ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľa U. F., bytom L., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o úrazovú rentu, n a odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského s ú d u v Bratislave z 01. októbra 2014, č. k. 4Sp/19/2013-55, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 01. októbra 2014, č. k. 4Sp/19/2013-55, p o t v r d z u j e.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,89 € na účet jeho právneho zástupcu AK Ivan Syrový, s.r.o., vedený v L., číslo účtu XY, IBAN Sk XY do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom z 01. októbra 2014, č. k. 4Sp/19/2013-55, podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zruš il rozhodnutie odporkyne číslo 46992-2/2012-BA zo 06. decembra 2012 a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 256,92 € k rukám jeho právneho zástupcu v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Preskúmavaným rozhodnutím zo 06. decembra 2012 odporkyňa rozhodla, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 16.02.1984 pri autohavárii počas pracovnej cesty u zamestnávateľa Hydrostav, n. p., Bratislava.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že náhrada straty na zárobku po skončení práceneschopnosti v dôsledku pracovného úrazu je navrhovateľovi poskytovaná od 01. júla 1989, kedy sa stal následkom pracovného úrazu invalidným, komerčnou poisťovňou Allianz - Slovenskou poisťovňou, a. s., a to na základe poistenia, uzatvoreného zamestnávateľom s touto komerčnou poisťovňou. Odporkyňa z ustanovenia § 272 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) vyvodila, žeod 01. januára 2004 preberala výplatu plnení len od zamestnávateľov, ktorí poskytovali alebo mali poskytovať plnenie priamo z ich zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993. Nepreberala výplatu plnení, ktoré boli poskytované zamestnancom zo zmluvného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, ktoré na tento účel zamestnávateľ uzatvoril s komerčnou poisťovňou, Slovenskou poisťovňou, a.s. Bratislava, teraz Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava. Navyše zodpovedný zamestnávateľ si nesplnil povinnosť v zmysle § 272 ods. 7 a 8 zákona o sociálnom poistení a nepredložil Sociálnej poisťovni do 31. decembra 2003 príslušné doklady na prevzatie jeho plnenia.
Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia odporkyne a postupu, ktorý mu predchádzal dospel k záveru, že rozhodnutie nezodpovedá zákonu, lebo z § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že odporkyňa od 01. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v dôsledku pracovného úrazu, ktorý sa stal pred 26. novembrom 1993. Bez ohľadu na to, či túto náhradu škody poskytoval navrhovateľovi k 31. decembru 2003 priamo zodpovedný zamestnávateľ zo svojich vlastných finančných prostriedkov alebo z finančných prostriedkov, ktoré za neho na základe uzavretej poistnej zmluvy poskytoval jeho zmluvný partner - komerčná poisťovňa, zodpovedným subjektom za vzniknutú škodu je stále bývalý zamestnávateľ navrhovateľa a povinnosť odporkyne prevziať výplatu tohto plnenia vyplýva priamo z uvedeného zákonného ustanovenia. Povinným zamestnávateľom navrhovateľa nesplnená povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 272 ods. 7 a 8 cit. zákona o sociálnom poistení (nečinnosť zamestnávateľa) nemôže mať vplyv na povinnosť odporkyne prevziať výplatu náhrady straty na zárobku od 01. januára 2004 ako úrazovú rentu z povinného zamestnávateľského subjektu navrhovateľa. Pre prevzatie výplaty odporkyňou podľa § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení boli splnené obidva predpoklady - čas vzniku pracovného úrazu a zodpovednosť zamestnávateľa za tento úraz. Odporkyňa je preto povinná riadne posúdiť žiadosť navrhovateľa o prevzatie výplaty úrazovej renty za súčinnosti so spoločnosťou Allianz a o tejto opätovne rozhodnúť.
Proti rozsudku krajského súdu podala odporkyňa odvolanie. Uviedla, že navrhovateľ utrpel pracovný úraz dňa 16. februára 1984 pri dopravnej nehode motorového vozidla počas služobnej cesty u zodpovedného zamestnávateľa Hydrostav, n. p. Zamestnávateľ ako prevádzkovateľ motorového vozidla bol proti následkom zákonnej zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle § 427 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) povinne poistený v Slovenskej štátnej poisťovni. Na základe uvedeného zákonného poistenia zodpovednosti za škodu vzniknutú prevádzkou motorového vozidla je navrhovateľovi od 01. januára 1989 v zmysle § 447 OZ vyplácaná náhrada za stratu na zárobku pri invalidite. Z dokladov predložených navrhovateľom, predovšetkým z listov komerčnej poisťovne, vyplýva skutočnosť, že plnenie v súvislosti s náhradou škody spôsobenej navrhovateľovi v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 16.02.1984 poskytuje a aj do budúcnosti bude poskytovať komerčná poisťovňa. Zamestnávateľ k 31. decembru 2003 sám neposkytoval navrhovateľovi žiadnu výplatu náhrady za stratu na zárobku a preto nebol ani povinný postupovať plnenie podľa § 272 ods. 1, 7 a 8 zákona o sociálnom poistení, keďže plnenie poskytovala navrhovateľovi komerčná poisťovňa z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle § 427 OZ. Predmetné plnenie je ako náhrada škody súvisiaca s pracovným úrazom v dôsledku dopravnej nehody doposiaľ vyplácané navrhovateľovi komerčnou poisťovňou, pričom táto výplata mu bude poskytovaná doživotne. Pokiaľ by odporkyňa od 01. januára 2004 prebrala výplatu plnenia z titulu pracovného úrazu, došlo by k duplicitnému plneniu, t. j. k dvom identickým plneniam v rámci odškodnenia zo zákonných druhov poistenia. Túto skutočnosť krajský súd pri rozhodovaní vo veci nezohľadnil, napriek tomu, že odporkyňa na túto skutočnosť poukázala v napadnutom rozhodnutí, aj v následných vyjadreniach. Odporkyňa súčasne poukázala na nejasný právny názor krajského súdu, ktorý uložil odporkyni povinnosť znovu posúdiť žiadosť navrhovateľa v úzkej súčinnosti odporkyne s navrhovateľom a komerčnou poisťovňou Allianz. Vzhľadom na neurčitosť právneho záveru krajského súdu považuje odporkyňa rozsudok krajského súdu za nevykonateľný. Z uvedených dôvodov odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdí a navrhovateľovi neprizná právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ sa vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne stotožnil s rozsudkom krajského súdu a navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil. Poukázal na znenie § 51e zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, na základe ktorého by nemohlo dôjsť k duplicite plnenia. Navrhovateľ sa domáha výplaty úrazovej renty z dôvodu, že táto je sociálnou dávkou, s ktorou nie je spojená úhrada dane ani zdravotných odvodov ako pri plnení zo strany komerčnej poisťovne, čo je pre navrhovateľa zaťažujúce. Tiež poukázal na skutočnosť, že nesplnenie povinnosti zo strany zamestnávateľa nemôže byť navrhovateľovi na škodu. K tvrdeniu odporkyne, že nie je povinná vyplatiť plnenie z dôvodu zákonného poistenia motorových vozidiel uviedol, že tento spôsob sa využíval z dôvodu, že v čase vzniku pracovného úrazu navrhovateľa zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania neexistovalo. Súčasne si uplatnil voči odporkyni náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno vyhovieť.
Podľa § 272 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa od 01. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 01. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.
Nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003 (§ 272 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.).
Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 01. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane (§ 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.).
Z obsahu spisového materiálu, vrátane administratívnych spisov odporkyne vyplýva, že navrhovateľ utrpel pracovný úraz dňa 16. februára 1984 pri dopravnej nehode motorového vozidla počas služobnej cesty u zodpovedného zamestnávateľa Hydrostav, n.p. Dňom 15.05.1989 sa stal plne invalidným podľa § 29 ods. 2 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., pričom invalidita vznikla následkom úrazu a od 01.07.1989 (odo dňa skončenia výplaty nemocenských dávok) je mu vyplácaný invalidný dôchodok.
Od 01.07.1989 Slovenská štátna poisťovňa vyplácala navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zo zákonného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel podľa vyhlášky MF SSR č. 124/1974 Zb. a ustanovenia § 427 a nasl. OZ.
Listom zo 17.10.1997 Slovenská poisťovňa, a.s., navrhovateľovi oznámila, že valorizáciu v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 98/1997 Z.z. si môže uplatňovať iba u svojho zamestnávateľa - Hydrostavu, nakoľko v dobe jeho úrazu nemal uvedený zamestnávateľ poistené pracovné úrazy a choroby z povolania. Podľa oznámenia Hydrostavu, a. s., generálneho riaditeľstva zo 14.01.1999 vyplácalo valorizáciu navrhovateľovi od januára 1999 generálne riaditeľstvo z dôvodu zrušenia odštepného závodu Podunajské Biskupice.
Navrhovateľ dovŕšil dňa 21.06.2007 vek pre nárok na starobný dôchodok a Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., s poukazom na ustanovenie § 447 OZ, podľa ktorého náhrada za stratu na zárobku poskončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení mu od 01.07.2007 výplatu renty zastavila a následne obnovila jej výplatu vo výške 50 % podľa ustanovenia § 293o ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. Od 01.01.2009 mu podľa § 293ay zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 449/2008 Z.z. vypláca rentu vo výške dvojnásobku sumy, ktorá sa vyplácala k 31.12.2008.
Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ navrhovateľa - Hydrostav nemal, a v čase vzniku pracovného úrazu objektívne pre nedostatok takej právnej povinnosti ani nemohol mať, uzatvorené osobitné poistenie za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania. Mal však uzatvorené zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku.
Slovenská štátna poisťovňa (následne Slovenská poisťovňa, a.s., a Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.) vyplácala a naďalej vypláca navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle § 427 a nasl. OZ.
Pre rozhodnutie vo veci je potrebné posúdiť, či odporkyňa má povinnosť prevziať vyplácanie náhrady ako úrazovej renty a v akej výške k 01. januáru 2004 podľa § 272 zákona o sociálnom poistení. Skutočnosť, že náhradu za stratu na zárobku navrhovateľovi nevyplácal priamo zamestnávateľ, ale komerčná poisťovňa, ktorá plnila na základe zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov, však nemožno bez ďalšieho opomenúť.
S účinnosťou od 01. januára 2004 o nárokoch patriacich za obdobie po 01. januári 2004 a vyplývajúcich z pracovných úrazov a chorôb z povolania (s výnimkou vecnej škody), rozhoduje Sociálna poisťovňa a pri akýchkoľvek zmenách v súvislosti s výškou tejto dávky musí postupovať v súlade s § 112 zákona o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa je teda po 31. decembri 2003 príslušná na rozhodovanie o výške náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti.
Je zrejmé, že Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z titulu zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov naďalej vypláca navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, pričom po dovŕšení dôchodkového veku pre nárok na starobný dôchodok navrhovateľom postupovala podľa ustanovení § 293o ods. 2 a § 293ay zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Uvedenú náhradu je potrebné na účely ustanovenia § 272 zákona č. 461/2003 Z.z. považovať za úrazovú rentu.
Na rozdiel od krajského súdu však odvolací súd dospel k záveru, že komerčnou poisťovňou realizovaná výplata náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti z titulu zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, predchádza povinnosti výplaty náhrady, považovanej za úrazovú rentu, zo strany odporkyne.
Z uvedeného vyplýva, že zo strany navrhovateľa uplatňovaným prevzatím výplaty náhrady za stratu na zárobku odporkyňou môže byť dotknutá povinnosť Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. naďalej vyplácať náhradu (úrazovú rentu). Je preto potrebné posúdiť v akej výške a dokedy je, resp. bola povinná túto náhradu komerčná poisťovňa plniť, či výška vyplácanej náhrady od 01. januára 2004 je v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnom poistení o zvyšovaní a výplate úrazovej renty, resp. či výška vyplácanej náhrady je limitovaná ustanoveniami poistnej zmluvy a teda, či odporkyňa nie je povinná doplatiť rozdiel. Žalovaná teda mala v danej veci konať aj s Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s., vo veci vykonať dokazovanie a zistiť výšku náhrady vyplácanej k 31.12.2003 a rozpis zvyšovania vyplácanej náhrady.
Keďže odporkyňa uvedeným spôsobom nepostupovala, odvolací súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu odporkyňou je nedostačujúce na posúdenie veci, a preto podľa § 250ja ods. 3 vetadruhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 a § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.
O náhrade trov konania odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. Keďže navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu z 15. júla 2014 v sume 61,87 € + režijný paušál 8,04 € + 13,98 €, spolu 83,89 €, ktorú sumu je odporkyňa povinná v zmysle § 149 ods.1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.