9So/204/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci navrhovateľky: T. F., bytom Q., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 23. októbra 2014, č.k. 25Sd/247/2014-19, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 23. októbra 2014, č.k. 25Sd/247/2014-19, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 23. októbra 2014, č.k. 25Sd/247/2014-19 potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X Y zo dňa 19. júna 2014, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z 19. mája 2014 z dôvodu, že nie je invalidná, lebo podľa posudku posudkového lekára príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne nemá viac ako 40% -nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale je 35%.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina zo dňa 23. júla 2014 a posudkového lekára sociálnej poisťovne ústredia z 21. augusta 2014, navrhovateľka trpí po zlomenine proximálnej časti pravej ramennej kosti, bez výraznejšej dislokácie, obmedzením hybnosti stredne ťažkého stupňa. Uvedený zdravotný stav považovali za rozhodujúce zdravotné postihnutie a zaradili ho do kapitoly XV., oddiel G, pod položku 9, písm. b/, prílohy č. 4 zákona. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určili na 30% (čiže dolná hranica z daného percentuálneho rozpätia 30-40%) s tým, že ostatné zdravotné postihnutia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu (znížená činnosť štítnej žľazy a príštitných teliesok, varixy dolných končatín, potravinová alergia a nález na osovom aparáte - krčnej chrbtici) navýšili percentuálnou mierou poklesu schopnosti zárobkovejčinnosti o 5% z možných 10%. Totožný záver vyplynul aj z posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky na základe ďalších predložených nálezov na pojednávaní pred krajským súdom. O správnosti posúdenia zdravotného stavu krajský súd nemal žiadne pochybnosti, mal za preukázané, že navrhovateľka nesplnila podmienku invalidity pre vznik nároku na invalidný dôchodok a preto rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.

Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Nesúhlasila so stanovenou mierou schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a s posúdením jej zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne v Žiline. Podľa jej názoru, predložila všetky dôkazy preukazujúce jej zlý zdravotný stav.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrvala na svojom stanovisku. Pochybnosti navrhovateľky o nesprávnom posúdení jej zdravotného stavu považuje za subjektívne a neodôvodnené. Poukazuje na zdravotnú dokumentáciu podloženú odbornými vyšetreniami a nálezmi bez nejasností a vnútorných rozporov. Žiada napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.

Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 1 Správny súdny poriadok, ďalej len „S.s.p.“).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok.

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods. 2 zákona).

Samotná dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu na vznik invalidity, ako základnej podmienky nároku na invalidný dôchodok, nestačí; musí ísť o taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje zníženie schopnosti na výkon zárobkovej činnosti o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona a určuje sa v percentách podľa zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, aj so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zodpovedajúce rôznym zdravotným postihnutiam, sa nesčítavajú. (§ 71 ods. 5, 6 zákona).

Krajský súd posudzoval zdravotný stav navrhovateľky podľa aktuálnych lekárskych nálezov z odborných lekárskych vyšetrení, na ktoré poukazovala aj navrhovateľka v odvolaní. Išlo najmä ovyšetrenia MR z 03.01.2014, CT z 19.08.2014, ortopedické z marca a augusta 2014, ktorých závery boli zhodné s predchádzajúcim posúdením zdravotného stavu navrhovateľky, resp. tvorili podklad k posudkom. Uvedenými nálezmi bola potvrdená skutočnosť, že podľa predložených lekárskych nálezov zdravotný stav navrhovateľky je stabilizovaný a nepriniesli nové skutočnosti odôvodňujúce zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ani zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V tejto súvislosti nálezy z 19.11.2014 a 21.11.2014 nemohli byť akceptované ako relevantné dôkazy, keďže tieto boli vyhotovené a predložené navrhovateľkou až po vydaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia navrhovateľky a ňou predkladané odborné lekárske nálezy v posudkoch riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky spôsobuje celkom 30% - nú mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV., oddiel G, položka 9, písm. b/, prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. so zvýšením o 5% za iné zdravotné postihnutia.

Závery posudkov posudkových lekárov nie sú v rozpore s lekárskymi nálezmi, založenými v posudkovej dokumentácii, ani s lekárskymi nálezmi predloženými navrhovateľkou v priebehu súdneho konania.

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť logicky a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Tak ako krajský súd, aj odvolací súd mal preto za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky zatiaľ nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona a že navrhovateľke nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Toto rozhodnutie senát najvyššieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.