N a j v y š š í s ú d
9So/212/2014
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej
v právnej veci navrhovateľa: M. K., bytom X., právne zastúpený: JUDr. Jozef Baran, advokát
so sídlom Nám. Matice slovenskej 23/45, Žiar nad Hronom proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 07. októbra 2014, č. k.
20Sd/82/2014-24, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 07. októbra 2014, č. k. 20Sd/82/2014-24 p o t v r d z u j e.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume
139,82 € k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 07. októbra 2014, č. k. 20Sd/82/2014-24
podľa § 250l ods. 2 a § 250 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku) zrušil
rozhodnutie odporkyne č. XY zo dňa 03. marca 2014 v spojitosti s rozhodnutím odporkyne
rovnakého čísla zo dňa 12. júna 2014, ktorým podľa § 60, § 65, § 255 a § 274 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č.
461/2003 Z.z.“) a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) zamietla žiadosť navrhovateľa
o starobný dôchodok od 08.10.2011 s odôvodnením, že nezískal potrebnú dobu 15 rokov
dôchodkového poistenia, lebo mu bol od 01.07.2008 podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.) priznaný
výsluhový dôchodok, pričom pre nárok a výšku toho dôchodku mu bola zhodnotená doba
trvania od 01.10.1974 do 31.12.1999 služobného pomeru v Hasičskom a záchranárskom zbore
(ďalej aj „doba služby hasiča“), zaradeného do II. pracovnej kategórie zamestnaní a doba
služobného pomeru od 01.01.2000 do 31.12.2007 v III. pracovnej kategórii; keďže toto
zamestnanie nebolo zaradené do I. pracovnej kategórie ani do 1., resp. 2. kategórie funkcií,
nespĺňa podmienky pre zníženie dôchodkového veku (ku dňu žiadosti 08.10.2011 - 60 rokov),
ktorý dovŕšil dňom XY (62 rokov veku). S poukazom na ustanovenie § 60 ods. 2
a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. odporkyňa dobu služby hasiča nehodnotila
ako obdobie dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom
systéme, keďže považovala toto obdobie za zhodnotené pri priznaní výsluhového dôchodku; zhodnotila mu len dobu odpracovanú vo všeobecnom systéme k dôchodkovému veku celkom
8 rokov a 152 dní.
Krajský súd považoval navrhovateľovu žiadosť o priznanie starobného dôchodku
po dovŕšení 60-ho roku veku od 08.10.2011 za správnu, lebo jeho služobný pomer
od 01.10.1975 do 31.12.1999 bol zaradený do II. pracovnej kategórie, ktorá sa za dobu
pred 01.01.2000 hodnotí ako služba vojaka z povolania zaradená do I./II./ kategórii funkcií,
čím spĺňa podmienku skrátenia vekovej kategórie.
Krajský súd považoval za potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení
na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v osobitnom systéme na Slovensku.
Za dôvodný to považoval preto, aby nedošlo k zhoršovaniu dôchodkového postavenia tých
poistencov, ktorým v čase poistného vzťahu mala právna úprava zabezpečovať komplexne
výhodnejšie postavenie s prihliadnutím k náročným špecifikám ich služby. Z uvedeného
dôvodu mala odporkyňa pri rozhodovaní o nárokoch navrhovateľa vychádzať najprv
z výpočtu teoretickej výšky dôchodku, ktorá by mu patrila za podmienky zápočtu všetkej
doby poistenia získanej vo všeobecnom systéme pri zohľadnení možnosti skoršieho odchodu
do starobného dôchodku, následne obdobne vypočítať výšku dôchodku z osobitného systému poistenia a túto odpočítať od výpočtu zo všeobecného systému. Odporkyňa nesprávnou
aplikáciou práv porušila práva navrhovateľa, preto krajský súd zrušil jej rozhodnutie
a nariadil jej vec znovu posúdiť ku dňu 08.10.2011 postupom vyššie uvedeným.
Rozsudok krajského súdu napadla odporkyňa včas podaným odvolaním. Žiadala,
aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie odporkyne
potvrdil. Zdôraznila, že žiaden právny predpis neumožňuje prekvalifikovať dobu výkonu
služby v II. pracovnej kategórii na II. kategóriu funkcií a znížiť z toho dôvodu dôchodkový
vek, tak ako to tvrdí krajský súd vo svojom rozhodnutí. Uvedené sa týka aj navrhovateľa,
preto mu nie je možné priznať nárok na skrátenie veku k vzniku nároku na starobný
dôchodok. Ďalej uviedla, že hoci navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok
od 01. júla 2008, nepožiadal v zákonnej (15-dňovej) lehote Sociálnu poisťovňu o priznanie
starobného alebo predčasného starobného dôchodku podľa § 293u ods. 1, 2 zákona
č. 461/2003 Z.z. a § 143k ods. 9 a 10 zákona č. 328/2002 Z.z. Zotrval na svojom názore,
že obdobie zhodnotené pri priznaní výsluhového dôchodku nemožno opakovane hodnotiť
aj pre vznik nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie krajského
súdu potvrdiť. Súčasne poukázal na to, že v zmysle judikatúry najvyššieho súdu sú pojmy
I. a II. pracovná kategória totožné s pojmami 1., resp. 2. kategória funkcií. Podľa jeho názoru
odporkyňa mala túto skutočnosť zohľadniť pri posudzovaní jeho nároku na vznik starobného
dôchodku ku dňu 08.10.2011 a zohľadniť všetky odpracované roky spolu 42 rokov a 152 dní.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok a rozhodnutie odporkyne bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí
žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku.
Pokiaľ navrhovateľ v zhode s krajským súdom tvrdili, že v zmysle judikatúry
najvyššieho súdu sú pojmy I. a II. pracovná kategória totožné s pojmami 1., resp. 2. kategória
funkcií, toto tvrdenie, ako správne uviedla aj odporkyňa, nie je dôvodné. Uvedený právny
záver, najvyšší súd opakovane judikoval len v prípadoch vojakov z povolania, zaradených
na dôchodkové účely do 1. a 2. kategórie funkcií, ktorým nevznikol nárok na starobný
dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Z evidenčných listov o dobách zamestnania navrhovateľa vyplýva, že vykonával
zamestnanie hasiča od 01.10.1974 do 31.12.1999 zaradené do II. pracovnej kategórie
a od 01.01.2000 do 31.12.2007 zaradené do III. pracovnej kategórie; v uvedenom období jeho
služba nebola zaradená do 1., resp. 2. kategórie funkcií. Správne odporkyňa uviedla,
že u navrhovateľa nie je zákonný dôvod na zníženie jeho dôchodkového veku, pretože žiaden
z predpisov (zákon č. 461/2003 Z.z. ani s účinnosťou pred 01.01.2004) takýto nárok
pri zamestnaní zaradenom do II. pracovnej kategórie nezakladalo. Z uvedeného dôvodu
navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikol až dovŕšením 62 rokov k XY
(§ 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.).
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru
väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby,
colníkov (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov
mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie
je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia
je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby,
ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový
dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Rovnako podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového
poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka
prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak
a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný
dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu 55).
Podľa poznámky pod čiarou osobitným predpisom 2) je zákon č. 328/2002 Z.z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.”), resp. zákon č. 315/2001
Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
Pre posúdenie veci bolo podstatné vyriešenie otázky, či navrhovateľ získal dobu
služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a jeho trvanie.
Nebolo sporné, že navrhovateľ dobu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 315/2001 Z.z., že jeho služobný pomer hasiča
sa skončil dňom 30. júna 2008, a od uvedeného dňa mu výsluhový dôchodok podľa zákona
č. 328/2002 Z.z. bol priznaný.
Odvolací súd však poukazuje na osobitnú úpravu zákona č. 328/2002 Z.z. vo vzťahu
k hasičom, teda aj k navrhovateľovi.
Výsluhový dôchodok je v zmysle § 30 písm. d/ zákona č. 328/2002 Z.z. dávkou
výsluhového zabezpečenia.
Podľa § 143t ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení zákona č. 449/2008 Z.z., účinnom
od 01.01.2009, hasič, ktorému skončil služobný pomer v období od 01. januára 2008
do 31. decembra 2008, môže požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku
alebo predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu. 3f)
Podľa § 143t ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. dňom podania žiadosti podľa odsekov 1
a 2 zaniká hasičovi nárok na výsluhové zabezpečenie podľa tohto zákona.
Podľa § 143t ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. ustanovenie § 143k ods. 9 a 10
sa od 01. januára 2009 nepoužije.
Ako už bolo uvedené, navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dňom XY. Dňom podania žiadosti o starobný dôchodok
09.01.2014 navrhovateľ žiadnu lehotu na priznanie starobného dôchodku nezmeškal
(ako nesprávne odporkyňa citovala § 143k ods. 9 a 10 zákona č. 328/2002 Z.z.), pretože
postup bol možný vzhľadom k § 143t ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý ustanovenie
§ 143k ods. 9 a 10 od 01. januára 2009 vylúčil. V zmysle § 143t ods. 2 a 3 citovaného zákona
nárok na výsluhový dôchodok zanikol a výkon služby od tohto dňa už nárok na výsluhový
dôchodok nezakladal. Na tomto závere nič nemení okolnosť, že orgán ministerstva vnútra
navrhovateľovi výsluhový dôchodok priznal, resp. naďalej ho vypláca.
Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva,
že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,
nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby
tzv. civilného zamestnania).
Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia osobitných
skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný
systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené
na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.
Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému
sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne
zohľadnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým
zdravotným stavom, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho
poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia
a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu
služby). Osobitný systém poistenia (zákon č. 328/2002 Z.z.) neobsahuje úpravu starobných
dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia
v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových
dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov
a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby
poistenca bez zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci
získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver,
že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme
(s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok
na tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie
v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo
vdovecký dôchodok.
V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne
gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému,
lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva
a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme
sociálneho poistenia.
Postup, pri ktorom sa príslušníkom ozbrojených zborov v prípade vzniku nároku
na výsluhovú dávku vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia, však právna
úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených
zborov do osobitného systému, nemala za cieľ.
Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení, nemala za cieľ
vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie dôb poistenia výlučne podľa ustanovení zákona
o sociálnom poistení, teda vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne
len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky
sú stanovené pre iné druhy zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.
V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci
bolo, ako správne krajský súd uviedol, potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom
poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom, osobitnom
dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení
dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase
vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania, právna úprava mala zabezpečovať
komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby.
Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých
poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho
poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi,
ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových
dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých
boli poistení na Slovensku, po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom
odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia,
získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby
celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch
systémoch je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im
pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme.
Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe.
Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia
bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia
(ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba
nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho
zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky
podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu
za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
Odvolací súd zastáva názor, že aj vtedy, ak navrhovateľ nesplnil podmienku získania
viac ako 15 rokov poistenia len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal
by túto potrebnú dobu po zhodnotení dôb zamestnania v osobitnom systéme sociálneho
poistenia, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu
poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške,
zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.
Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým
bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému,
najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby
poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení
dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa, vzhľadom
na absenciu zákonnej úpravy súladnej s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, má postupovať
v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach,
vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže
krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania jeho služby rozhodujúcich
pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Iný postup by bol
v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň
ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z.z.) a táto
kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov
by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako
s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá
pochybnosti.
Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho
zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby,
ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky
a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu
služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu
starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby,
najviac však o sumu výsluhového dôchodku.
Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ splnil podmienku potrebnej doby
dôchodkového poistenia vo všeobecnom (vyše 8 rokov) a osobitnom systéme dôchodkového
zabezpečenia (34 rokov) spolu v rozsahu viac ako 15 rokov dňom dovŕšenia 62 rokov podľa
§ 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľovi bol od 01. júla 2008 priznaný výsluhový dôchodok, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku
pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia
(poistenia) má charakter dávky v starobe, v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov
pod č. 416/1991 Zb., starobný dôchodok navrhovateľa možno iba krátiť a to primerane
k počtu skončených rokov doby trvania jeho služby hasiča, rozhodujúcich pre výšku
výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne pre posúdenie nároku na starobný dôchodok
zohľadniť tak obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní, ako aj obdobie
výkonu služby. Po zistení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku so započítaním celej
doby výkonu služby hasiča vrátane základnej vojenskej služby je možné starobný dôchodok
krátiť v súlade s článkom 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
č. 128. Pri novom rozhodovaní vo veci je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 250ja ods. 7 O.s.p.).
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne nie je
súladné so zákonom. Rozsudok krajského súdu preto podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení
s 224 ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., tak ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku vzhľadom na úspech navrhovateľa v konaní.
Navrhovateľ vyčíslil trovy z titulu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 139,82 €,
a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci a vyjadrenie k odvolaniu v roku 2014)
po á 61,87 € podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. + 2x 8,04 € režijný paušál. Priznanú
náhradu trov konania je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho
zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2016
JUDr. Judita K o k o l e v s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová