9So/19/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej
v právnej veci navrhovateľky A. M., bytom B. č. X., M. proti odporkyni Sociálnej
poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 4. novembra 2010, č. k.
25Sd/166/2010-23, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 4. novembra 2010, č. k. 25Sd/166/2010-23, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom zo 4. novembra 2010, č. k. 25Sd/166/2010-23 potvrdil
rozhodnutie odporkyne z 18. mája 2010 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 70 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“)
zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidná, lebo nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia
v posudku z 25. augusta 2010 za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky stanovil degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 25 % podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 3 písm. b/ prílohy
č. 4 zákona, ktorú zvýšil o 10 % za iné zdravotné postihnutie – obmedzenie pohyblivosti
ramenného kĺbu (kapitola XV., oddiel G, položka 6 písm. b/ prílohy č. 4 zákona). Celková
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak u navrhovateľky predstavuje
35 %. Krajský súd nezistil rozpory medzi závermi posudkových lekárov a nálezmi odborných
lekárskych vyšetrení navrhovateľky, na základe ktorých bola vyhodnotená miera jej poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ani novšie lekárske nálezy, ktoré navrhovateľka
predložila v priebehu konania nehodnotili zdravotný stav navrhovateľky rozdielne
od hodnotenia jej stavu posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne. Krajský súd mal
preto za preukázané, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona a teda
nespĺňa základnú podmienku nároku na invalidný dôchodok.
Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku krajského súdu nesúhlasila so stanovenou
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Viac ako rok bola práceneschopná
a jej stav sa konzervatívnou liečbou nezlepšuje, ale zhoršuje. Pre objektívne posúdenie
zdravotného stavu mala predložiť nové lekárske nálezy z odborných vyšetrení, ktoré však
nestihla absolvovať vzhľadom na dlhé lehoty na objednanie u odborných lekárov. Odborné
vyšetrenia, vrátane vyšetrenia magnetickou rezonanciou absolvovala až v mesiacoch november a december 2010; správy z nich pripojila k odvolaniu.
Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p.
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade
s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľky o invalidný dôchodok.
Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona podmienený (okrem iného)
invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§71 ods. 5 zákona).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé
percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona).
Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári,
ktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj
po podaní opravného prostriedku postupovali v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami. Po posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a z lekárskych
nálezov dospel posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia k záveru, že
u navrhovateľky, dominuje bolesť chrbta, hlavne krčného úseku so syndrómom bolestivého
ramena vpravo, pričom ochorenie chrbtice má vyššie percento miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, preto je rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Zistené
degeneratívne zmeny v krčnom a driekovom úseku chrbtice sú bez útlaku miechy a nervových
koreňov, pričom neboli zistené známky radikulopatie, čo zodpovedá 25 %-nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť zvýšil o 10% pre pridružený syndróm bolestivého ramena s ľahšie obmedzenou
funkciou na dominantnej ruke a pre zvýšený krvný tlak. Ostatné ochorenia svojou mierou
neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie a schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť
neovplyvňujú.
Námietku navrhovateľky, že jej zdravotný stav zodpovedá vyššej miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, lebo ani
z lekárskych nálezov, pripojených k odvolaniu, nevyplýva zmena diagnostických záverov
oproti záverom posudkových lekárov.
Aj odvolací súd považoval posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere
poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť za úplné, objektívne
a presvedčivo zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav navrhovateľky nespôsobuje viac ako
40%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a mal za preukázané, že
navrhovateľka nespĺňa podmienku invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že jej
zdravotný stav sa zhoršuje, toto tvrdenie nepreukázala, predložené novšie nálezy
nespochybnili závery uvedených posudkov, resp. nepreukázali iný rozsah poškodenia, ako
bol zistený posudkovými lekármi.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne
z 18. mája 2010 je v súlade so zákonom a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa
§ 219 O.s.p. potvrdil.
Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania, lebo navrhovateľka nebola úspešná ani v odvolacom konaní a odporkyni trovy
nevznikli.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu
má navrhovateľka kedykoľvek možnosť znovu požiadať o priznanie invalidného dôchodku
prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 29. februára 2012
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská