Najvyšší súd
9So/192/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej,
v právnej veci navrhovateľa: A.. N., bytom R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,
ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o predčasný starobný dôchodok, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z l5. augusta 2011, č. k. 15Sd
l25/2011-24, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
z 15. augusta 2011, č. k. 15Sd l25/2011-24, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým rozsudkom z 15. augusta 2011, č.k. 15Sd/l25/2011-24,
potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. z 1. marca 2011, ktorým odporkyňa podľa § 293bt
ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. (ďalej
len zákon) zastavila navrhovateľovi výplatu predčasného starobného dôchodku od
12. marca 2011.
2 9So/192/2011
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že odporkyňa rozhodla o zastavení
výplaty predčasného starobného dôchodku podľa § 293bt ods. 3 zákona z dôvodu, že
navrhovateľ dovŕši dôchodkový vek 11. novembra 2013, k 31. decembru 2010, bol povinne
dôchodkovo poistený a jeho dôchodkové poistenie trvá aj po 28. februári 2011, preto nespĺňa
podmienky pre nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Krajský súd poukázal na
to, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia o zastavení výplaty dôchodku sa nemôže zaoberať
otázkou jeho ďalšieho zvýšenia.
Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Rozsudok považuje
za nespravodlivý a diskriminačný, rovnako ako aj zákon č. 543/2010 Z.z., ktorý poberateľom
predčasných starobných dôchodkov zakázal pracovať a poberať dôchodok, hoci poberatelia
starobných a výsluhových dôchodkov môžu pracovať aj poberať dôchodok bez obmedzenia.
Toto je nespravodlivé, lebo predčasný starobný dôchodok mu bol krátený o 0,5 % za každých
30 dní, ktoré mu chýbali do dovŕšenia dôchodkového veku. Po zastavení výplaty tohto
dôchodku preto treba znovu prepočítať jeho výšku a doplatiť mu rozdiel. Zákon č. 543/2010
Z.z. pôsobí so spätnou účinnosťou tým, že ruší dôchodky, vypočítané podľa vtedy platných predpisov a tak zasahuje do prebiehajúceho procesu prijatého podľa iných podmienok.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok
krajského súdu potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo
sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce
na nárok na výplatu dávky.
Podľa § 293bt ods. 3 zákona ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný
dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek
do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 3 9So/192/2011
2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od najbližšej splátky
predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2011. Nárok na výplatu
predčasného starobného dôchodku poistenca uvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho
suma sa určuje za obdobie do najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa
zákona účinného do 31. decembra 2010 a za obdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej
po 28. februári 2011 podľa zákona účinného od 1. januára 2011.
Súlad ustanovenia § 293 bt zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010
Z.z. s Ústavou Slovenskej bol predmetom posudzovania na Ústavnom súde.
Ústavný súd v náleze, sp.zn. PL.ÚS 96/2011-83 z 28.novembra 2012, zamietol návrh
skupiny poslancov na vyslovenie nesúladu uvedeného ustanovenia s ústavou. V odôvodnení
nálezu okrem iného uviedol:
„V posudzovanom prípade možno vyvodiť zámer zákonodarcu riešiť nedostatok
zdrojov na financovanie systému dôchodkového poistenia a zabezpečenie stabilizácie
základného fondu dôchodkového poistenia v rámci práva štátu rozhodnúť o forme organizácie
dôchodkového poistenia. Sledovaný zámer je podľa názoru ústavného súdu racionálne
previazaný s filozofiou vylúčenia súbehu príjmu z pracovnej činnosti a predčasného
starobného dôchodku ako osobitne poskytovanej dávky. Tento súbeh nekorešpondoval s cieľom zabezpečenia občana náhradným plnením osobitnou dávkou predčasného dôchodku
v prípade straty schopnosti vlastnými silami zabezpečovať zdroje príjmom zo zamestnania.
Z toho pohľadu je posudzovaná úprava podľa názoru ústavného súdu racionálne previazaná
s legitímnym cieľom a jej zásah do legitímnych očakávaní dotknutých subjektov možno
posúdiť ako ústavne akceptovateľný. Zákonodarca ponechal nárok na dávku a zákonom
vylúčil iba nárok na jej výplatu, čím sa zachovala garancia možnosti obnovenia výplaty
po odpadnutí prekážky jej vyplácania“. K otázke, či napadnutá právna úprava nezasiahla
drasticky do legitímnych očakávaní oprávnených subjektov, ústavný súd dodal, že „sociálne
práva uvedené v ústavnom texte sú značne ekonomicky a politicky podmienené. Z ich povahy
a v zmysle tradičného ústavného práva vyplýva značný priestor pre zákonodarcu na úpravu
hlavne plnení uhrádzaných zo štátneho rozpočtu, pričom však ultimatívnym limitom uváženia
zákonodarcu je ľudská dôstojnosť v jej sociálnom kontexte. Z tohto pohľadu sa ani zásada
legitímneho očakávania nedá interpretovať tak, aby znemožnila prijatie a aplikáciu novej
právnej úpravy na následky vyplývajúce z právnych skutočností, ktoré vznikli v období
účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Všeobecne sa akceptuje, že nová právna úprava, 4 9So/192/2011
ktorá negatívnym spôsobom zasiahne do právneho (skutkového) postavenia dotknutých
subjektov, sa nepovažuje za retroaktívnu, ak nebola nepredvídateľná. V predmetnej veci sa
tak podľa názoru ústavného súdu nestalo. Zo strany štátu ide o legislatívne opatrenie, ktoré
rešpektovalo ústavné limity obmedzenia základných práva slobôd, nepopierajúce jeho
podstatu a zmysel“.
Ako vyplýva z nálezu ústavného súdu, námietka navrhovateľa ohľadom jeho
diskriminácie v porovnaní s poberateľmi starobných dôchodkov a výsluhových dôchodkov,
nie je dôvodná. Po ukončení dôchodkového poistenia, najneskôr však dovŕšením
dôchodkového veku navrhovateľovi vznikne znovu nárok na výplatu predčasného starobného
dôchodku ako aj jeho prepočet v súlade s § 68 ods.2 zákona o sociálnom poistení.
Aj odvolací súd preto rozhodnutie odporkyne považoval za súladné so zákonom
a preto rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1
v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal,
pretože navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni zákon priznanie náhrady
trov konania neumožňuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. mája 2013 JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová