Najvyšší súd

9So/195/2011

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľa: F. H., bytom N., S., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z   9. augusta 2011, č.k. 20Sd/34/2011-38,   jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici   z   9. augusta 2011, č.k. 20Sd/34/2011-38,   m e n í   tak, že rozhodnutie odporkyne číslo X.X.X. z   22.októbra 2010 o priznaní invalidného dôchodku, rozhodnutie odporkyne číslo X.X.X. z   22.októbra 2010 o odňatí čiastočného invalidného dôchodku a vyplácaní invalidného dôchodku v spojení s rozhodnutím číslo X.X.X. z 21. januára 2011 a rozhodnutie číslo X.X.X. z 28.júna 2011 z r u š u j e a vracia odporkyni na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. X. z 22.oktobra 2010 o priznaní invalidného dôchodku, rozhodnutie odporkyne číslo X. X. z 22.oktobra 2010   o odňatí čiastočného invalidného dôchodku a vyplácaní invalidného dôchodku, rozhodnutie odporkyne číslo X. X. z 21.januára 2011 o odňatí čiastočného invalidného dôchodku a vyplácaní invalidného dôchodku rozhodnutie odporkyne číslo X. X. z 28.júna 2011. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodnutím z 22.októbra 2010 (ďalej len „rozhodnutie č.1“)   odporkyňa podľa § 263a zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.461/2003 Z.z.“) a § 29 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.100/1988 Zb.“) od 28.novembra 2006 priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok v sume 8 095 Sk. Ďalším rozhodnutím z 22.októbra 2010 (ďalej len „rozhodnutie č.2“), v znení rozhodnutí o zmene z 21.januára 2011 a 28.júna 2011 § 70 ods.1, a rozhodla, že priznaním invalidného dôchodku podľa § 263 ods.1 v spojení s§ 29 ods.1 zákona č.100/1988 Zb. navrhovateľovi   od 28.novembra 2006 v sume 8 095 Sk mesačne podľa § 263a ods.5 zákona č.461/2003 Z.z. zaniká nárok na dovtedy vyplácaný invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok a zanikol mu aj   nárok na invalidný dôchodok, na ktorý mu podľa § 70 zákona č.461/2003 Z.z. od 28.novembra 2006 vznikol nárok v sume 7789 Sk mesačne.   Navrhovateľ nesúhlasil s určeným dátumom vzniku invalidity, žiadal, aby mu invalidný dôchodok bol priznaný už od roku 2000 vzhľadom na neurologický nález   MUDr. D. z 28.marca 2011 a nesúhlasil ani s výškou dôchodku vzhľadom na to, že   pri priznaní čiastočného invalidného dôchodku v roku 2004 mu pre výšku dôchodku bolo započítaných 42 rokov, pričom v rozhodnutí z 22.októbra 2010 mu bolo zhodnotených len   40 rokov.  

Krajský súd poukázal na to, že podľa § 153 ods.5 zákona č.461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne. Podľa posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne z 22.októbra 2010 a 27.mája 2011 navrhovateľ bol do 28.novembra čiastočne invalidný podľa § 37 ods.3zákona č.100/1988 Zb. a až od tohto dňa došlo u neho k zmene na invaliditu podľa § 29 ods.3 zákona č.100/1988 Zb., čo posudkový lekár odôvodnil tým, že ortopéd viac rokov udával obojstrannú koxartrózu II. - III. stupňa, pričom až v náleze z 28.novembra 2006 bola potvrdená koxartróza   IV. stupňa. Posudkový lekár ústredia v posudku z 27.mája 2011   za účasti nezávislého odborníka z odboru neurológie MUDr. U. Uvedené posudky považoval krajský súd za objektívne, komplexné a presvedčivé, vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, zvážení všetkých námietok navrhovateľa a bez rozporu s odbornými nálezmi špecialistov. Poukázal na to, že rozhodujúci je stav v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí. Navrhovateľ nepredložil súdu dôkazy, ktoré by spochybnili záver posudkových lekárov. Pokiaľ išlo o námietku započítania doby dôchodkového poistenia, krajský súd považoval jej hodnotenie za správne vzhľadom na to, že navrhovateľ od priznania čiastočného invalidného dôchodku nemal dobou zamestnania pokryté celé obdobie od roku 1994 do vzniku invalidity, keďže pracoval striedavo.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že najvyšší súd už v rozsudku 1So/143/02 konštatoval, že Sociálna poisťovňa nespĺňa zákonné náležitosti ohľadom posúdenia jeho zdravotného stavu. Namietol závery posudku posudkovej lekárky ústredia, ktorá sa vyjadrila, že môže byť rád, že mu invaliditu neodňali a ignorovala, že prekonal reumatickú horúčku ako aj posudok ortopéda z roku 2002. Domáha sa priznania invalidity už od 24.júna 2000 z dôvodu dlhodobých prieťahov. K odvolaniu pripojil fotokópiu nálezu z neurologického vyšetrenia dňa 28.marca 2011.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne, vydaných v konaní podľa § 263a zákona č.461/2003 Z.z, ktorými odporkyňa priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok podľa § 29 ods.3 zákona č.100/1988 Zb. a súčasne z dôvodu súbehu nárokov na čiastočný invalidný dôchodok a invalidný dôchodok rozhodla o výplate vyššieho invalidného dôchodku, priznaného podľa § 29 zákona č.100/1988 Z.z. a o zániku nároku   na čiastočný invalidný dôchodok a invalidný dôchodok podľa § 70 zákona č.461/2003 Z.z.

Z dávkových spisov odporkyne vyplýva, že navrhovateľ bol od 26.januára 1994 poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, priznaného z dôvodu čiastočnej invalidity podľa § 37 ods.3 zákona č.100/1988 Zb. Tento čiastočný invalidný dôchodok navrhovateľovi patril a bol vyplácaný aj k 31.decembru 2003, preto sa v súlade s § 263 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. od 1.januára 2004 považoval za invalidný dôchodok podľa zákona č.461/2003 Z.z. Trvanie čiastočnej invalidity bolo u navrhovateľa preskúmané dňa 31.marca 2004 pri kontrolnej lekárskej prehliadke a navrhovateľ bol uznaný naďalej čiastočne invalidným podľa § 37 ods.3 zákona č.100/1988 Zb. a invalidným podľa § 70 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. pre viac ako 40 a menej ako 70 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V súlade s ustanovením § 263 ods.6 zákona č.461/2003 Z.z. v znení účinnom do 18.júla 2006 bol preto navrhovateľovi naďalej vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok (považovaný za invalidný dôchodok podľa zákona č.461/2003 Z.z.)   aj ku dňu 28.novembra 2006.

Zo spisu odporkyne nevyplýva, že by navrhovateľ v období po 1.januári 2004 požiadal o priznanie vyššieho invalidného dôchodku novou žiadosťou. Preskúmavané rozhodnutia odporkyňa vydala z vlastného podnetu v konaní o preskúmanie trvania čiastočnej invalidity, resp. invalidity podľa § 263a zákona č.461/2003 Z.z. účinného od 1.októbra 2010. V uvedenom konaní bol navrhovateľ uznaný invalidným od 28.novembra 2006 tak podľa § 29 ods.3 zákona č.100/1988 Zb., ako aj podľa § 71 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. pre 60 %-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.   Z posudkovej dokumentácie nevyplýva, že by navrhovateľ spĺňal podmienky invalidity pred 28.novembrom 2006 a navrhovateľ ničím nepreukázal, že by jeho zdravotný stav podmieňoval invaliditu už pred týmto dátumom. Ak teda navrhovateľ namietal nezákonnosť rozhodnutí odporkyne z dôvodu, že invalidný dôchodok mu mal byť priznaný už od 24.júna 2000, túto jeho námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Z dávkového spisu odporkyne naviac vyplýva, že rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 1So/143/02 z 29.januára 2003 sa týkal rozhodnutí odporkyne o odňatí čiastočného invalidného dôchodku od 24.júna 2000 a jeho opätovného priznania   od 28.septembra 2000, pričom po zrušení rozsudku krajského súdu a vrátení veci krajskému súdu na ďalšie konanie odporkyňa vydala nové rozhodnutie o uvoľnení výplaty čiastočného invalidného dôchodku a v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom krajský súd konanie zastavil uznesením č.k. 21S/1035/00-69, 21Sd/266/03-10 z 31.októbra 2003.

Pokiaľ však navrhovateľ namietal, že odporkyňa nesprávne zhodnotila pre výšku jeho dôchodku len 40 rokov, túto jeho námietku považoval odvolací súd za čiastočne dôvodnú.

Odporkyňa postupovala v súlade s § 30 ods.5 zákona č.100/1988 Zb., keď pre výšku invalidného dôchodku, priznaného podľa § 29 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. v spojení   s § 263a zákona č.461/2003 Z.z. z celkovej doby poistenia (zamestnania) hodnotila pre výšku dôchodku len 40 rokov zamestnania po 18.roku veku navrhovateľa.

Pri výpočte výšky invalidného dôchodku, na ktorý navrhovateľovi vznikol nárok podľa § 263a v spojení s § 70 zákona č.461/2003 Z.z. však odporkyňa opomenula, že v zmysle § 255 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. v spojení s § 6 ods.1 bodu 1. zákona č.101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení sa za dobu zamestnania (poistenia) považuje aj doba učebného pomeru navrhovateľa pred 18.rokom veku, teda v rokoch 1964 až 1967. Ak teda odporkyňa pre výšku tohto invalidného dôchodku zhodnotila len 40 rokov, nepostupovala v súlade   so zákonom.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods.3 O.s.p. zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne rozhodnúť o nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok od 28.novembra 2006 znovu, výšku invalidného dôchodku, na ktorý navrhovateľovi vznikol nárok podľa zákona č.461/2003 Z.z. vypočítať v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je odporkyňa viazaná (§ 250ja ods.4 O.s.p.) a po porovnaní výšky invalidného dôchodku vypočítaného podľa zákona č.100/1988 Zb. a invalidného dôchodku vypočítaného podľa zákona č.461/2003 Z.z. znovu rozhodnúť o výplate vyššieho z nich a zániku nároku na nižší z nich.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 12.decembra 2012   JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová