ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľa: K. Ž., C. L. Č.. X, G. U. R.u, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29.augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Sd/41/2016-16 zo dňa 25. októbra 2016, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Sd/41/2016-16 zo dňa 25. októbra 2016 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2016, ktorým odporkyňa podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla navrhovateľovi žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že na žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný posudkovými lekármi sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Košiciach a v priebehu súdneho konania posudkovým lekárom ústredia, pracovisko Košice. Obaja posudkoví lekári po vyhodnotení odborných lekárskych nálezov dospeli k zhodnému posudkovému záveru, že navrhovateľov zdravotný stav sa od roku 2005 podstatne nezmenil, naďalej je rozhodujúcim zdravotným postihnutím degeneratívne ochorenie chrbtice s ťažkou funkčnou poruchou a koreňovým poškodením, pre ktoré posudkoví lekári stanovili maximálnu mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je uvedená v kapitole XV., oddiel E, položka 3, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.. Krajský súd ďalej uviedol, že hoci navrhovateľ poukazoval na svoje psychiatrické ťažkosti, posudkoví lekári zhodne konštatovali, že tieto sú posudkovo málo významné, dobre liečbou ovplyvniteľné a neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Keďže navrhovateľ nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mohli spochybniť alebo vyvrátiťzhodné posudkové závery, krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne, pretože vzhľadom na vykonané dôkazy považuje toto rozhodnutie za správne a vydané v súlade so zákonom. Navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania lebo v konaní nebol úspešný a odporkyni preto, že jej toto právo zo zákona nepatrí.
Navrhovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku krajského súdu, v ktorom poukázal na svoj nepriaznivý sociálny a zdravotný najmä psychický stav a nesúhlas s posudkovým záverom posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Košice. Žiadal o opätovné prešetrenie a vyhodnotenie zdravotného stavu.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil, lebo rozsah zdravotného poškodenia navrhovateľa bol posudkovými lekármi dostatočne ozrejmený na základe predložených nálezov odborných vyšetrení.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Pri vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, najvyšší súd s prihliadnutím na § 219 ods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvedie argumentáciu k odvolacím dôvodom.
Zákon o sociálnom poistení neumožňuje pri rozhodovaní o dávkach prihliadnuť na iné ako v tomto zákone ustanovené okolnosti.
Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 8 veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotnýchpostihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Z doložených lekárskych posudkov (zo dňa 20.01.2016, 22.03.2016 ako aj 26.05.2016) vyplýva, že na základe vykonaných odborných lekárskych šetrení naďalej ostáva ako rozhodujúce zdravotné poškodenie navrhovateľa - degeneratívne ochorenie chrbtice s ťažkou funkčnou poruchou a koreňovým dráždením bez zlepšenia (opakované neurologické vyšetrenia). Iné zdravotné postihnutia - zmiešaná úzkostná depresívna porucha, percepčná porucha sluchu, sú podľa posudkových lekárov liečbou dobre ovplyvniteľné a neodôvodňujú percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Navrhovateľ je preto naďalej invalidným s maximálnou 50 %-nou mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť.
Z doložených listinných záznamov ďalej vyplýva, že navrhovateľ bol s postupom posudkových lekárov ako aj ich hodnoteniami jednotlivých diagnóz oboznámený, čo bez akýchkoľvek námietok alebo požiadaviek na ďalšie dokazovanie (napríklad aj určením znalca) akceptoval, čo potvrdil aj vlastnoručným podpisom.
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť logicky a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v zásade v rozpore s nálezmi odborných lekárov.
Z uvedených dôvodov mal aj dovolací súd preukázané, že navrhovateľ ku dňu vydania rozhodnutia odporkyne dňa 01.02.2016 nedosahoval viac ako 50 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto preskúmavané rozhodnutie odporkyne 620 604 6165 0 zo dňa 01.02.2016 považoval za súladné so zákonom. Na tom základe rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny (§ 219 OSP).
Nič nebráni navrhovateľovi aby kedykoľvek v prípade zhoršenia zdravotného stavu znovu požiadal o priznanie zvýšenia invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada takých trov nepatrí.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.