9So/210/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľa: D. D., nar. XY, bytom E., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/80/2015-16 z 09. júna 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/80/2015-16 zo dňa 09. júna 2015 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 19Sd/80/2015-16 zo dňa 09.06.2015 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XY zo dňa 16.02.2015, ktorým odporkyňa podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z 21.01.2015 z dôvodu, že navrhovateľ nie je invalidný, lebo nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Krajský súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ nesplnil jednu zo základných podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok ku dňu podania žiadosti o invalidný dôchodok, ani ku dňu rozhodnutia súdu o opravnom prostriedku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žiadateľ o invalidný dôchodok bol v marci 2014 a v januári 2015 hospitalizovaný na Kardiologickej klinike FN Nitra z dôvodu fibrilácie predsiení. Následne absolvoval kardiologické vyšetrenia a bolo zistené, že má poruchu srdcového rytmu - paroxyzmálnu fibriláciu predsiení. Z predložených správ z kardiologických vyšetrení bolo konštatované, že u navrhovateľa ide o ľahkú hemodynamickú poruchu. Posudkoví lekári sociálneho poistenia na základe predložených správ z kardiologických vyšetrení vrátane prepúšťacích správ z hospitalizácií túto chorobu zhodne zaradili do kapitoly IX, oddiel A, položka 6, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a určili 25% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť atakto určenú percentuálnu mieru neovplyvnilo ani posúdenie osteoporózy, u ktorej bol navrhovateľ nastavený na novú liečbu. Krajský súd tiež uviedol, že novšie správy z odborných vyšetrení navrhovateľ nepredložil.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včasné odvolanie, v ktorom uviedol, že vyšetrenia osteoporózy mu mohli robiť až po uplynutí jedného roka od predchádzajúcich vyšetrení, inak by si ich musel hradiť sám. Priložil nález osteoporózy zo dňa 05.02.2015 a uviedol, že táto mu nebola vôbec zohľadnená v percentách. Dodal, že jeho zdravotný stav trvá už vyše roka, nemôže pracovať na plný úväzok, rýchlo sa unaví a zvýši sa mu tep. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania predložil tiež správu z vyšetrenia u otorinolaryngológa z 27.08.2015.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“). Podľa § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona (pred 01. júlom 2016), sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok.

Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení).

Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona o sociálnom poistení).

Navrhovateľ sa domáhal priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%.

Posudkoví lekári ako rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa vyhodnotili poruchy srdcového rytmu s ľahkými hemodynamickými poruchami v zmysle prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistenízaradené pod kapitolu IX, oddiel A, položka 6, písmeno b) a za toto zdravotné postihnutie určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25%.

Posudkový lekár v posudku zo dňa 21.01.2015 pred vydaním napadnutého rozhodnutia uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú poruchy srdcového rytmu, okrem toho je liečený na vysoký krvný tlak bez orgánových zmien a osteoporózu neznámej príčiny, pričom ani jedno zo zdravotných postihnutí nespĺňa podmienky invalidity. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľom v lekárskom posudku zo dňa 10.04.2015 posudkový lekár pobočky okrem iného uviedol, že osteologickým vyšetrením bola potvrdená osteoporóza pravdepodobne idiopatická s perif. fraktúrou predlaktia PHK 20 r., t.č. progresia nálezu; kontrolné vyšetrenie a doložené lekárske nálezy nepodmieňujú zvýšenie MP; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 25%, invalidita nevznikla. Rovnakú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil tiež posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne v posudku zo dňa 12.05.2015.

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj po podaní opravného prostriedku, postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili objektívnymi nálezmi preukázané zdravotné ťažkosti navrhovateľa, pričom zhodne vyhodnotili, že ani pre poruchy srdcového rytmu ani pre osteoporózu, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zatiaľ nedosahuje viac ako 25%.

Navrhovateľ ani v podanom odvolaní neuviedol námietky, ktoré by spochybnili závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo väčšej miere ako bolo stanovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Navrhovateľ k odvolaniu pripojil výsledky z vyšetrenia osteoporózy zo dňa 05.02.2015, z ktorého vyplýva T-skóre -2,2. V zmysle prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel B v prípade, že pri osteoporóze posudzované T-skóre dosahuje hodnotu do -2,5, ide o ľahkú formu osteoporózy, za ktorú je možné určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 10-15%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú by bolo možné určiť za osteoporózu v zmysle uvedeného, nedosahuje vyššiu hodnotu ako miera poklesu určená za poruchy srdcového rytmu.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) súd v zásade preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu ku skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia odporkyne, teda ku dňu 16.02.2015 (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), hoci zákon nevylučuje možnosť, aby odporkyňa na základe ďalších dôkazov prehodnotila svoje rozhodnutie; taká možnosť však nie je bez ďalšieho dôvodom na opakované posúdenie zdravotného stavu v prípade predkladania novších a novších lekárskych nálezov a dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia, ktoré v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu.

Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia navrhovateľa a predložené odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že zdravotný stav navrhovateľa spôsobuje 25% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly IX, oddielu A, položky 6, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Navrhovateľ v odvolacom konaní predložil aj nález z otoskopického vyšetrenia dňa 27.08.2015, z ktorého vyplýva normálny nález vľavo a iba malá strata sluchu vpravo vo vysokých hladinách.

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť logicky a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Tak akokrajský súd, aj odvolací súd mal preto za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa zatiaľ nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a že navrhovateľovi nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa § 219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd navrhovateľovi v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. nepriznal, nakoľko nebol v odvolacom konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.