ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľa: J. B., bytom Z. - B., L. XXX/X, proti odporkyni: Sociálnej poisťovni - ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o úrazovú rentu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 13. júna 2016, č. k. 15Sd/174/2015-66, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 13. júna 2016, č. k. 15Sd/174/2015-66 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. 6352-34/2015-BA zo dňa 25. augusta 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom z 13.06.2016, č. k. 15Sd/174/2015-66, potvrdil rozhodnutie č. 6352-34/2015-BA zo dňa 25.08.2015, ktorým odporkyňa podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zsp“) zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie úrazovej renty, a to z dôvodu, že ani po doplnenom dokazovaní nebola preukázaná príčinná súvislosť poškodenia zdravia navrhovateľa s pracovným úrazom, ktorý utrpel dňa 16.10.2010.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odporkyňa postupovala v intenciách rozhodnutia krajského súdu zo dňa 18.11.2013, sp. zn. 15Sd/309/2012, ktorým zrušil rozhodnutie odporkyne č. 7442-9/2012-BA zo dňa 06.11.2012, z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci. Nariadil doplniť správne konanie spôsobom, aby zdravotný stav navrhovateľa bol komplexne a objektívne medicínsky zhodnotený, a to jednak pribratím rádiológa k popisu CT vyšetrenia a ak vyvstane potreba, aj príslušným znalcom. Následne odporkyni nariadil aby v súvislostiach opätovne hodnotil poklespracovnej schopnosti navrhovateľa vo vzťahu k jeho doterajšej činnosti zamestnanca (§ 88 zsp), teda k zamestnaniu baníka - rubača a zistený pokles pracovnej schopnosti náležite odôvodnil bez možnosti pochybností o správnosti určenej miery poklesu.
Krajský súd zistil, že rozhodnutím č. 6352-34/2015-BA zo dňa 25. augusta 2015 (teraz napadnutým) bolo rozhodnuté rovnakým spôsobom ako dňa 06.11.2012. Pôvodne bolo zistené, že navrhovateľ okrem iných zamestnaní od 02.04.2009 pracoval v HBP, a. s. Baňa Nováky ako rubač na mechanizovanej stene. Dňa 16.10.2010 pri zakladaní stojky do dopravníka TH 780 vypadla čerpačka, povolila opierka sekcie č. 1, z medzery vypadol kus uhlia a zasiahol ho do chrbta. Hneď po vytiahnutí na povrch bol ošetrený na traumatologickej ambulancii CPA NsP Bojnice, stav zhodnotený ako zmliaždenie driekovej chrbtice, následne liečený; 18.11.2010 robené CT LS chrbtice, vyšetrený aj neurológom a rehabilitačným lekárom. Pre ťažkosti s HK ešte v roku 2010 neurológom suponovaný Raynaudov sy HK, kde bolo doporučené preradenie mimo rizika vibrácií, vlhka a chladu. Dňom 21.02.2011 bol po dohode preradený na prácu prevádzkového zámočníka - nevýrobná časť, kde pracoval až do 30.04.2011, kedy pracovný pomer ukončil dohodou. Pre pretrvávanie bolesti krížov bola robená MR dňa 20.02.2012, tu v segmente L5-S1 zistená mediálna až mediolaterálna hermia predozadne 5 mm, s naliehaním na koreň S1. Konzultovaný na NCH v Banskej Bystrici s doporučením konzervatívneho postupu liečby.
V rámci prieskumného konania bol navrhovateľovi preverovaný zdravotný stav posudkovým lekárom ústredia odporkyne v dňoch 19.03.2013 a 11.10.2013, pričom z jeho záverov zhodne vyplýva, že jeho ochorenie - obmedzenie na dvíhanie bremien z prípadného nálezu na LS chrbtici nie sú uvedené, preto následky pracovného úrazu považujú za malé. Po doplnení dokazovania v súlade s právnym názorom konajúceho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku, odporkyňa pribrala do konania znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, a to Doc. MUDr. V. L., PhD., z odboru neurológie. Tento vo svojich znaleckých záveroch okrem iného uviedol, že pri vyšetrení navrhovateľa nebolo preukázané v klinickom náleze závažnejšie porušenie hybnosti driekovej chrbtice, ani príznaky koreňového dráždenia. Podľa znalca nie je v žiadnej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom vyhreznutie driekovej platničky L5/S1, zistenej pri MR vyšetrení vo februári 2012. Podotkol, že zlomenina tŕňového výbežku 3. driekového stavca bola v inej lokalite ako výhrez platničky a samotná zlomenina tŕňového výbežku sa nepodieľa na dynamike chrbtice a ani nemá anatomický vzťah k nervovým koreňom. Uviedol, že zlomenina processus spinosus L3 zo dňa 16.10.2010 bola iste bolestivá, avšak nemala za následok funkčné poruchy driekovej chrbtice. Znalec určil v posudzovanej veci mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného v rozsahu 20 %, s čím sa stotožnil aj posudkový lekár MUDr. F. I. vo vyhotovenom posudku zo dňa 12.01.2016. Podľa krajského súdu v posudzovanom prípade odporkyňa všetky zákonné kritéria náležite dodržala. Z tvrdenia navrhovateľa nevyplýva v čom konkrétnom videl pochybenie posudkových lekárov, keď mal za to, že jeho miera poklesu výkonu zárobkovej činnosti mala byť hodnotená vyššie než 20 %.
Navrhovateľ v odvolaní v zásade namietal, že v jeho prípade existuje príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a hlavnou chorobou, resp. ďalšími poruchami. Vyjadril názor, že zo strany odporkyne nebol dostatočne zistený skutkový stav veci a znalecký posudok je pre tieto účely nepoužiteľný, pretože nezohľadňuje úplný nález CT LS vyšetrenia zo dňa 18.11.2010. Poukázal na skutočnosť, že po úraze bol prevedený na povrchové pracovisko pričom v tom čase už mal preukázateľne Raynardov syndróm na HK, čo bolo vyhodnotené ako stav po kontúzii driekovej chrbtici. Navrhol preto, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené, vec vrátená odporkyni na ďalšie konanie s tým, že jeho zdravotný stav bude komplexne vyšetrený a následne bude rozhodnuté o priznaní úrazovej renty. Trovy konania si neuplatnil.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu (dňa 16.8.2016) podrobne popísala skutkový stav posudzovaného prípadu a s poukazom na znalecký posudok zotrvala na tom skutkovom základe, že nebola preukázaná príčinná súvislosť poškodenia zdravia navrhovateľa s pracovným úrazom, ktorý utrpel. Pracovný pokles schopnosti u navrhovateľa je v rozsahu 20 %. Na zdôraznenie k veci uviedla, že navrhovateľ si už v roku 2011 požiadal o priznanie úrazovej renty a aj v tomto období bol poklesvyhodnotený na 20 %. Pripomenula, že navrhovateľ bol preradený na inú pracovnú pozíciu, avšak nie z dôvodu pracovného úrazu, ale postihnutia horných končatín. V októbri 2010 došlo k úrazu, do februára 2011 bol v stave práceneschopných a v apríli 2011 sám ukončil u zamestnávateľa pracovný pomer a odišiel pracovať do Belgicka. Na podklade toho navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V súlade s ustanovením § 492 ods. 2 SSP sa odvolací súd v konaní riadil ustanoveniami OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP ) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne a krajského súdu o zamietnutí úrazovej renty, ktorej sa navrhovateľ domáhal.
Podľa § 88 ods. 1 zákona okrem iného, má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca.
Pokles pracovnej schopnosti pri priznaní úrazovej renty sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poškodeného pred pracovným úrazom alebo zistením choroby z povolania a po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania vo vzťahu k doterajšej činnosti zamestnanca alebo osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona.
Pokles pracovnej schopnosti posudkový lekár sociálneho poistenia posudzuje na základe dokumentácie týkajúcej sa zdravotného stavu, priložených lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení.
Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že znalecký posudok vypracovaný na podnet krajského súdu sa zameriaval v prvom rade na pracovný úraz, a s tým súvisiaci nárok na úrazovú rentu, pričom nebol posudzovaný stav - choroba z povolania - postihnutie ciev horných končatín, čo sa uvádza v predložených listinách ako dôvod preradenia z pôvodného pracovného zaradenia navrhovateľa baník - razič. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa zohľadnili komplexne - neskôr po úraze (2010) preradenie navrhovateľa z podzemia na povrch pre už uvedené postihnutie ciev HK. Podľa názoru odvolacieho súdu sa odporkyňa doteraz komplexne nevysporiadala s otázkou, či nárok navrhovateľa na úrazovú rentu nezakladá choroba z povolania, u ktorej je potrebné určiť v akej miere spôsobuje pokles pracovnej schopnosti výkonu zamestnania (raziča) navrhovateľa preradeného z titulu choroby z povolania. Pre dôsledné zistenie skutočného stavu veci je potrebné doplniť znalecký posudok vypracovaný dňa 16.07.2015 Doc. MUDr. V. L., PhD., o vyššie uvádzané skutočnosti a vo veci opätovne rozhodnúť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu odporkyňou je nedostačujúce na posúdenie veci, a preto rozhodnutie odporkyni zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 250ja ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. c/ OSP.
V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP ).
Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, avšak trovy konania si neuplatnil, preto mu ich odvolací súd nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.