9So/175/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k.: 3Sd/45/2014 - 14 zo dňa 13.08.2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sd/45/2014-14 zo dňa 13. augusta 2014 p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 3Sd/45/2014-14 zo dňa 13.08.2014 zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.05.2014. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že na pojednávaní dňa 13.08.2014 vzal navrhovateľ opravný prostriedok späť. Krajský súd preto o zastavení konania rozhodol podľa § 250d ods. 3 v spojení s § 250h ods. 2 O.s.p.

Uznesenie o zastavení konania navrhovateľ napadol včas podaným odvolaním. Uviedol, že trvá na svojom čestnom prehlásení, a žiada, aby jeho odslúžené roky v československej armáde (ďalej aj „ČSA“) a odpracované roky v civilnom sektore boli zhodnotené do dôchodku. Namietol, že na pojednávaní krajského súdu samosudkyňa jeho vojenský starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, porovnávala s invalidným dôchodkom, pričom invalidný dôchodok sa vypláca (vypočítava) z choroby človeka od posudkového lekára, vojenský dôchodok sa vypočítava z namáhavej služby vojaka z povolania, ktorý musí slúžiť soboty, nedele, sviatky a byť v pohotovosti. Žiadal, aby mu roky v ČSA a v civilnom sektore boli zhodnotené ako lietajúcemu personálu a nie ako invalidom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tretej hlave piatej časti nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250h ods. 2 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.

V zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak žaloba bola vzatá späť.

Späťvzatie návrhu na začatie konania, v danom prípade opravného prostriedku (§ 250h ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.) je dispozičným úkonom navrhovateľa. Občiansky súdny poriadok so späťvzatím návrhu nezvratne spája zastavenie súdneho konania. Úkon späťvzatia návrhu nie je možné vziať späť. Súd je preto povinný konanie zastaviť a nie je už oprávnený v konaní pokračovať a preskúmavať rozhodnutie odporkyne.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 13.08.2014 do zápisnice jednoznačne uviedol, že opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne berie späť.

Vzhľadom na uvedené, krajský súd nepochybil, keď napadnutým uznesením konanie v dôchodkovej veci navrhovateľa zastavil. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu v súlade s § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil, keď sa už nemohol zaoberať dôvodmi, pre ktoré navrhovateľ namietal nezákonnosť rozhodnutia odporkyne.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250h ods. 2 O.s.p., podľa § 246c ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada takých trov v zmysle § 250k ods.1 O.s.p. nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.