UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., zastúpeného: Advokátskou kanceláriou JUDr. Štefan Prevozňák s.r.o., so sídlom Kukučínova 23, Košice, proti odporkyni: Sociálnej poisťovni, ústrediu, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Scud/46/2010-115 zo dňa 12. septembra 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Scud/46/2010-115 zo dňa 12. septembra 2014 p o t v r d z u j e.
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením č.k. 8Scud/46/2010-115 zo dňa 12.09.2014 Krajský súd v Bratislave po zastavení konania z dôvodu späťvzatia opravného prostriedku nepriznal odporkyni náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď navrhovateľ späťvzatím návrhu z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania.
V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že navrhovateľ podal žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 11.01.2010 prostredníctvom nositeľa poistenia Maďarskej republiky, kde má trvalý pobyt. K žiadosti pripojil tlačivo E 213 HU, ktoré vychádza z odborných lekárskych nálezov zaslaných inštitúciou Maďarskej republiky, vyhotovené v spolupráci s ošetrujúcim lekárom navrhovateľa. Medicínske zistenia uvedené v lekárskej dokumentácii sú pre posudkového lekára sociálneho poistenia záväzné. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.08.2010 odporkyňa žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla z dôvodu, že navrhovateľ nebol uznaný invalidným. Až v prílohe opravného prostriedku zo dňa 27.09.2010 boli navrhovateľom predložené nové lekárske správy, na základe ktorých bolo možné navrhovateľa uznať za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% od 01.01.2010. Následne až na pojednávaní dňa 18.09.2012 bolo avizované predloženie ďalších nových lekárskych správ zo strany navrhovateľa, na základe ktorých bol navrhovateľ uznaný invalidným s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 75% od 01.01.2010. Krajský súd mal pretoza preukázané, že zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa na úroveň, ktorá zakladá vznik invalidity a následne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyplynulo až z lekárskych správ predložených dodatočne po vydaní napadnutého rozhodnutia. Vyslovil teda, že odporkyňa nezavinila zastavenie konania a k vydaniu nových rozhodnutí nedošlo z dôvodu správania sa odporkyne, naopak dodatočné predkladanie lekárskych správ vyvolalo opätovne potrebu posúdiť nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok. Vyhodnotil teda, že návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne v čase jeho podania na súd nebol dôvodný a nebolo možné mu priznať náhradu trov konania.
Rozhodnutie krajského súdu o trovách konania napadol navrhovateľ včas odvolaním. V odvolaní uviedol, že jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 11.01.2010 bola zamietnutá po posúdení jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom z Rožňavy len z dokumentácie, bez prehliadky a pri stanovení miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na 30%. Namietal, že ten istý lekár opätovne podal posudok dňa 30.11.2010, takisto ho nepredvolal a neprehliadol, a určil mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na 30%, hoci zo strany navrhovateľa boli spolu s podaním návrhu dňa 27.09.2010 predložené aj nové lekárske správy z vyšetrení v Maďarsku, kde už v roku 2006 bola mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 53%. V tom čase už bol v Maďarsku uznaný za invalidného s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 80% a následne 100%. Nepovažoval za pravdivé tvrdenie, že odporkyňa rozhodla až na základe nových správ predložených počas konania, lebo už pri jej prvom rozhodnutí zo dňa 25.06.2009 preskúmanom Krajským súdom v Bratislave sp.zn.: 5Scud/1/07-76 bola miera invalidity stanovená na 45% s konštatovaním, že zdravotný stav pretrváva a nie je predpoklad jeho zlepšenia. Táto žiadosť však bola zamietnutá pre nesplnenie podmienky získania počtu rokov. Poukázal tiež na to, že odporkyňa mala k dispozícii formulár E 213, ktorým navrhovateľ požiadal o priznanie invalidného dôchodku dňa 10.08.2006. Navrhovateľ v podanom odvolaní nesúhlasil s argumentáciou, že odporkyňa mohla uznať navrhovateľa invalidným až po tom, čo boli na pojednávaní dňa 18.12.2012 predložené ďalšie lekárske správy, pretože odporkyňa svojím rozhodnutím zo dňa 12.01.2012 (jedenásť mesiacov predtým ako boli predložené ďalšie lekárske správy o zhoršujúcom sa stave navrhovateľa - 18.12.2012) zrušila rozhodnutie zo dňa 17.08.2010, a uznala navrhovateľa invalidným na 70%. Na základe predložených lekárskych správ zo dňa 18.12.2012 bolo rozhodnuté o navýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75%. Nakoľko bola docielená maximálna výška invalidného dôchodku došlo k späťvzatiu opravného prostriedku. Uvedené zvýšenie už nemalo vplyv na prvotné priznanie invalidného dôchodku rozhodnutím zo dňa 12.01.2012. Uzavrel, že zdravotný stav navrhovateľa bol už v čase podania návrhu zo dňa 17.08.2010 taký, že navrhovateľ spĺňal podmienky na invalidný dôchodok, ale nevedel sa domôcť uznania zo strany odporkyne.
Vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 07.11.2014 odporkyňa uviedla, že zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa na úroveň, ktorá zakladala vznik invalidity a následne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyplynulo až z dostatočne predložených lekárskych správ po vydaní napadnutého rozhodnutia, preto nezavinila zastavenie konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Predmetom konania, vedeného na krajskom súde pod č. 8Scud/46/2010 a začatého na základe opravného prostriedku navrhovateľa z 27.09.2010 (odvolanie) bolo preskúmanie rozhodnutia odporkyneč. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.08.2010, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa z 11.01.2010 o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Navrhovateľ v opravnom prostriedku z 27.09.2010 namietal, že (v predchádzajúcom správnom konaní) bol uznaný invalidným už od 01.08.2006 pre 45% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len miera poklesu). V podaní zo 14.05.2012 (č.l. 49) navrhovateľ žiadal, aby mu invalidný dôchodok bol priznaný už od 01.01.2006 pre 45% mieru poklesu.
Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 12.01.2012 zrušila svoje rozhodnutie zo 17.08.2010 a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. z 12.01.2012 navrhovateľovi invalidný dôchodok priznala od 01.01.2010 pre 70% mieru poklesu. V priebehu súdneho konania bol pri ďalšom posúdení navrhovateľ uznaný invalidným od 01.01.2010 pre 75% mieru poklesu. Na tom základe navrhovateľ podaním zo 07.01.2013 vzal opravný prostriedok v celom rozsahu späť.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal nielen uznania invalidity pre viac ako 70% mieru poklesu, ale žiadal, aby mu invalidný dôchodok bol priznaný už od 01.01.2006 do 31.12.2009 pre nižšiu mieru poklesu. Rozhodnutím odporkyne z 12.01.2012 v znení rozhodnutia z 09.02.2012 teda odporkyňa nevyhovela navrhovateľovi v celom rozsahu.
Zo spisu krajského súdu a tiež administratívneho spisu odporkyne mal aj odvolací súd za preukázané, že lekárske správy z vyšetrení navrhovateľa v Maďarsku v rokoch 2010 až 2011 boli navrhovateľom predložené až počas konania o opravnom prostriedku, podanom dňa 30.09.2010. Až po predložení týchto nových listinných dôkazov odporkyňa uznala navrhovateľa za invalidného v zmysle právnych predpisov Slovenskej republiky.
Náhrada trov konania v prípade, že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené, sa riadi citovaným ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. Podľa prvej vety tohto ustanovenia účastník, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je povinný hradiť jeho trovy. Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorý z účastníkov zavinil jeho zastavenie, pričom zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Podľa druhej vety § 146 ods. 2 O. s. p. je však povinný hradiť trovy konania odporca, ak bol návrh, ktorý bol podaný dôvodne, vzatý späť pre správanie odporcu vo vzťahu k požiadavkám navrhovateľa.
Správanie sa odporkyne vo vzťahu k požiadavkám v návrhu vyplynulo až z dodatočného predloženia nových listinných dôkazov počas súdneho prieskumu správneho rozhodnutia, teda zo správania navrhovateľa. Odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu o trovách konania, tiež s odôvodnením, že návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne v čase jeho podania na súd nebol dôvodný. Naviac, neskôr vydanými rozhodnutiami odporkyňa nevyhovela opravnému prostriedku navrhovateľa v celom rozsahu (nepriznala mu invalidný dôchodok už od roku 2006). Opravný prostriedok navrhovateľa preto nebolo možné hodnotiť ako dôvodný v celosti, iba čiastočne. V takom prípade nemožno odporkyni pričítať zavinenie zastavenia konania.
Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Scud/46/2010-115 zo dňa 12.09.2014 podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo taká náhrada jej v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.