9So/199/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky G. F., bytom X., zastúpenej advokátskou spoločnosťou JUDr. Peter Tonhauser, advokát, s.r.o. so sídlom Námestie SNP 17, Banská Bystrica, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o vyrovnávací príplatok, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. apríla 2016, č.k. 20Sd/111/2016-13, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. apríla 2016, č.k. 20Sd/111/2016-13 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením z 27. apríla 2016, č.k. 20Sd/111/2016-13, krajský súd opravný prostriedok navrhovateľky odmietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľka opravným prostriedkom žiadala preskúmať rozhodnutie číslo XY zo dňa 13. februára 2016, ktorým odporkyňa zamietla jej žiadosť o vyrovnávací príplatok. Uvedené rozhodnutie bolo navrhovateľke doručené 18. februára 2016 a 30-dňová lehota na podanie opravného prostriedku, keďže 19. marec 2016 pripadol na sobotu, uplynula dňom 21. marca 2016. Opravný prostriedok navrhovateľka podala na Krajskom súde v Banskej Bystrici osobne dňa 05. apríla 2016, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, preto ho krajský súd podľa § 250p Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) odmietol ako oneskorene podaný.

Uznesenie krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Namietla, že krajský súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a vec nesprávne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4So/133/2009, z ktorého podľa jej názoru vyplýva, že oneskorené podanie návrhu nie je prekážkou preskúmania napadnutého rozhodnutia odporkyne.

Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Podľa § 492ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Podľa § 250m ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.

Podľa § 250m ods. 2 O.s.p. návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.

Podľa § 250p O.s.p. ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Z dávkového spisu odporkyne mal aj odvolací súd za preukázané, že rozhodnutie číslo XY, ktorým odporkyňa rozhodla o žiadosti navrhovateľky o vyrovnávací príplatok, bolo vydané dňa 13. februára 2016 a obsahuje riadne a úplné poučenie o tridsaťdňovej lehote na podanie opravného prostriedku. Navrhovateľka uvedené rozhodnutie prevzala dňa 18. februára 2016, ktorú skutočnosť ani nespochybnila. Koniec tridsaťdňovej lehoty na podanie opravného prostriedku (19. marec 2016) pripadol na sobotu, posledným dňom lehoty bol preto najbližší pracovný deň, 21. marec 2016.

Z obsahu spisového materiálu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka podala opravný prostriedok až dňa 05. apríla 2016, teda po uplynutí tridsaťdňovej lehoty na jeho podanie, t.j. oneskorene.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodné tvrdenie navrhovateľky, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4So/133/2009 oneskorené podanie návrhu nie je prekážkou preskúmania napadnutého rozhodnutia odporkyne. Uvedený rozsudok sa nezaoberal oneskorenosťou opravného prostriedku voči konkrétnemu rozhodnutiu odporkyne a riešil iný právny problém.

Ustanovenie § 250p O.s.p. jednoznačne uvádza, že ak je návrh podaný oneskorene, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Nepochybil preto krajský súd, keď opravný prostriedok navrhovateľky odmietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 20Sd/111/2016-13 zo dňa 27. apríla 2016 podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal, lebo v tomto konaní im žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.