9So/2/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. J.B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného
dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 9. novembra 2010, č.k. 5 Sd 181/08 - 118, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 9. novembra 2010, č.k. 5Sd 181/08 - 118, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľ svojím návrhom zo dňa 26.1.2008 (správne malo byť v návrhu uvedené „26.12.2008“) žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo X. zo dňa 5. decembra 2008. Návrhom z 3. júla 2009 žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo X. z 20. mája 2009 a návrhom zo 17. decembra 2009 žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo X. z 18. novembra 2009,
týkajúce sa sumy starobného dôchodku a jeho zvyšovania.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že na pojednávaní dňa 9. novembra 2010
navrhovateľ vzal späť návrhy z 26. januára 2008, 3. júla 2009 a 17. decembra 2009 v celom rozsahu a súhlasil so zastavením súdneho konania z dôvodu, že jeho nárokom bolo vyhovené. Krajský súd preto podľa § 250d ods. 3 v spojení s § 250h ods. 2 a § 250l ods. 2 O.s.p. konanie zastavil a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 246c a § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol v ňom, že v uznesení krajského súdu sa uvádza zvýšenie jeho dôchodku od 1. júla 2007 na 303,70 eur, táto suma však vo vyjadrení odporkyne z 19. júla 2010 nikde nefiguruje. Uviedol, že samotný tento rozpor medzi uznesením krajského súdu a priloženými podkladmi Sociálnej poisťovne stačil k tomu, aby sa k tomuto odvolaniu odhodlal. V uznesení krajského súdu mal byť uvedený dnešný skutkový stav, aby si Sociálna poisťovňa nemyslela, že to možno prehnala v úpravách jeho dôchodku. Od svojho stanoviska, vypracovaného k poslednému pojednávaniu na krajskom súde dňa 9. novembra 2010, nemieni ustúpiť s tým, aby takto dosiahol odškodnenie, či už od Sociálnej poisťovne, alebo zosobnené jednému alebo niekoľkým jej pracovníkom, ktorí vo veci pochybili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnuté uznesenie krajského súdu a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
V zmysle § 250h ods. 2 v spojení s § 96 ods. 1, § 246c ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250d
ods. 3 O.s.p. navrhovateľ môže až do rozhodnutia súdu vziať späť návrh na začatie konania, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Späťvzatie opravného prostriedku, rovnako ako späťvzatie návrhu na začatie konania, je dispozičným právnym úkonom navrhovateľa. Právnym následkom späťvzatia návrhu je podľa Občianskeho súdneho poriadku zastavenie súdneho konania. Súd v dôsledku uskutočnenia takéhoto právneho úkonu stratil oprávnenie pokračovať v konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne a nemohol sa už zaoberať otázkou, či rozhodnutia odporkyne boli vydané v súlade so zákonom alebo nie.
Z predloženého spisového materiálu mal odvolací súd za preukázané, že na pojednávaní konanom na krajskom súde dňa 9. novembra 2010, navrhovateľ do zápisnice uviedol, že požiadavka započítania odpracovaných rokov v bývalom ZSSR bola akceptovaná, nárokom bolo vyhovené, a preto svoje návrhy na preskúmanie rozhodnutí z 26. januára 2008, 3. júla 2009 a 17. decembra 2009 berie v celom rozsahu späť a súhlasí so zastavením konania.
Prejav navrhovateľa, zaznamenaný v zápisnici krajského súdu, je dostatočne jasný, určitý a zrozumiteľný a jednoznačne z neho vyplýva vôľa navrhovateľa vziať návrhy na preskúmanie rozhodnutí odporkyne späť. Túto skutočnosť navrhovateľ v odvolaní ani nespochybňoval. Z uvedeného dôvodu krajský súd rozhodol správne, keď konanie zastavil a preto odvolací súd jeho uznesenie podľa § 219 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, z dôvodu, že navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. marca 2011
JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková