9So/18/2010

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa D. S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava,   o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. novembra 2009, č.k. 5Sd/69/2009–24, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   rozsudok   Krajského   súdu   v   Košiciach   z   24. novembra 2009, č.k. 5Sd/69/2009–24, m e n í   tak, že rozhodnutie odporkyne číslo X.X. zo 7. apríla 2009   z r u š u j e   a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd rozsudkom z   24. novembra 2009, č.k. 5Sd/69/2009–24, potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. apríla 2009 č. X., ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť   navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidný, lebo miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa   posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne zo   26. marca 2009 a 16. júna 2009 rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je angina pectoris – kapitola IX., oddiel A, položka 4 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri percentuálnom rozpätí 35 – 45% zodpovedá 35%-ám. Ostatné ochorenia – chronická bronchitída, chronická antrum gastritída – neovplyvňujú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K zhodnému záveru dospel i posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia v doplňujúcom posudku zo dňa 8. októbra 2009 po vyhodnotení   navrhovateľom predložených aktuálnych odborných lekárskych nálezov. Krajský súd považoval závery posudkových   lekárov za logické, vychádzajúce z komplexného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa a mal   za preukázané, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona a teda nespĺňa jednu z podmienok pre nárok na invalidný dôchodok.

Navrhovateľ   v odvolaní proti rozsudku namietal nesprávne posúdenie veci. Jeho zdravotný stav sa nezlepšuje, bol prepustený zo zamestnania zo zdravotných dôvodov   a neprejde ani preventívnou prehliadkou.

Odporkyňa vo vyjadrení navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa   treba vyhovieť.

Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok.  

Podľa § 70 ods. 1   zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa   § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%   v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Z posudkov posudkových lekárov vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa je považované ochorenie angina pectoris (koronárna choroba srdca   s nesignifikantným koronárnym postihnutím so syndrómom anginy pectoris) s 35%-nou mierou poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri percentuálnom rozpätí   35–45%   podľa kapitoly IX., oddiel A, položka 4 písm. b) prílohy č. 4   k zákonu, pričom z posudku nevyplýva dôvod stanovenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici rozpätia. Súčasne uviedli, že postihnutia vyplývajúce z ostatných chorobných zmien sú posudkovo menej významné.  

Podľa názoru odvolacieho súdu   posudkoví lekári neodôvodnili na základe akých zistení stanovili u navrhovateľa percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie na dolnej hranici rozpätia. Nedostatočne sa tiež zaoberali posúdením zdravotného stavu navrhovateľa aj z hľadiska ostatných ochorení, predovšetkým z hľadiska jeho psychického stavu. V zmysle   § 71 ods. 6 zákona je potrebné pre zistenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia posúdiť a riadne odôvodniť aj to, prečo sa iné postihnutie nepovažuje za rozhodujúce postihnutie, resp. aká miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by podľa prílohy č.4 zákona tomu - ktorému postihnutiu zodpovedala. Zo všeobecného posudkového hľadiska podľa kapitoly V. prílohy č. 4 zákona pritom vyplýva, že pri duševných chorobách a poruchách správania   pri stanovení   miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Pokiaľ však posudkoví lekári v posudkoch uviedli len to, že psychické postihnutie je menej významné, a neodôvodnili, prečo nepodmieňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu uvedenom v kapitole V. položka 1 prílohy č. 4 zákona, potom také posudky z hľadiska ustanovenia § 71 ods.4, 6 a 8 zákona nemožno považovať za úplné a presvedčivé.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu, a preto rozsudok krajského súdu zmenil, napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v súlade   s § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. c) a § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p..

V ďalšom konaní odporkyňa doplní dokazovanie o nové posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa posudkovým lekárom za účasti aj odborného lekára - psychiatra (§ 153 ods. 8 zákona). V novom posudku je potrebné prihliadnuť aj na novšie lekárske nálezy, vyhodnotiť zdravotný stav navrhovateľa nielen z hľadiska kardiologického a psychiatrického, ale vyhodnotiť aj ostatné zdravotné postihnutia a v posudku riadne odôvodniť, prečo sa to - ktoré zdravotné postihnutie považuje za rozhodujúce zdravotné postihnutie a odôvodniť i prípadný záver, že ďalšie zdravotné postihnutia neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona. Až na tom základe odporkyňa vo veci znovu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 v spojení s § 250k ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., lebo úspešný navrhovateľ náhradu trov neuplatnil a odporkyni náhrada trov zo zákona nepatrí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2010

  JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková