9So/21/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: B., I. O. XXX, Z., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.03.2015 o starobnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/77/2015-26 zo dňa 22.10.2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/77/2015-26 zo dňa 22.10.2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 12Sd/77/2015-26 zo dňa 22.10.2015 potvrdil rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.03.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporcu"), ktorým odporca podľa § 293di ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.") zvýšil navrhovateľovi o d 01.01.2015 starobný dôchodok na sumu 432,20 eur mesačne. Odporcovináhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že z obsahu administratívneho spisu odporcu zistil, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 24.02.1997 bol navrhovateľovi podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj len „zákon č. 100/1988 Zb.") priznaný od 11.01.1997 starobný dôchodok v sume 4 326,- Sk mesačne s odôvodnením, že doba pre výšku dôchodku do vzniku nároku na dôchodok je 41 rokov. Rozhodnutím odporcu č. XXX XXX XXXX zo dňa 15.05.2007 bol navrhovateľovi od 01.01.2007 zvýšený starobný dôchodok na sumu 9 430 Sk mesačne s odôvodnením, že starobný dôchodok sa podľa § 261 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. zvyšuje za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31.12.2003 do 31.07.2006 počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti za každých 90 dní dôchodkového poistenia o 0,75% priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa dôchodok vymeral. Navrhovateľ bol pred 01.08.2006 počas poberania starobného dôchodku od 01.01.2006 do 31.07.2006 dôchodkovo poistený, čím získal 212 dní obdobia dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti po

31.07.2006. V súlade s § 293l ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. sa starobný dôchodok navrhovateľa zvýšil za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31.07.2006 podľa § 66 ods. 2 až 9 zákona č. 461/2003 Z. z. Napadnutým rozhodnutím odporcu bol navrhovateľovi zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2015 na sumu 432,20 eur mesačne s odôvodnením, že suma sa zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku sa podľa § 293di ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 298/2014 Z. z. určila k 01.01.2015 ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu zvýšenia, pričom osobné mzdové body odporca zistil osobitne za každý kalendárny rok, počas ktorého bol navrhovateľ dôchodkovo poistený a súčasne poberal starobný dôchodok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu. Syn navrhovateľa W.. G. V. na pojednávaní dňa 22.10.2015 uviedol, že odporca podľa jeho názoru navrhovateľovi síce zvýšil starobný dôchodok, ale nezohľadnil mu obdobie dôchodkového poistenia od 16.01.1999 do 30.12.2006, kedy vykonával funkciu starostu obce. Nebolo zhodnotené obdobie od 01.08.2006 do 30.12.2006 v celkovej dĺžke 152 dní, aj keď obdobie od 14.03.2007 do 31.07.2007, ktoré tomuto obdobiu bezprostredne predchádza, bolo zhodnotené napadnutým rozhodnutím odporcu. Krajský dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je vecne správne a zákonné, preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Navrhovateľovi bola na podklade § 293 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšená suma starobného dôchodku na 432,20 eur mesačne podľa preukázateľných skutočností a v súlade s platnými predpismi. Suma starobného dôchodku sa zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané počas jeho poberania. Nové skutočnosti navrhovateľ nepreukázal. Námietku vznesenú navrhovateľom, že mu nebolo zhodnotené dôchodkové poistenie počas poberania starobného dôchodku od 16.01.1999 do 30.12.2006, kedy vykonával funkciu starostu obce Visolaje, považoval krajský súd za právne irelevantnú. Dôkazom, že uvedené obdobie dôchodkového poistenia mu už bolo zhodnotené, sú právoplatné rozhodnutia vydané odporcom, t. j. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.04.1997, zo dňa 18.05.2005, zo dňa 28.04.2006 a zo dňa 15.05.2007.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnutým rozhodnutím odporcu mu bol zvýšený starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania dôchodku od 14.03.2007 do 31.07.2007 a od 01.01.2011 do 28.02.2011. Nakoľko od 11.01.1997 má priznaný starobný dôchodok, ktorý od uvedeného dátumu poberá nepretržite, okrem období uvedených v rozhodnutí bol dôchodkovo poistený aj od 16.01.1999 do 30.12.2006 a toto nezhodnotené obdobie pre aplikáciu § 293di zákona č. 461/2003 Z. z. pokladal za rovnako významné. Namietal, že vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 03.06.2015 odporca uviedol, že „Suma starobného dôchodku sa ďalej zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti po 31.07.2006", čo podľa navrhovateľa bez identifikácie konkrétneho rozhodnutia, ktorým sa tak malo stať, možno pokladať len za nepreukázané tvrdenie. K ostatnému namietanému obdobiu dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku, teda od 16.01.1999 do 31.12.2003 sa odporca nevyjadril vôbec. Krajský súd sa na pojednávaní dňa 22.10.2015 s vyššie uvedeným vyjadrením odporcu vykazujúcim zjavné nedostatky stotožnil natoľko, že takmer celý jeho obsah použil na odôvodnenie rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplynulo, že krajský súd sa prejednávanou vecou nezaoberal komplexne, nakoľko námietku týkajúcu sa nezhodnotenia dôchodkového poistenia získaného počas poberania starobného dôchodku od 16.01.1999 do 30.12.2006 označil za právne irelevantnú z dôvodu, že uvedené obdobie mu už bolo zhodnotené, čoho dôkazom sú právoplatné rozhodnutia odporcu za obdobie od 01.01.2004 do 31.12.2004, za obdobie od 01.01.2005 do 31.12.2005 a za obdobie od 01.01.2006 do 31.07.2006, teda celkom nelogicky, obdobie v dĺžke takmer 8 rokov má byť preukázateľne zhodnotené rozhodnutiami za 2 roky a 7 mesiacov. Zhodnotenie celého namietaného obdobia má dokonca preukazovať aj rozhodnutie vydané ešte v roku 1997, t. j. cca 2 roky pred datovaním začiatku tohto obdobia. Záverom navrhovateľ citoval nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 konštatujúc, že rozsudok krajského súdu je podľa jeho názoru vydaný v rozpore s týmito pravidlami, neposkytuje právnu istotu, že odporca postupoval vsúlade s platnou právnou úpravou, a teda, že konal zákonne. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu z dôvodu jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní, nepovažoval za opodstatnené. Mal za to, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p."). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť, rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zvýšení starobného dôchodku priznaného navrhovateľovi. V odvolacom konaní bolo potrebné posúdiť aj námietku navrhovateľa o nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia prvostupňového súdneho rozhodnutia, čo je porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

Z obsahu dávkového spisu odporcu odvolací súd zistil, že rozhodnutím odporcu č. XX XX XX XXXX zo dňa 24.02.1997 bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok od 11.01.1997 v sume 4 326 Sk mesačne. Toto rozhodnutie bolo zmenené rozhodnutím odporcu č. XX XX XX XXXX zo dňa 30.04.1997 tak, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok upravený od 11.01.1997 na sumu 4 381 Sk mesačne s odôvodnením, že dôchodok sa zvýšil po dodatočnom zhodnotení doby zamestnania.

Rozhodnutím odporcu č. XXX XXX XXXX zo dňa 18.05.2005 bol navrhovateľovi zvýšený starobný dôchodok podľa § 261 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. od 01.01.2005 na sumu 7 915 Sk mesačne, pričom mu bolo započítané obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.2004 do 31.12.2004, kedy bol dôchodkovo poistený po vzniku nároku na starobný dôchodok.

Rozhodnutím odporcu č. XXX XXX XXXX. zo dňa 28.04.2006 bol navrhovateľovi zvýšený starobný dôchodok podľa § 261 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. od 01.01.2006 na sumu 8 729 Sk mesačne, pričom mu bolo započítané obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.2005 do 31.12.2005, kedy bol dôchodkovo poistený po vzniku nároku na starobný dôchodok.

Rozhodnutím odporcu č. XXX XXX XXXX zo dňa 15.05.2007 bol navrhovateľovi zvýšený starobný dôchodok podľa § 261 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a bolo mu započítané obdobie od 01.01.2006 do 31.07.2006 a tiež obdobie od 01.08.2006 do 29.12.2006.

V preskúmavanej veci odporca rozhodoval napadnutým rozhodnutím o žiadosti navrhovateľa postupom podľa § 293di ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

Podľa § 293di ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak poistenec bol 31.12.2014 dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 01.01.2015 určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 01.01.2015 sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti pred 01.01.2015 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31.03.2015.

Napadnutým rozhodnutím odporcu bol navrhovateľovi zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2015 na sumu 432,20 eur mesačne. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia, ako aj z Evidenčného listu dôchodkovéhopoistenia mal odvolací súd za preukázané, že starobný dôchodok mu bol zvýšený po dodatočnom zhodnotení vymeriavacieho základu za obdobie od 14.03.2007 do 31.07.2007 a tiež za obdobie od 01.01.2011 do 28.02.2011.

Je potrebné zdôrazniť, že v prípade rozhodovania o žiadosti poberateľa starobného dôchodku o jeho zvýšenie vzhľadom na ďalšie obdobie dôchodkového poistenia získané pred alebo počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti, rozhodovanie správneho orgánu nie je svojvoľné, ale tento rozhoduje na základe zákonom presne stanoveného postupu, pričom vychádza z údajov poskytnutých zamestnávateľom dôchodkovo poistenej osoby, obsiahnutých v evidenčných listoch dôchodkového poistenia a z hodnôt potrebných pre takýto výpočet stanovených vykonávacími predpismi k zákonu č. 461/2003 Z. z.

Spôsob zvýšenia starobného dôchodku, ktorého suma bola vypočítaná podľa zákona č.100/1988 Zb., stanovuje § 261 zákona č. 461/2003 Z. z. Skutočnosť, ako sa starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31.12.2003 zvýši, závisí od toho, či poistenec starobný dôchodok poberal alebo nepoberal. Poistencovi, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok pred 01.01.2004 a starobný dôchodok alebo jeho časť aj poberal, sa suma starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31.12.2003 zvýši za každých 90 dní obdobia dôchodkového poistenia o 0,75% priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa starobný dôchodok vypočítal. Z uvedeného teda vyplýva, že starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku je možné zvýšiť, len ak ide o obdobie dôchodkového poistenia získané po 31.12.2003. Za dobu zamestnania získanú pred 01.01.2004 sa starobný dôchodok nezvýši.

Osobné mzdové body sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, počas ktorého bol navrhovateľ dôchodkovo poistený a súčasne poberal starobný dôchodok, a to ako podiel všeobecných vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu.

Treba zdôrazniť, že podľa § 293di zákona č. 461/2003 Z. z. sa k sume starobného dôchodku navrhovateľa vyplácanej k 01.01.2015 pripočítala suma zvýšenia dôchodku za obdobie pred 01.01.2015, počas ktorého navrhovateľ poberal starobný dôchodok a platil dôchodkové poistenie. Z napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, za ktoré obdobia bol navrhovateľovi dodatočne zhodnotený vymeriavací základ a zvýšený starobný dôchodok.

Medzi účastníkmi zostalo sporným obdobie od 16.01.1999 do 31.12.2003 a s touto námietkou navrhovateľa sa krajský súd vôbec nevysporiadal. Z potvrdenia Obce Visolaje č. 242/2015 zo dňa 21.04.2015 vyplýva, že navrhovateľ vykonával v období od 16.01.1999 do 31.12.2006 funkciu starostu obce Visolaje. Napriek tomu, že v administratívnom spise sa nenachádzajú ďalšie evidenčné listy s uvedením iných dôb poistenia navrhovateľa, bolo povinnosťou odporcu resp. v súdnom konaní krajského súdu, zaobstarať si potrebné dokumenty vyžiadaním si potrebných údajov od zamestnávateľa a vysporiadať sa s námietkou navrhovateľa ohľadom nezapočítania ním uvádzanej doby dôchodkového poistenia.

Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Z právnej úpravy konania vo veciach sociálneho poistenia, upravenej v tretej časti zákona č. 461/2003 Z. z., je zrejmé, že správne orgány sú povinné postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol skutočný stav zistený presne a úplne a za týmto účelom zaobstarávajú aj potrebné podklady pre rozhodnutie. Pri posudzovaní veci správne orgány rovnako dôkladne objasňujú všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Odvolací súd vyhodnotil námietku navrhovateľa, že krajský súd sa vecou nezaoberal komplexne a odôvodnenie jeho rozsudku neobsahuje dostatok dôvodov, ako dôvodnú. S obsahom námietok o nezhodnotení dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku sa krajský súd riadne nezaoberal a preto porušil právo navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom krajského súdu, že navrhovateľom vznesená námietka o nezhodnotení dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku od 16.01.1999 do 30.12.2006 je právne irelevantná a že „uvedené dôchodkové poistenie bolo navrhovateľovi už zhodnotené, dôkazom toho sú právoplatné rozhodnutia (vyššie podrobne uvedené) vydané odporkyňou"..., t. j. zo dňa 30.04.1997, 18.05.2005, 28.04.2006 a 15.05.2007. V prvom rade nemožno z logického hľadiska súhlasiť s tým, že v rozhodnutí odporcu zo dňa 30.04.1997 bolo zhodnotené obdobie od 16.01.1999. Tak, ako odvolací súd uviedol vyššie, odporca v rozhodnutiach zo dňa 18.05.2005, 28.04.2006 a 15.05.2007 a v napadnutom rozhodnutí zohľadnil iba obdobie od 01.01.2004 do 31.12.2004, od 01.01.2005 do 31.12.2005, od 01.01.2006 do 31.07.2006, od 01.08.2006 do 29.12.2006, od 14.03.2007 do 31.07.2007 a od 01.01.2011 do 28.02.2011.

Krajský súd sa teda riadne nevysporiadal s otázkou, či a ktorým rozhodnutím odporca v minulosti rozhodoval o zhodnotení doby od 16.01.1999 do 31.12.2003. Taktiež sa nezaoberal otázkou, či navrhovateľ mienil napadnúť aj rozhodnutie zo dňa 15.05.2007 a včasnosťou opravného prostriedku proti nemu, pričom zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 22.10.2015 uviedol, že toto rozhodnutie nebolo ani doručené. Z opravného prostriedku navrhovateľa proti napadnutému rozhodnutiu odporcu ako aj z odvolania proti rozsudku krajského súdu vyplýva, že navrhovateľ nenamieta spôsob zvýšenia starobného dôchodku od 01.01.2015 za doby od 14.03.2007 do 31.07.2007 a od 01.01.2011 do 28.02.2011, ale nie je zrejmé, prečo odporca neaplikoval § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a nezvýšil dôchodok 3 roky spätne. Krajský súd si tiež neujasnil, či a kedy navrhovateľ prvýkrát požiadal o hodnotenie dôb 1997 - 2003 a nevyzval ho na predloženie dokladu o takej skutočnosti. Napokon nezdôvodnil ani to, z akého rozhodnutia odporcu mal preukázané, že doby 1997 - 2003 boli navrhovateľovi už hodnotené.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v nálezoch sp. zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010 ). Ústavný súd SR konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnejmoci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné, je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj len „ESĽP")

- napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko zo dňa 29.04.1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30, v ktorom konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.

Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku zo dňa 21.01.1999).

Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods.1 písm. f) O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova, vysporiada sa s námietkami navrhovateľa a svoje rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne znovu aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.