9So/18/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: F. U., bytom Q. F. XX, Q., zastúpená advokátkou: Mgr. Libuša Repiská, so sídlom Štúrova č. 21, Nitra, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o invalidný dôchodok o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/16/2016-34 zo dňa 23. augusta 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 19Sd/16/2016-34 zo dňa 23.08.2016 zastavil konanie vo veci preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.09.2015, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok. Odporkyni nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že navrhovateľka, zastúpená právnou zástupkyňou, na pojednávaní dňa 23.08.2016 uviedla, že netrvá na podanom opravnom prostriedku a žiada, aby súd povolil späťvzatie žiadosti - návrhu. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňom jeho doručenia právnej zástupkyni navrhovateľky (splnomocnenej aj na prijímanie písomností za splnomocniteľa podľa plnej moci zo dňa 26.05.2016) a odporkyni, dňom 21.09.2016.

Navrhovateľka podaním zo dňa 21.02.2018 podala voči uzneseniu krajského súdu dovolanie. Uviedla, že bola na pojednávaní informovaná (neoznačenou osobou), že ak vezme návrh späť, skôr získa kladné vybavenie žiadosti. Do 16.02.2018 nemala k dispozícii rozhodnutie súdu a nemala tak možnosť sa včas odvolať. Jej diagnózy sú chronické, ku ktorým pribudli nové, o čom priložila listinné dôkazy vo forme potvrdení z odborných vyšetrení z obdobia roka 2017 až 2018. Má zdravotné problémy, ktoré jej spôsobujú bolesti.

Predmetným uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/16/2016-34 zo dňa 23.08.2016, bolo právoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne podľapiatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej správne súdnictvo.

Podľa § 491 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

Podľa § 492 ods. 1, 2, 3 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Lehoty na podanie odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.

V súlade s vyššie citovanou právnou úpravou Správneho súdneho poriadku ako nového procesného kódexu prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že konanie o ňom treba zastaviť.

Podľa § 99 písm. b/ SSP, správny súd konanie zastaví, ak zistí taký nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP.

Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

Podľa § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o dovolaní rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa štvrtej časti tretej hlavy CSP. Súčasne zo žiadneho ustanovenia SSP ustanovujúceho správne súdnictvo nevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v správnom súdnictve. Z uvedeného plynie záver, že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako súd dovolací nemá právomoc konať.

Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je koncipovaná tak, že dovolanie je možné podať len v prípadoch, keď to zákon pripúšťa. Nový procesný predpis, Správny súdny poriadok, ktorý upravuje správne súdnictvo, sa v žiadnom zo svojich ustanovení nezmieňuje o dovolaní ako o mimoriadnom opravnom prostriedku a taktiež neupravuje možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu správneho súdu.

V zmysle Správneho súdneho poriadku sú opravnými prostriedkami v správnom súdnictve iba kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu konania. Žiadny iný riadny či mimoriadny opravný prostriedok Správny súdny poriadok neupravuje. V § 25 SSP je síce daný vzťah subsidiarity medzi SSP a CSP, avšak predmetná subsidiarita sa obmedzuje len na prvú a druhú časť CSP, zatiaľ čo dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je upravený v štvrtej časti CSP. Aj na základe uvedeného, je podľa názoru najvyššieho súdu, absolútne a nesporne vylúčená prípustnosť dovolania v správnom súdnictve.

S poukazom na uvedené dôvody neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej vecipred najvyšším súdom.

Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 99 písm. b/ SSP konanie vo veci zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.

Pre úplnosť najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2010, číslo II. ÚS 65/2010 k prípustnosti dovolania v správnom súdnictve. V jeho publikovanom znení Ústavný súd Slovenskej republiky akceptuje výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého je dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku neprípustné, ako súladný so základným právom na súdnu ochranu. V odôvodnení uznesenia sa zaoberal aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 283/07, ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor na prípustnosť dovolania, ktorý bol neskoršou judikatúrou prekonaný.

O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Zloženie senátu v tejto veci najvyšší súd odvodil z ustanovenia § 25 veta prvá SSP a § 44 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 46 ods. 1 CSP, v ktorých je upravené zloženie senátu najvyššieho súdu tak, že sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. Zároveň vychádzal i z obsahu dôvodovej správy k správnemu súdnemu poriadku z obsahu, ktorej vyplýva, že v správnom súdnictve 5 - členný senát najvyššieho súdu rozhoduje podľa § 21 písm. b/ vo veciach uvedených v ustanovení § 11 písm. a/ - f/ SSP. Rozhodovanie o dovolaní nemôže byť predmetom konania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, na základe čoho najvyšší súd rozhodoval v trojčlennom senáte, ktorý je zložený z predsedu senátu a dvoch sudcov.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.