9So/19/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   v senáte   zloženom   z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej   a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej  

v právnej veci navrhovateľky A. M., bytom B. č. X., M. proti odporkyni   Sociálnej

poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok,   o odvolaní

navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 4. novembra 2010, č. k.

25Sd/166/2010-23, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   rozsudok Krajského súdu v Žiline   zo 4. novembra 2010, č. k. 25Sd/166/2010-23,   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom zo 4. novembra 2010, č. k. 25Sd/166/2010-23 potvrdil

rozhodnutie odporkyne z   18. mája 2010 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 70 zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“)

zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku

posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidná, lebo nemá pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že   posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia

v posudku z 25. augusta 2010 za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky stanovil degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť 25 % podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 3 písm. b/ prílohy

č. 4 zákona, ktorú zvýšil o 10 % za iné zdravotné postihnutie – obmedzenie pohyblivosti

ramenného kĺbu (kapitola XV., oddiel G, položka 6 písm. b/ prílohy č. 4 zákona). Celková

miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak u navrhovateľky predstavuje  

35 %. Krajský súd nezistil rozpory medzi závermi posudkových lekárov a nálezmi odborných

lekárskych vyšetrení navrhovateľky, na základe ktorých bola vyhodnotená miera jej poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ani novšie lekárske nálezy, ktoré navrhovateľka

predložila v priebehu konania nehodnotili zdravotný stav navrhovateľky rozdielne  

od hodnotenia jej stavu posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne. Krajský súd mal

preto za preukázané, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona a teda

nespĺňa základnú podmienku nároku na invalidný dôchodok.

Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku krajského súdu nesúhlasila so stanovenou

mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Viac ako rok bola práceneschopná

a jej stav sa konzervatívnou liečbou nezlepšuje, ale zhoršuje. Pre objektívne posúdenie

zdravotného stavu mala predložiť nové lekárske nálezy z odborných vyšetrení, ktoré však

nestihla absolvovať vzhľadom na dlhé lehoty na objednanie u odborných lekárov. Odborné

vyšetrenia, vrátane vyšetrenia magnetickou rezonanciou absolvovala až v mesiacoch november a december 2010; správy z nich pripojila k odvolaniu.

Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p.

preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade  

s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti

navrhovateľky o invalidný dôchodok.

Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona podmienený (okrem iného)

invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§71 ods. 5 zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa

druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé

percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť

najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona).

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári,

ktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj

po podaní opravného prostriedku postupovali v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami. Po posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a z lekárskych

nálezov dospel posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia k záveru, že  

u navrhovateľky, dominuje bolesť chrbta, hlavne krčného úseku so syndrómom bolestivého

ramena vpravo, pričom ochorenie chrbtice má vyššie percento miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť, preto je rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Zistené

degeneratívne zmeny v krčnom a driekovom úseku chrbtice sú bez útlaku miechy a nervových

koreňov, pričom neboli zistené známky radikulopatie, čo zodpovedá 25 %-nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť zvýšil o 10% pre pridružený syndróm bolestivého ramena s ľahšie obmedzenou

funkciou na dominantnej ruke a pre zvýšený krvný tlak. Ostatné ochorenia svojou mierou

neprevyšujú   rozhodujúce zdravotné postihnutie a schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť

neovplyvňujú.

Námietku navrhovateľky, že jej zdravotný stav zodpovedá vyššej miere poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, lebo   ani  

z lekárskych nálezov, pripojených k odvolaniu, nevyplýva zmena diagnostických záverov

oproti záverom posudkových lekárov.

Aj odvolací súd považoval posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere

poklesu   schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť za úplné, objektívne

a presvedčivo zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav navrhovateľky nespôsobuje viac ako  

40%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a mal za preukázané, že

navrhovateľka nespĺňa podmienku invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona pre vznik nároku   na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že jej

zdravotný stav sa zhoršuje, toto tvrdenie nepreukázala, predložené novšie nálezy

nespochybnili závery uvedených posudkov, resp.   nepreukázali iný rozsah poškodenia, ako

bol zistený posudkovými lekármi.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne

z 18. mája 2010 je v súlade so zákonom a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa  

§ 219 O.s.p. potvrdil.

Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho

konania, lebo navrhovateľka nebola úspešná ani v odvolacom konaní a odporkyni trovy

nevznikli.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu

má navrhovateľka kedykoľvek možnosť znovu požiadať o priznanie invalidného dôchodku

prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 29. februára 2012

  JUDr. Viera Nevedelová, v.r.  

  predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská