9So 21/2009

znak

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci navrhovateľky Ľ. Č., proti odporkyni Sociálnej poisťovni-ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 15. apríla 2008, č. X., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 12Sd/184/2008-31 z 30. októbra 2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30. októbra 2008, č.k. 12Sd 184/2008-31,   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu boli potvrdené rozhodnutia odporkyne z 15. apríla 2008 č. X. č. 1 a č. 2, ktorými bol navrhovateľke zvýšený starobný dôchodok od 24. apríla 1991 o príslušné sumy zvýšenia stanovené právnymi predpismi v súvislosti s mimosúdnymi rehabilitáciami ako aj o sumy stanovené predpismi o sociálnom zabezpečení (sociálnom poistení) tak, ako to vyplýva z výrobných častí preskúmavaných rozhodnutí. Krajský súd dôvodil tým, že rozhodnutia odporkyne sú zákonné. Odporkyňa v zmysle stanoviska súdov rozhodla o úprave starobného dôchodku od splátky dôchodku od apríla 1991 (rozhodnutie č. 1), pričom v novom rozhodnutí uviedla, ako a na základe ktorých jednotlivých predpisov dospela k zmenám dôchodku, aký navrhovateľke patrí od apríla 1991 do súčasnosti (rozhodnutie č. 2), pričom vychádzala z toho, že navrhovateľke bol správne a právoplatne priznaný starobný dôchodok od 30. novembra 1982.

  9 So 21/2009

Navrhovateľka žiadala prvostupňový rozsudok zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľka bola toho názoru, že jej suma dôchodku nemala byť zvýšená „na 2059 Sk“ od 24. apríla 1991, ale o „sumu 2059 Sk“, pričom z odôvodnenia odvolania vyplýva, že v rozhodnutí mala byť uvedená celá výška jej dôchodku, spolu s priznaným invalidným dôchodkom.

Odporkyňa žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku krajského súdu neuviedla skutočnosti spochybňujúce zákonnosť potvrdzujúceho rozsudku krajského súdu. Opodstatnenosť odvolania nemožno skúmať len na základe vyslovených pochybností o správnosti výpočtu starobného dôchodku, do výšky ktorého navrhovateľka žiadala pripočítať aj priznaný invalidný dôchodok, a to bez bližšieho skutkového a právneho odôvodnenia.

Naproti tomu odporkyňa v preskúmavaných rozhodnutiach podrobne zdôvodnila spôsob výpočtu starobného dôchodku navrhovateľky (rozhodnutie č. 1) a to z priemerného mesačného zárobku zisteného zo skutočne dosiahnutého zárobku v kalendárnom roku pred skončením zamestnania, teda z hrubého zárobku za rok 1971, ako to vyplýva aj z dôvodov rozhodnutia. Rozhodnutím č. 2 boli stanovené sumy starobného dôchodku patriace po zvyšovaní podľa príslušných predpisov od 24. júla 1991 do 1. júla 2007. Odporkyňa v oboch rozhodnutiach pritom vychádzala z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku z 10. decembra 2007 č.k. 4 So 33/2007 a rozhodla o zvýšeniach podľa zákona o mimosúdnych rehabilitáciách od splátky dôchodku za apríl 1991. V súlade s týmto právnym názorom tiež vo svojich rozhodnutiach uviedla, ako a na základe ktorých jednotlivých predpisov dospela k sumám dôchodku patriaceho v celom období od apríla 1991. Navrhovateľka jednotlivé postupné zvýšenia v odvolaní nenamietala ako vecne nesprávne, prípadne že by jej nejaké zvýšenie nebolo priznané.

  9 So 21/2009

Námietka navrhovateľky, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí, pretože je možné jednoznačne zistiť východiskovú sumu starobného dôchodku a jej jednotlivé zvýšenia zodpovedajúce príslušným ustanoveniam zákona.

Pokiaľ navrhovateľka tvrdila nezákonnosť rozhodnutia v tom, že jej nie je vyplácaný aj čiastočný invalidný dôchodok, odvolací súd konštatuje, že ide o nové tvrdenie, ktoré navrhovateľka neuviedla v pôvodnom konaní 18Sd/67/2006 (4 So 33/2007) a preto k nemu ani súdy nemohli zaujať právne stanovisko. Tvrdenie navrhovateľky, že jej bol invalidný dôchodok priznaný v roku 1982 nezodpovedá skutočnosti, pretože rozhodnutím z 10. marca 2003, na ktoré poukazuje, jej bol priznaný starobný dôchodok. Zmenu sumy starobného dôchodku vykonala odporkyňa rozhodnutím č. 1 v súlade s ustanovením § 24 ods. 6 zák.č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách zo skutočne dosiahnutého zárobku v poslednom ukončenom roku pred prepustením zo zamestnania (za rok 1971) tak, ako to aj z rozhodnutia vyplýva. V tom čase čiastočný invalidný dôchodok nepoberala (ten poberala v rokoch 1974- 1982). Požiadavka navrhovateľky, aby jej bol spolu so starobným dôchodkom poukazovaný aj priznaný čiastočný invalidný dôchodok, nemá oporu v platnej právnej úprave.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd, s poukazom aj na dôvody prvostupňového rozsudku, podľa § 219 ods. 1, 2 OSP rozsudok krajského súdu potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2009

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová