9So/186/2008

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci navrhovateľky A. D., bytom v B., T. č.X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni

- ústrediu, Ul. 29. augusta č.8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18.júna 2008, č.k.6Sd 76/07-29,   takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18.júna 2008, č.k.6Sd 76/07-29,   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne zo 4.decembra 2007, ktorými zrušila svoje rozhodnutie zo 17.mája 2007 o priznaní invalidného dôchodku   od 19.decembra 2006 v sume 4 812,–Sk mesačne pre 45%-ný pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a súčasne potvrdil rozhodnutie odporkyne z 21.novembra 2007, ktorým podľa § 70 ods.1 a § 82 ods.2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) od 19.decembra 2006 navrhovateľke priznala invalidný dôchodok v sume 6 416,–Sk mesačne pre 60%-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tento dôchodok podľa § 82 zákona v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.190/2007 Z. z. od 1.júla 2007 upravila   na 6 817,–Sk mesačne. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že v priebehu konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo 17.mája 2007 posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne v posudku z 30.októbra 2007 dospel k záveru o celkovo 60%-nej miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť (na rozdiel od posudkového lekára pobočky, ktorý túto mieru 5.apríla 2007 určil na 45%), keď z posudku vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval ťažšie funkčné postihnutie driekovej chrbtice podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3 písm. c/ prílohy č.4 zákona s tomu zodpovedajúcou 50%-nou mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „miera poklesu“), zvýšenou podľa § 71 ods.8 zákona o 10% pre ďalšie zdravotné postihnutie – gonartrózu ľavého kolena II. stupňa, pričom coxartrózu považoval za druhoradú a chronické ochorenie tráviaceho systému a neurastenický syndróm hodnotil ako posudkovo nezávažné, t.j. nemajúce vplyv na mieru poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť. Krajský súd považoval posudok za správny a dospel k záveru, že miera poklesu schopnosti bola určená maximálnou možnou percentuálnou hodnotou, keď novšími lekárskymi nálezmi z ortopedického a neurologického vyšetrenia z 8.marca 2008 a 8.apríla 2008 nebolo preukázané zhoršenie zdravotného stavu. Pokiaľ navrhovateľka preukazovala iný zdravotný stav na základe nálezu z psychiatrického vyšetrenia 17.júna 2008, na tento nález súd neprihliadal z dôvodu, že bola vydaná až po vydaní rozhodnutia odporkyne a súd skúmal zákonnosť rozhodnutia v súlade s § 250i OSP podľa skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia. Sumu priznaného invalidného dôchodku považoval za vypočítanú v súlade s § 73 ods.2 zákona.

Rozsudok napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním z dôvodu, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods.2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky vyhovieť nemožno.

Medzi účastníkmi bolo sporným určenie miery poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť, keď navrhovateľka sa domáhala jej určenia nad 70%.

Aj odvolací súd na základe posudkovej dokumentácie a v nej založených odborných lekárskych nálezov dospel k záveru, že posudkový lekár ústredia v posudku z 30.októbra 2007 prihliadol aj na okolnosť, že navrhovateľka od roku 2005 chodí každý mesiac   na psychiatrickú ambulanciu a zohľadnil navrhovateľkou udávané psychické ťažkosti, zdravotný stav navrhovateľky vyhodnotil objektívne, pričom logicky a presvedčivo zdôvodnil určenie najzávažnejšieho, t.j. rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3 písm. c/ prílohy č. 4 zákona s maximálnym percentuálnym určením miery poklesu na 50% z prípustného rozsahu 40-50% a túto mieru vzhľadom na ostatné   zdravotné postihnutia v súlade s § 71 ods.6 a 8 zákona zvýšil o 10% na celkových 60%. Navrhovateľkou predložený nález z psychiatrického vyšetrenia zo 17.júna 2008 nespochybňuje správnosť určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Keďže odporkyňa rozhodnutím z 21.novembra 2007 priznala navrhovateľke invalidný dôchodok vo výške, odvodenej od 60%-nej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť a navrhovateľka ani v odvolacom konaní nepreukázala zhoršenie zdravotného stavu oproti stavu zistenému posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, odvolací súd mal za to, že krajský súd dospel k správnemu právnemu záveru o zákonnosti rozhodnutí odporkyne z 21.novembra 2007 a 4.decembra 2007 a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni v ňom trovy nevznikli.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29.apríla 2009

Za správnosť vyhotovenia:   JUDr. Viera Nevedelová, v.r. Zuzana Katuščáková   predsedníčka senátu