N a j v y š š í   s ú d

9So/212/2014

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej

v právnej veci navrhovateľa: M. K., bytom X., právne zastúpený: JUDr. Jozef Baran, advokát

so sídlom Nám. Matice slovenskej 23/45, Žiar nad Hronom proti odporkyni: Sociálna

poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 07. októbra 2014, č. k.

20Sd/82/2014-24, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 07. októbra 2014, č. k. 20Sd/82/2014-24   p o t v r d z u j e.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume

139,82 € k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 07. októbra 2014, č. k. 20Sd/82/2014-24

podľa § 250l ods. 2   a § 250 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku) zrušil

rozhodnutie odporkyne č. XY zo dňa 03. marca 2014 v spojitosti s rozhodnutím odporkyne

rovnakého čísla zo dňa 12. júna 2014, ktorým podľa § 60, § 65, § 255 a § 274 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č.

461/2003 Z.z.“) a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“)   zamietla žiadosť navrhovateľa

o starobný dôchodok od 08.10.2011 s odôvodnením, že nezískal potrebnú dobu 15 rokov

dôchodkového poistenia, lebo mu bol od 01.07.2008 podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z.

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.) priznaný

výsluhový dôchodok, pričom pre nárok a výšku toho dôchodku mu bola zhodnotená doba

trvania od 01.10.1974 do 31.12.1999 služobného pomeru v Hasičskom a záchranárskom zbore

(ďalej aj „doba služby hasiča“), zaradeného do II. pracovnej kategórie zamestnaní a doba

služobného pomeru od 01.01.2000 do 31.12.2007 v III. pracovnej kategórii; keďže toto

zamestnanie nebolo zaradené do I. pracovnej kategórie ani do 1., resp. 2. kategórie funkcií,

nespĺňa podmienky pre zníženie dôchodkového veku (ku dňu žiadosti 08.10.2011 - 60 rokov),

ktorý dovŕšil dňom XY (62 rokov veku). S poukazom   na ustanovenie § 60   ods. 2

a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. odporkyňa dobu služby hasiča nehodnotila

ako obdobie dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom

systéme, keďže považovala toto obdobie za zhodnotené pri priznaní výsluhového dôchodku; zhodnotila mu len dobu odpracovanú vo všeobecnom systéme k dôchodkovému veku celkom

8 rokov a 152 dní.

Krajský súd považoval navrhovateľovu žiadosť o priznanie starobného dôchodku

po dovŕšení 60-ho roku veku od 08.10.2011 za správnu, lebo jeho služobný pomer

od 01.10.1975 do 31.12.1999 bol zaradený do II. pracovnej kategórie, ktorá sa za dobu

pred 01.01.2000 hodnotí ako služba vojaka z povolania zaradená do I./II./ kategórii funkcií,

čím spĺňa podmienku skrátenia vekovej kategórie.

Krajský súd považoval za potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení

na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v osobitnom systéme na Slovensku.

Za dôvodný to považoval preto, aby nedošlo k zhoršovaniu dôchodkového postavenia tých

poistencov, ktorým v čase poistného vzťahu mala právna úprava zabezpečovať komplexne

výhodnejšie postavenie s prihliadnutím k náročným špecifikám ich služby. Z uvedeného

dôvodu mala odporkyňa pri rozhodovaní o nárokoch navrhovateľa vychádzať najprv

z výpočtu teoretickej výšky dôchodku, ktorá by mu patrila za podmienky zápočtu všetkej

doby poistenia získanej vo všeobecnom systéme pri zohľadnení možnosti skoršieho odchodu

do starobného dôchodku, následne obdobne vypočítať výšku dôchodku z osobitného systému poistenia a túto odpočítať od výpočtu zo všeobecného systému. Odporkyňa nesprávnou

aplikáciou práv porušila práva navrhovateľa, preto krajský súd zrušil jej rozhodnutie

a nariadil jej vec znovu posúdiť ku dňu 08.10.2011 postupom vyššie uvedeným.

Rozsudok krajského súdu napadla odporkyňa včas podaným odvolaním. Žiadala,

aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie odporkyne

potvrdil. Zdôraznila, že žiaden právny predpis neumožňuje prekvalifikovať dobu výkonu

služby v II. pracovnej kategórii na II. kategóriu funkcií a znížiť z toho dôvodu dôchodkový

vek, tak ako to tvrdí krajský súd vo svojom rozhodnutí. Uvedené sa týka aj navrhovateľa,

preto mu nie je možné priznať nárok na skrátenie veku k vzniku nároku na starobný

dôchodok. Ďalej uviedla, že hoci navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok

od 01. júla 2008, nepožiadal v zákonnej (15-dňovej) lehote Sociálnu poisťovňu o priznanie

starobného alebo predčasného starobného dôchodku podľa § 293u ods. 1, 2 zákona

č. 461/2003 Z.z. a § 143k ods. 9 a 10 zákona č. 328/2002 Z.z. Zotrval na svojom názore,

že obdobie zhodnotené pri priznaní výsluhového dôchodku nemožno opakovane hodnotiť

aj pre vznik nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie krajského

súdu potvrdiť. Súčasne poukázal na to, že v zmysle judikatúry najvyššieho súdu sú pojmy

I. a II. pracovná kategória totožné s pojmami 1., resp. 2. kategória funkcií. Podľa jeho názoru

odporkyňa mala túto skutočnosť zohľadniť pri posudzovaní jeho nároku na vznik starobného

dôchodku ku dňu 08.10.2011 a zohľadniť všetky odpracované roky spolu 42 rokov a 152 dní.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny

poriadok (ďalej len „S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho

súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších

predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

napadnutý rozsudok a rozhodnutie odporkyne bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2

O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí

žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku.

Pokiaľ navrhovateľ v zhode s krajským súdom tvrdili, že v zmysle judikatúry

najvyššieho súdu sú pojmy I. a II. pracovná kategória totožné s pojmami 1., resp. 2. kategória

funkcií, toto tvrdenie, ako správne uviedla aj odporkyňa, nie je dôvodné. Uvedený právny

záver, najvyšší súd opakovane judikoval len v prípadoch vojakov z povolania, zaradených

na dôchodkové účely do 1. a 2. kategórie funkcií, ktorým nevznikol nárok na starobný

dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

Z evidenčných listov o dobách zamestnania navrhovateľa vyplýva, že vykonával

zamestnanie hasiča od 01.10.1974 do 31.12.1999 zaradené do II. pracovnej kategórie

a od 01.01.2000 do 31.12.2007 zaradené do III. pracovnej kategórie; v uvedenom období jeho

služba nebola zaradená do 1., resp. 2. kategórie funkcií. Správne odporkyňa uviedla,

že u navrhovateľa nie je zákonný dôvod na zníženie jeho dôchodkového veku, pretože žiaden

z predpisov (zákon č. 461/2003 Z.z. ani s účinnosťou pred 01.01.2004) takýto nárok

pri zamestnaní zaradenom do II. pracovnej kategórie nezakladalo. Z uvedeného dôvodu

navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikol až dovŕšením 62 rokov k XY

(§ 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.).

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov

Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru

väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby,

colníkov (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov

mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie

je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia

je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby,

ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok

na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový

dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného

predpisu.

Rovnako podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového

poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka

prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak

a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok

podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný

dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu 55).

Podľa poznámky pod čiarou osobitným predpisom 2) je zákon č. 328/2002 Z.z.  

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov  

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.”), resp. zákon č. 315/2001

Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

Pre posúdenie veci bolo podstatné vyriešenie otázky, či navrhovateľ získal dobu

služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a jeho trvanie.

Nebolo sporné, že navrhovateľ dobu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok

na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 315/2001 Z.z.,   že jeho služobný pomer hasiča

sa skončil dňom 30. júna 2008, a od uvedeného dňa mu výsluhový dôchodok podľa zákona

č. 328/2002 Z.z. bol priznaný.

Odvolací súd však poukazuje na osobitnú úpravu zákona č. 328/2002 Z.z. vo vzťahu

k hasičom, teda aj k navrhovateľovi.

Výsluhový dôchodok je v zmysle § 30 písm. d/ zákona č. 328/2002 Z.z. dávkou

výsluhového zabezpečenia.

Podľa § 143t ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení zákona č. 449/2008 Z.z., účinnom

od 01.01.2009, hasič, ktorému skončil služobný pomer v období od 01. januára 2008

do 31. decembra 2008, môže požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku

alebo predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu. 3f)

Podľa § 143t ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. dňom podania žiadosti podľa odsekov 1

a 2 zaniká hasičovi nárok na výsluhové zabezpečenie podľa tohto zákona.  

Podľa § 143t ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. ustanovenie § 143k ods. 9 a 10

sa od 01. januára 2009 nepoužije.

Ako už bolo uvedené, navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65

ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dňom XY. Dňom podania žiadosti o starobný dôchodok

09.01.2014 navrhovateľ žiadnu lehotu na priznanie starobného dôchodku nezmeškal

(ako nesprávne odporkyňa citovala § 143k ods. 9 a 10 zákona č. 328/2002 Z.z.), pretože

postup bol možný vzhľadom k § 143t ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý ustanovenie

§ 143k ods. 9 a 10 od 01. januára 2009 vylúčil. V zmysle § 143t ods. 2 a 3 citovaného zákona

nárok na výsluhový dôchodok zanikol a výkon služby od tohto dňa už nárok na výsluhový

dôchodok nezakladal. Na tomto závere nič nemení okolnosť, že orgán ministerstva vnútra

navrhovateľovi výsluhový dôchodok priznal, resp. naďalej ho vypláca.

Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva,

že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,

nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby

tzv. civilného zamestnania).

Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia osobitných

skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný

systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené  

na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.

Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému

sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne

zohľadnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým

zdravotným stavom, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho

poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia

a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu

služby). Osobitný systém poistenia (zákon č. 328/2002 Z.z.) neobsahuje úpravu starobných

dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia

v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových

dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov

a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby

poistenca bez zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci

získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver,

že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme

(s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok

na tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie

v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo

vdovecký dôchodok.  

V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne

gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému,

lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva

a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme

sociálneho poistenia.

Postup, pri ktorom sa príslušníkom ozbrojených zborov v prípade vzniku nároku

na výsluhovú dávku vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia, však právna

úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených

zborov do osobitného systému, nemala za cieľ.

Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení, nemala za cieľ

vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie dôb poistenia výlučne podľa ustanovení zákona

o sociálnom poistení, teda vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne

len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky

sú stanovené pre iné druhy zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.  

V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci

bolo, ako správne krajský súd uviedol, potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom

poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom, osobitnom

dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení

dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase

vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania, právna úprava mala zabezpečovať

komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby.

Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých

poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho

poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi,

ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových

dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých

boli poistení na Slovensku, po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom

odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia,

získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby

celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch

systémoch je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im

pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme.

Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné

zabezpečenie v starobe.

Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia

bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia

(ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba

vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba

nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho

zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky

podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu

za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

Odvolací súd zastáva názor, že aj vtedy, ak navrhovateľ nesplnil podmienku získania

viac ako 15 rokov poistenia len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal

by túto potrebnú dobu po zhodnotení dôb zamestnania v osobitnom systéme sociálneho

poistenia, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu

poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške,

zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.

Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým

bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému,

najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby

poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení

dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa, vzhľadom

na absenciu zákonnej úpravy súladnej s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128,   má postupovať

v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach,

vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže

krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania jeho   služby rozhodujúcich

pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.   Iný postup by bol

v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň

ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z.z.) a táto

kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov

by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho

poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako

s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá

pochybnosti.  

Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho

zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby,

ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku   a v nich dosiahnuté hrubé zárobky

a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu

služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu

starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby,

najviac však o sumu výsluhového dôchodku.

Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ splnil podmienku potrebnej doby

dôchodkového poistenia vo všeobecnom (vyše 8 rokov) a osobitnom systéme dôchodkového

zabezpečenia (34 rokov) spolu v rozsahu viac ako 15 rokov dňom dovŕšenia 62 rokov podľa

§ 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľovi bol od   01. júla 2008 priznaný výsluhový dôchodok, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku

pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia

(poistenia) má charakter dávky v starobe, v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128

o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov

pod č. 416/1991 Zb., starobný dôchodok navrhovateľa možno iba krátiť a to primerane

k počtu skončených rokov doby trvania jeho služby hasiča, rozhodujúcich pre výšku

výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne pre posúdenie nároku na starobný dôchodok

zohľadniť tak obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní, ako aj obdobie

výkonu služby. Po zistení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku so započítaním celej

doby výkonu služby hasiča vrátane základnej vojenskej služby je možné starobný dôchodok

krátiť v súlade s článkom 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach

č. 128. Pri novom rozhodovaní vo veci je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho

súdu (§ 250ja ods. 7 O.s.p.).

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne nie je

súladné so zákonom. Rozsudok krajského súdu preto podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení

s 224 ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., tak ako je

uvedené vo výroku tohto rozsudku vzhľadom na úspech navrhovateľa v konaní.

Navrhovateľ vyčíslil trovy z titulu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 139,82 €,

a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci a vyjadrenie k odvolaniu v roku 2014)

po á 61,87 € podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. + 2x 8,04 € režijný paušál. Priznanú

náhradu trov konania je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho

zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2016  

  JUDr. Judita K o k o l e v s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová