Najvyšší súd

9So/192/2011

Slovenskej republiky    

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej,

v právnej veci navrhovateľa: A.. N., bytom R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,

ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o predčasný starobný dôchodok, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z l5. augusta 2011, č. k. 15Sd

l25/2011-24, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne  

z 15. augusta 2011, č. k. 15Sd l25/2011-24,   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom z 15. augusta 2011, č.k. 15Sd/l25/2011-24,

potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. z 1. marca 2011, ktorým odporkyňa podľa § 293bt

ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. (ďalej

len zákon) zastavila navrhovateľovi výplatu predčasného starobného dôchodku   od

12. marca 2011.

2   9So/192/2011

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že odporkyňa rozhodla o zastavení

výplaty predčasného starobného dôchodku podľa § 293bt ods. 3 zákona z dôvodu, že

navrhovateľ dovŕši dôchodkový vek 11. novembra 2013, k 31. decembru 2010, bol povinne

dôchodkovo poistený a jeho dôchodkové poistenie trvá aj po 28. februári 2011, preto nespĺňa

podmienky pre nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Krajský súd poukázal na

to, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia o zastavení výplaty dôchodku sa nemôže zaoberať

otázkou jeho ďalšieho zvýšenia.

Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Rozsudok považuje  

za nespravodlivý a diskriminačný, rovnako ako aj zákon č. 543/2010 Z.z., ktorý poberateľom

predčasných starobných dôchodkov zakázal pracovať a poberať dôchodok, hoci poberatelia

starobných a výsluhových dôchodkov môžu pracovať aj poberať dôchodok bez obmedzenia.

Toto je nespravodlivé, lebo predčasný starobný dôchodok mu bol krátený o 0,5 % za každých

30 dní, ktoré mu chýbali do dovŕšenia dôchodkového veku. Po zastavení výplaty tohto

dôchodku preto treba znovu prepočítať jeho výšku a doplatiť mu rozdiel. Zákon č. 543/2010

Z.z. pôsobí so spätnou účinnosťou tým, že ruší dôchodky, vypočítané podľa vtedy platných predpisov a tak zasahuje do prebiehajúceho procesu prijatého podľa iných podmienok.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok

krajského súdu potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10

ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p.

a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo

sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce

na nárok na výplatu dávky.

Podľa § 293bt ods. 3 zákona ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný

dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek  

do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne

zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 3   9So/192/2011

2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od najbližšej splátky

predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2011. Nárok na výplatu

predčasného starobného dôchodku poistenca uvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho

suma sa určuje za obdobie do najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa

zákona účinného do 31. decembra 2010 a za obdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej

po 28. februári 2011 podľa zákona účinného od 1. januára 2011.  

Súlad ustanovenia § 293 bt zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010

Z.z. s Ústavou Slovenskej bol predmetom posudzovania na Ústavnom súde.

Ústavný súd v náleze, sp.zn. PL.ÚS 96/2011-83 z 28.novembra 2012, zamietol návrh

skupiny poslancov na vyslovenie nesúladu uvedeného ustanovenia s ústavou. V odôvodnení

nálezu okrem iného uviedol:

„V posudzovanom prípade možno vyvodiť zámer zákonodarcu riešiť nedostatok

zdrojov na financovanie systému dôchodkového poistenia a zabezpečenie stabilizácie

základného fondu dôchodkového poistenia v rámci práva štátu rozhodnúť o forme organizácie

dôchodkového poistenia. Sledovaný zámer je podľa názoru ústavného súdu racionálne

previazaný s filozofiou vylúčenia súbehu príjmu z pracovnej činnosti a predčasného

starobného dôchodku ako osobitne poskytovanej dávky. Tento súbeh nekorešpondoval s cieľom zabezpečenia občana náhradným plnením osobitnou dávkou predčasného dôchodku

v prípade straty schopnosti vlastnými silami zabezpečovať zdroje príjmom zo zamestnania.

Z toho pohľadu je posudzovaná úprava podľa názoru ústavného súdu racionálne previazaná

s legitímnym cieľom a jej zásah do legitímnych očakávaní dotknutých subjektov možno

posúdiť ako ústavne akceptovateľný. Zákonodarca ponechal nárok na dávku a zákonom

vylúčil iba nárok na jej výplatu, čím sa zachovala garancia možnosti obnovenia výplaty  

po odpadnutí prekážky jej vyplácania“. K otázke, či napadnutá právna úprava nezasiahla

drasticky do legitímnych očakávaní oprávnených subjektov, ústavný súd dodal, že „sociálne

práva uvedené v ústavnom texte sú značne ekonomicky a politicky podmienené. Z ich povahy

a v zmysle tradičného ústavného práva vyplýva značný priestor pre zákonodarcu na úpravu

hlavne plnení uhrádzaných zo štátneho rozpočtu, pričom však ultimatívnym limitom uváženia

zákonodarcu je ľudská dôstojnosť v jej sociálnom kontexte. Z tohto pohľadu sa ani zásada

legitímneho očakávania nedá interpretovať tak, aby znemožnila prijatie a aplikáciu novej

právnej úpravy na následky vyplývajúce z právnych skutočností, ktoré vznikli v období

účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Všeobecne sa akceptuje, že nová právna úprava, 4   9So/192/2011

ktorá negatívnym spôsobom zasiahne do právneho (skutkového) postavenia dotknutých

subjektov, sa nepovažuje za retroaktívnu, ak nebola nepredvídateľná. V predmetnej veci sa

tak podľa názoru ústavného súdu nestalo. Zo strany štátu ide o legislatívne opatrenie, ktoré

rešpektovalo ústavné limity obmedzenia základných práva   slobôd, nepopierajúce jeho

podstatu a zmysel“.

Ako vyplýva z nálezu ústavného súdu, námietka navrhovateľa ohľadom   jeho

diskriminácie v porovnaní s poberateľmi starobných dôchodkov a výsluhových dôchodkov,

nie je dôvodná. Po ukončení dôchodkového poistenia, najneskôr však dovŕšením

dôchodkového veku navrhovateľovi vznikne znovu nárok na výplatu predčasného starobného

dôchodku ako aj jeho prepočet v súlade s § 68 ods.2 zákona o sociálnom poistení.

Aj odvolací súd preto rozhodnutie odporkyne považoval za súladné so zákonom

a preto rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1  

v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal,

pretože navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni zákon priznanie náhrady

trov konania neumožňuje.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. mája 2013   JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová