ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľa: J. J., nar. XY, bytom T., zastúpeného JUDr. Ľubomírom Müllerom, so sídlom Symfonická č. 1496/9, Praha, Česká republika, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. októbra 2014, č.k. 8Sd/88/2013-15, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. októbra 2014, č.k. 8Sd/88/2013-15, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom z 21. októbra 2014, č.k. 8Sd/88/2013-15 potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XY zo dňa 07.02.2013, ktorým podľa § 24 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o MSR“) zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku s odôvodnením, že na dôchodkové účely sa na účely zmiernenia krívd spôsobených vylúčením zo štúdia odškodňujú iba vysokoškolskí študenti. Súčasne krajský súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že navrhovateľ sa úpravy dôchodku podľa zákona o MSR domáhal z dôvodu, že bol neoprávnene vylúčený zo strednej školy, čím v jeho prípade došlo k ďaleko väčšiemu zásahu do jeho občianskych práv ako v prípade vylúčenia zo štúdia na vysokej škole, keďže v takom prípade študenti už stredoškolské vzdelanie mali. Navrhovateľ poukázal na rozsudok súdu Českej republiky (Krajského súdu v Brne) č.k. 34Ad/6/2012-14 zo dňa 27.09.2012.
Krajský súd poukázal na to, že podľa § 18 ods. 3 zákona o MSR sa zrušujú rozhodnutia, ktorými boli žiaci a študenti v dôsledku politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody vylúčení zo štúdiách na stredných a vysokých školách, pričom však spôsobomuvedeným v § 24 ods. 5 zákona o MSR sa na účely dôchodkového zabezpečenia hodnotí len doba od vylúčenia zo štúdia na vysokej škole vrátane rokov predpísaných pre ukončenie tohto štúdia.
Z dokladov pripojených k žiadosti mal krajský súd preukázané, že navrhovateľ bol vylúčený zo štúdia na strednej škole - Lesníckej technickej školy v Banskej Bystrici. Rozhodnutie odporkyne z uvedených dôvodov považoval za súladné so zákonom.
Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal vzhľadom na jeho neúspech v konaní.
Rozsudok napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním namietajúc, že krajský súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal právnou argumentáciou navrhovateľa, ktorý poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 187/2000 a I. ÚS 605/03, pričom sa nevyjadril ani k návrhu navrhovateľa na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu trvala na vecnej správnosti jej rozhodnutia a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku podľa § 24 ods. 5 zákona o MSR.
Navrhovateľ v opravnom prostriedku žiadal, aby súd vyložil ustanovenie § 24 ods. 5 zákona o MSR tak, že sa vzťahuje aj na stredné školy, alternatívne, aby konanie prerušil a vec predložil Ústavnému súdu Slovenskej republiky s návrhom, aby nálezom vyslovil, že z ustanovenia § 24 ods. 5 zákona o MSR sa vypúšťajú slová „vysokých“ a vysokoškolských“ a to z dôvodu porušenia práva na rovnosť podľa čl. 1 Listiny základných práv a slobôd.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b) veta druhá O.s.p. súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Z obsahu rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd nezistil rozpor ustanovenia § 24 ods. 5 zákona o MSR s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; stotožnil sa s názorom odporkyne, že ustanovenie § 24 ods. 5 zákona o MSR sa nevzťahuje aj na stredné školy.
Z predmetu úpravy zákona o MSR, uvedeného v § 1 ods. 1 tohto zákona vyplýva, že sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli občianskoprávnymi a pracovnoprávnymi úkonmi a správnymi aktami, urobenými v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodné obdobie“) v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej práva občanov vyjadrené Chartou Organizácie Spojených národov, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a nadvädzujúcimi medzinárodnými paktami o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.
Niektoré krivdy spôsobené v oblasti správnych vzťahov, na ktoré sa zákon o MSR vzťahuje, sú upravené v druhej hlave druhej časti zákona o MSR, v ustanoveniach § 14 až § 18.
Podľa § 18 ods. 3 zákona o MSR zrušujú sa rozhodnutia, ktorými boli žiaci a študenti vylúčení zo štúdia na školách poskytujúcich stredné alebo vyššie vzdelanie a na vysokých školách, pokiaľ sa tak stalo vdôsledku politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody. Študijné rehabilitácie sa spravujú pokynom príslušného rezortného ministra.
Z dávkového spisu odporkyne a v ňom založených potvrdení vyplýva, že navrhovateľ bol v oblasti správnych vzťahov rehabilitovaný a bola mu daná možnosť ukončiť štúdium na strednej lesníckej škole formou externého štúdia.
Odstránenie niektorých krívd v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a vzťahov sociálneho zabezpečenia upravuje zákon o MSR vo svojej štvrtej časti v ustanoveniach § 21 až § 30.
Podľa § 24 ods. 5 zákona o MSR za účelom zmiernenia krívd spôsobených vylúčením zo štúdia študentov vysokých škôl sa doba ich vysokoškolského štúdia hodnotí na účely dôchodkového zabezpečenia tak, že sa rok štúdia včítane rokov predpísaných pre ukončenie tohto štúdia, ktoré nebolo možné z dôvodov vylúčenia absolvovať, započítava ako dva roky zamestnania.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že úmyslom zákonodarcu v oblasti vzťahov sociálneho zabezpečenia bolo odstránenie krívd len vo vzťahu k študentom vylúčeným zo štúdia na vysokých školách, nie zo štúdia na stredných školách.
Ustanovenie § 24 ods. 5 je jednoznačné a zrozumiteľné. Nemožno ho vzťahovať na študentov stredných škôl ako sa domáhal navrhovateľ. Pri výklade tohto ustanovenia treba v konečnom dôsledku vychádzať aj z úmyslu zákonodarcu, ktorý týmto zákonom mienil upraviť len niektoré krivdy spôsobené študentom ich vylúčením zo štúdia, nie všetky krivdy.
Vzhľadom na uvedené ani odvolací súd nepovažoval za dôvodný návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a predloženie veci ústavnému súdu. Rozhodnutie odporkyne aj odvolací súd považoval za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
O trovách konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku v súlade s § 224 ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal náhradu týchto trov, lebo v konaní nebol úspešný.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.