, keďže vykonané posudky sú povrchné a neobjektívne. Z toho hľadiska navrhla opakované šetrenia u odborných lekárov aj s ich výsluchom a prípadne prizvanie znalca na objektívne posúdenie jej zdravotného stavu. Podotkla, že podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. sa vo vyššie citovanej kapitole uvádza miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov 45% a nie 25% ako určili posudkoví lekári.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila. Rovnopis odvolania a výzva k vyjadreniu jej boli doručené dňa 06.08.2015.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (OSP) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením sa odvolacie konanie riadi ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Pri vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, najvyšší súd s prihliadnutím na § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvedie argumentáciu k odvolacím dôvodom.

Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je invalidita poistenca. Za invalidného poistenca sa v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. považuje poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatnýchzdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 2, 3, 5 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Z uvedeného vyplýva, že pre uznanie invalidity sa vyžaduje nielen dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu, ale súčasne musí ísť o taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý dlhodobo, (nielen prechodne) podľa poznatkov lekárskej vedy, spôsobuje trvalý pokles schopnosti vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť v miere nad 40%.

Navrhovateľka v žiadnom podaní neuviedla konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo väčšej miere, ako bolo stanovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Aj odvolací súd považoval posudky posudkových lekárov za úplné, presvedčivé a zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z., keďže posudkoví lekári sa vysporiadali so všetkými namietanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky a zohľadnili všetky navrhovateľkou uvádzané ťažkosti a operácie. Nie je podstatné, aký je subjektívny pocit navrhovateľky ani či narušenie zdravotného stavu môže v budúcnosti viesť k ďalšiemu zhoršovaniu. Na tom základe dospel odvolací súd k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky zatiaľ nepodmieňuje viac ako 25% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľka ani v odvolacom konaní nepreukázala nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania za účelom posúdenia nových skutočností či odstránenia rozporov.

Podľa posudku posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne z 02.04.2015 navrhovateľka nebola uznaná invalidnou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určila obmedzenie pohyblivosti v lakťovom kĺbe ťažšieho stupňa (vrátane obmedzenia) na nedominantnej končatine, kde podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. je rozpätie od 20 - 25%, pričom určil u navrhovateľky hornú možnú hranicu miery poklesu. Pokiaľ by posudkoví lekári hodnotili ľavú končatinu navrhovateľky ako dominantnú, potom v danej kapitole by mohli zohľadniť rozpätie od 25 - 35% a nie 45 % ako sa mylne navrhovateľka domnieva. Pri 35% miere poklesu však navrhovateľka rovnako nespĺňa podmienky na priznanie invalidity. Posudkový lekár sa zaoberal aj ostatnými postihnutiami dokumentovanými v novo doloženom ortopedickom vyšetrení - vertebrogénny algický syndróm avšak tieto vyhodnotil ako nepodmieňujúce percentuálne navýšenie, keďže boli zistené len minimálne degeneratívne zmeny s minimálnym funkčným deficitom. Rovnako pooperačný stav po odstránení žlčníka vyhodnotil ako bez komplikácií a z hľadiska posudkového tiež nepodmieňujúci percentuálne navýšenie.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd mal za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky zatiaľ nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a že jej nevznikol nárok na invalidný dôchodok.

Preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že navrhovateľka má v prípade zhoršenia zdravotného stavu možnosť kedykoľvek znovu požiadať o priznanie invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka nebola v tomto konaní úspešná a odporkyňa nemá právo na náhradu trov konania zo zákona.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.