9So/206/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu: JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľa: H.. H. J., bytom S. XXX proti odporkyni: Sociálnej poisťovni, ústrediu, Bratislava, ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.05.2015, č.k. 5Sd/10/2015-17, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.05.2015, č.k. 5Sd/10/2015-17, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 13.05.2015, č.k. 5Sd/10/2015-17, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 20.08.2014, ktorými odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok podľa § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zák. č. 100/1988 Zb.“) a § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok k XX.XX.XXXX, kedy dovŕšil XX rokov veku nevznikol, hoci získal potrebných 15 rokov (a 292 dní) v I. kategórii funkcií, t.j. v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ - I) zák. č. 100/1988 Zb., ale také zamestnanie netrvalo do 31.decembra 1999. Uviedol, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikne zo všeobecného systému podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dovŕšením XX rokov veku, t.j. XX.XX.XXXX.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý poukazoval na skutočnosť, že v I. kategórii funkcií odpracoval viac ako 15 rokov a pracovný pomer ukončil pred rokom 1999. Je toho názoru, že zlým výkladom zákona mu bola nesprávne vyhodnotená žiadosť o starobný dôchodok k 59. roku veku.

Odporkyňa sa k odvolaniu vyjadrila a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil. Poukázala na to, že navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok k XX.XX.XXXX podľa zákonných podmienok nevznikol, pretože zamestnanie v I. kategórií funkcií netrvalo do XX. decembra XXXX, ale bolo ukončené dňom 15.07.1990.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 1 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti toho zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podľa § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ získal dobu služobného pomeru zaradenú do I. kategórie funkcií celkom 15 rokov a 292 dní (potvrdenie MV SR, č. SPOU-OSZ-43.170-7/2014-VZ zo 06.02.2014).

Zaraďovanie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie bolo na základe zákonov č. 59/1993 Z.z., 71/1994 Z.z., 365/1994 Z.z., 308/1995 Z.z., 222//1996 Z.z. a 376/1996 Z.z., 376/1997 Z.z. a 355/1997 Z.z. v právnom poriadku Slovenskej republiky predĺžené až do 31. decembra 1999.

V zmysle § 174 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zák. č. 355/1999 Z.z. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. kategórie funkcií, a také zamestnanie trvalo do 31.12.1999 má po 31.decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov, dosiahol vek aspoň 59 rokov a bol zamestnaný najmenej 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ zamestnanie v I. kategórii funkcií ukončil dňom 15.07.19990. Navrhovateľ ani netvrdil, že by v takom zamestnaní pracoval do 31. decembra 1999.

Zákon o sociálnom poistení neumožňuje pri rozhodovaní o dávkach prihliadnuť na iné ako v tomto zákone ustanovené okolnosti.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa dostatočne zistila skutočný stav vecí a mal za preukázané, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. ku dňu dovŕšenia XX. roku veku.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu v Prešove podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny a v podrobnostiach naň poukazuje.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľ v odvolacom konaní nebolúspešný, a odporkyňa nemá právo na náhradu trov konania zo zákona.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.