9So/198/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľa W. T., bytom P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. septembra 2014, č.k. 3Sd/19/2014-39, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. septembra 2014, č. k. 3Sd/19/2014-39, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 30. septembra 2014, č. k. 3Sd/19/2014-39, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XY z 22. januára 2014 a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ, bol od 01. augusta 2012 uznaný invalidným pre celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% a to za rozhodujúce zdravotné postihnutie - duševné choroby a poruchy správania podľa kapitoly V., položka 3, písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu bola stanovená miera poklesu 35% a zvýšenie o 10% za ostatné zdravotné postihnutia. Na základe novej žiadosti navrhovateľa o prehodnotenie zdravotného stavu (zvýšenie invalidného dôchodku) posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne v Prešove dňa 08. januára 2014 na základe predložených lekárskych správ a nálezov pristúpil k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia, za ktoré novo určil choroby podporného a pohybového aparátu podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 4, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu 45% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšenou o 10% za iné zdravotné postihnutia na celkovú mieru poklesu 55%. Odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím číslo XY z 22. januára 2014 podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) navrhovateľovi od 07. októbra 2013 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 206,80 € mesačne a od 01. januára 2014 na sumu 211,30 € mesačne. V rámci preskúmavacieho konania posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne v posudku zodňa 06. júna 2014 a v doplňujúcom posudku zo dňa 06. augusta 2014 dospel k zhodnému záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú choroby podporného a pohybového aparátu (deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po operáciách chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice), ktorému podľa kapitoly XV., oddielu E, položky 4, písm. b/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% s tým, že rovnakej miere poklesu by zodpovedalo aj poškodenie bedrových kĺbov závažnými degeneratívnymi zmenami so stredne ťažkou obmedzenou funkciou a tiež jeho duševné choroby a poruchy správania by zodpovedali 45%-nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za iné zdravotné postihnutia bola miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navýšená o 10% na celkovú mieru poklesu 55%. Vzhľadom na zhodné závery posudkových lekárov, ktoré vychádzali z vlastných vyšetrení posudkových lekárov a z odborných lekárskych nálezov predložených navrhovateľom, krajský súd dospel k záveru, že miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť a výška invalidného dôchodku boli určené správne, preto rozhodnutie odporkyne podľa § 250 q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Nesúhlasil s určením iba 55% miery poklesu, ktorá podľa jeho názoru nezodpovedá jeho zdravotnému stavu a schopnosti vykonávať akúkoľvek prácu. Poukázal na to, že celý život pracoval, ale teraz už nie je schopný a jeho zdravotné problémy sa zhoršujú a to najmä jeho psychické problémy, čoho sa najviac bojí.

Odporkyňa odvolanie navrhovateľa nepovažovala za opodstatnené, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov. Navrhovateľ v konaní nepreukázal také zhoršenie jeho zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z toho dôvodu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona (pred 01. júlom 2016), sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zvýšení invalidného dôchodku navrhovateľa.

Navrhovateľ sa domáhal uznania vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje.

Výška invalidného dôchodku je, okrem iného, odvodená od miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa § 71 ods. 6 zákona možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona).

Pre posúdenie nároku na zvýšenie invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.

Podľa všeobecného posudkového hľadiska, uvedeného v kapitole XV., oddiel E sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určí podľa priebehu, aktivity a funkčných porúch chrbtice, potvrdených rtg. diagnostikou chrbtice.

Z posudkov posudkových lekárov vyplýva, že sa zaoberali posúdením schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť a dospeli k záveru, že je schopný vykonávať prácu v prostredí bez väčšej fyzickej a psychickej námahy, bez chôdze na dlhé vzdialenosti, nie v chlade a môže vykonávať ľahké manuálne práce. Obmedzenie schopnosti, resp. zákaz výkonu len niektorých prác pri súčasnom zachovaní schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo vhodnom pracovnom zaradení v zmysle zákona nie je dôvodom pre určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že odporkyňa nedostatočne zvýšila jeho celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, túto jeho námietku aj odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V roku 2013 bola za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie určená stredne ťažká forma depresie. Vzhľadom na zmenu jeho zdravotného stavu v zmysle zhoršenia ďalších postihnutí, bolo jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkovými lekármi prehodnotené tak, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú už degeneratívne zmeny driekovej chrbtice a medzistavcových platničiek vzhľadom na pretrvávajúce ťažkosti aj po operácii chrbtice so 45% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zvýšenej miere poklesu v rovnakom rozsahu (45%) zodpovedá aj jeho depresívna porucha podľa kapitoly V., položka 3, písm. a/ prílohy č. 4 zákona s percentuálnym rozpätím 35% - 45%. Tento záver nie je v rozpore s predloženými nálezmi z odborných lekárskych vyšetrení. Posudkoví lekári pritom vzali pri určení celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do úvahy aj ďalšie zdravotné ťažkosti navrhovateľa (depresívna porucha, ochorenie bedrových kĺbov, ochorenie vyššieho krvného tlaku a ďalšie), ktoré vyhodnotili ako iné zdravotné postihnutia, ktoré odôvodňujú zvýšenie miery poklesu o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona na celkových 55%.

Odvolací súd dospel k záveru, že medzi závermi posudkových lekárov a odbornými lekárskymi nálezmi nie sú rozpory, považoval ich za úplné, objektívne a presvedčivé tak v závere o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj záveru o zachovaní pracovnej schopnosti za určených podmienok vo vhodnom pracovnom zaradení (aj inom ako doteraz vykonávanom) podľa dosiahnutej kvalifikácie, v prostredí bez väčšej fyzickej a psychickej záťaže. Navrhovateľ ani v odvolacom konaní nepreukázal dlhodobé zhoršenie jeho stavu.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári vyhodnotili mieru poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť úplne, objektívne a teda, že odporkyňa zistila riadne skutočný stav a rozhodla o zvýšení invalidného dôchodku v súlade so zákonom. Rozsudok krajského súdu preto podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyňa nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.