9So/20/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Miroslav Hanec, so sídlom Hruštiny 602, Žilina, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o invalidný dôchodok, v konaní o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, č. k. 25Sd/139/2015-141 zo dňa 19. apríla 2018, v časti výroku o trovách konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. 25Sd/139/2015-141 zo dňa 19. apríla 2018, v časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 25Sd/139/2015-141 zo dňa19.04.2018, zastavil konanie vo veci preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2015, ktorým znížila navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku na 323,80 € mesačne, odo dňa 18.06.2015. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 206,46 € v súlade s ust. § 146 ods. 2 druhá veta OSP.

Krajský súd zastavil konanie z dôvodu, že navrhovateľ na nariadenom súdnom pojednávaní dňa 19.04.2108, po tom, ako bol oboznámený s vyjadreniami a rozhodnutiami odporkyne zo dňa 14.03.2018, ktoré mu neboli doručené, vzal opravný prostriedok späť a vyjadril súhlas, aby súd konanie zastavil. Vzhľadom na okolnosť, že odporkyňa zapríčinila zastavenie konania, žiadal o priznanie náhrady trov konania. Priznané trovy konania pozostávali z trov právneho zastupovania za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 29.07.2015, účasť na pojednávaní dňa 17.09.2015, odvolanie proti rozsudku zo dňa 21.01.2016).

Voči uzneseniu v časti výroku o trovách konania podala odporkyňa odvolanie a žiadala odvolací súd, aby ho zmenil tak, že odporkyňa nie je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania.

V odvolaní uviedla, že nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu. Napadnutým rozhodnutím č. XXXXXX XXXX X zo dňa 25.04.2015 odporkyňa znížila navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku od 18.06.2015 na sumu 323,80 € mesačne, pretože jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená od 09.03.2015 už nie na 80 %, ale na 70 %. Na základe včas podaného opravného prostriedku, Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 03.12.2015 predmetné rozhodnutie potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 9Sp/40/2016 zo dňa 25.10.2017 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 03.12.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na základe žiadosti krajského súdu bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený s prihliadnutím na novo doložené lekárske správy z neurologického vyšetrenia zo dňa 03.09.2015, 19.04.2016, z neurochirurgickej hospitalizácie od 02.12.2015 do 10.12.2015 a z ďalších vyšetrení zo dňa 03.11.2017, 13.09.2016, 04.10.2016, 06.06.2017. Zdravotný stav účastníka konania bol teda opätovne posúdený posudkovým lekárom dňa 26.02.2018, ktorý na základe novo doložených lekárskych správ stanovil, že navrhovateľ je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie a zároveň je navrhovateľ naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline, zmenil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa zo 70 % na 85 % od 19.04.2016, a preto odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 14.03.2018, podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zrušila rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.05.2005 o zvýšení sumy invalidného dôchodku. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 14.03.2018 odporkyňa priznala navrhovateľovi od 04.03.2005 invalidný dôchodok v sume 10.973 Sk mesačne. Súčasne rozhodnutím zo dňa 14.03.2018 rozhodla, že navrhovateľ má od 04.03.2005 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01.01.2004 v sume 10.973 Sk mesačne. Súčasne od 18.04.2018 navrhovateľovi zanikol nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31.12.2003 a ďalším rozhodnutím zo dňa 14.03.2018, znížila navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku od 18.06.2015 na sumu 423 € mesačne podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 82, § 293dq, § 293dr a § 293dx. Ďalším rozhodnutím vydaným 14.03.2018 odporkyňa zvýšila navrhovateľovi od 01.01.2016 invalidný dôchodok na sumu 424 € mesačne a ďalším rozhodnutím zvýšila navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku od 19.04.2016 na sumu 619,40 € mesačne, od 01.01.2017 mu zvýšila invalidný dôchodok na sumu 626,50 € mesačne a od 01.01.2018 na sumu 633,70 € mesačne.

Odporkyňa uviedla, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2015 o znížení invalidného dôchodku vychádzala z preukázaného skutkového stavu platného v čase vydávania predmetného rozhodnutia a rozhodla v súlade s platnými právnymi predpismi. K zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa došlo až po jeho vydaní, teda až v priebehu konania o opravnom prostriedku, počas ktorého navrhovateľ doložil nové lekárske správy a až na ich základe bolo preukázané zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa. Nové rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X - I. až VI. zo dňa 14.03.2018 teda neboli vydané z dôvodu správania sa na strane odporkyne, ale z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa v rámci preskúmavacieho konania, ktoré vyvolalo potrebu opätovne posúdiť nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok. Odporkyňa nezavinila zastavenie konania a nie sú podľa jej názoru splnené podmienky na uloženie povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy konania podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu odporkyne nevyjadril.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Neprávoplatné rozhodnutie odporkyne zo dňa 25.04.2015 bolo v súdnom konaní preskúmavané na základe opravného prostriedku (žiadosti o preskúmanie) podľa ustanovení tretej časti piatej hlavyObčianskeho súdneho poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal uznesenie krajského súdu v napadnutej časti bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu a konštatuje jeho správnosť. Na zdôraznenie jeho správnosti (§ 219 ods. 2 OSP) uvádza:

Podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 112 ods. 1, 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v účinnom znení, dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka:

a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

Podľa § 250h v ods. 2 OSP, až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť, ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.

Podľa § 246c a ods. 1 prvá veta OSP pre riešenie otázok, v ktorej nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 96 ods. 1 a 2 OSP, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Zo spisu krajského súdu vyplýva, že na základe právneho názoru najvyššieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení č. k. 9So/40/2016 zo dňa 25.10.2017, bolo pred novým rozhodnutím vo veci povinnosťou prvostupňového súdu, vyžiadať si nový posudok o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť, a to aj s prihliadnutím na novšie nálezy z odborných lekárskych vyšetrení. V rámci ďalšieho súdneho konania bolo doplnené dokazovanieprostredníctvom lekárskych správ a nálezov predložených navrhovateľom. Krajský súd po ich obdržaní požiadal odporkyňu, aby na základe nových dôkazov posúdila zdravotný stav navrhovateľa za účelom vypracovania nového posudku o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Z lekárskej správy vypracovanej posudkovým lekárom odporkyne dňa 26.02.2018 vyplýva, že z dôvodu rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa, bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 %, ktorá bola zvýšená percentuálnou mierou o 10 % s prihliadnutím na ostatné ochorenia. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách, bola teda určená v rozsahu 85 % a dátum vzniku tohto poklesu bol určený od 19.04.2016.

Dňa 14.03.2018 vydala odporkyňa rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - I., ktorým zrušila rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 10.05.2005. Ako dôvod zrušenia predmetného rozhodnutia uviedla, že toto bolo zrušené ako nesprávne vydané a stanovenie invalidného dôchodku do 21.03.2005 bolo nesprávne posúdené. Po odstránení nedostatkov nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok a jeho suma boli opätovne posúdené, o čom bolo vydané osobitné rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku od 04.03.2005, teda od dátumu vzniku nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok.

Predmetom konania pred správnym súdom je odvolaním napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 25.04.2015, ktorým bol určený pokles schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť od 09.03.2015 z 80 % na 70 % a bol mu znížený invalidný dôchodok od 18.06.2015 na 323,80 € mesačne. Vo vzťahu k určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 09.03.2015 a určení sumy invalidného dôchodku od 18.06.2015, bolo vydané nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - IV. zo dňa 14.03.2018, ktorým síce nedošlo k zmene pôvodne určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 70 % od 09.03.2015, avšak došlo k zmene určenia sumy invalidného dôchodku, a to zo sumy 323, 80 € na 423 € mesačne od 18.06.2015. Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na zníženie miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť z 80 % na 70 % od 09.03.2015, došlo k úprave - zvýšeniu sumy invalidného dôchodku z pôvodne priznanej čiastky o cca 100 eur mesačne. Až v dôsledku podaného opravného prostriedku navrhovateľa, ktorým vyjadril nespokojnosť a nesúhlas so znížením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 80 % na 70 % a až po začatí súdneho konania, došlo zo strany odporkyne k prehodnoteniu vyčíslenia výšky invalidného dôchodku, ktorý patril navrhovateľovi od vzniku nároku na invalidný dôchodok, vrátane dotknutého obdobia.

Podaný opravný prostriedok teda priniesol pre navrhovateľa zlepšenie postavenia, vyjadreného vo zvýšení sumy invalidného dôchodku, a to na základe opätovného prepočítania a posúdenia priznanej sumy odporkyňou po začatí súdneho konania. Odporkyňa nepredložila v konaní dôkaz o tom, že by k prehodnoteniu priznanej sumy invalidného dôchodku došlo bez ohľadu na prebiehajúce súdne konanie a podaný opravný prostriedok.

Možno preto konštatovať, že opravný prostriedok navrhovateľa bol podaný dôvodne, pretože v jeho dôsledku došlo k zmene výroku rozhodnutia v časti výšky invalidného dôchodku. Krajský súd vzal pri rozhodovaní o trovách konania do úvahy komplexný výsledok konania a jeho priaznivý dopad na navrhovateľa, ako i skutočnosť, že zo strany odporkyne došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia po podaní opravného prostriedku. Navrhovateľ vzal svoj návrh späť po tom, ako odporkyňa rozhodnutím zo dňa 14.03.2018, teda po začatí súdneho konania opätovne posúdila nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok aj od dotknutého obdobia (od 18.06.2015) v jeho prospech a tento zvýšila oproti pôvodne priznanej výške.

Odvolací súd na základe uvedených dôvodov uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. 25Sd/139/2015- 141 zo dňa 19.04.2018, v odvolaním napadnutej časti výroku o trovách konania, podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP, v spojení s § 250l ods. 2a § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi nepriznal ich náhradu, pretože si trovy odvolacieho konania neuplatnil, resp. mu žiadne nevznikli.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.