ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľa T. J., bytom S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 10. októbra 2012, č. k. 4Sd/7/2011- 43, takto
rozhodol:
Najvyšší s ú d Slovenskej republiky rozsudok Krajského s údu v Prešove z 10. októbra 2012, č. k. 4Sd/7/2011-43, p o t v r d z u j e.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie z 19. júla 2011 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z 29. júna 2011 z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Stará Ľubovňa zo dňa 29. júna 2011 navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u navrhovateľa určená na 40 %. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa opakovane posudzovali posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, pobočky aj ústredia na základe navrhovateľom neustále doplňovaných lekárskych vyšetrení, pričom sa náležite a podrobne zaoberali jeho zdravotnými postihnutiami, ich dlhodobosťou a vplyvom na jeho zárobkovú schopnosť. Vo všetkých posudkoch dospeli posudkoví lekári k zhodnému záveru, že rozhodujúce zdravotné postihnutie podmieňuje 35 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať z zárobkovú činnosť, pričom pre iné zdravotné postihnutie zvýšili túto percentuálnu mieru o 5 %. Krajský súd zistil, že posudkoví lekári správne určili rozhodujúce zdravotné postihnutie, toto správne zaradili podľa prílohy č. 4 zákona pod kapitolu XV, oddiel E, položka 3, písmeno b/ a správne určili maximálnu 35 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a preto rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že jeho zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý. Je nepočujúci, má problémy s chrbticou a jeho zdravotný stav mu nedovoľuje vykonávať žiadnu prácu. Dodatočne predložil prepúšťaciu správu z hospitalizácie na internom oddelení Ľubovnianskej nemocnice, n. o. v Starej Ľubovni.
Odporkyňa odvolanie navrhovateľa nepovažovala za opodstatnené a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa vyhovieť nemožno. Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok. Podľa § 70 ods.1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods.1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Navrhovateľ sa domáhal priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona). Podľa kapitoly XV., oddiel E, položky 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndrom sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku je 20 % a ž 35 %.
V posudkoch vyhotovených v konaní o žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok posudkoví lekári sociálneho poistenia konštatovali, že navrhovateľ je sledovaný pre bolesti chrbtice v driekovej oblasti, začiatkom roka 2011 bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení. Podľa prepúšťacej správy ide u neho o bolesti chrbtice v krčnej a driekovej oblasti, bez známok útlaku nervových štruktúr, bez topickej neurologickej odchýlky. Dokladané výsledky odborných vyšetrení nedokumentovali žiadnu novú skutočnosť. Rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa je podľa doložených lekárskych nálezov bez podstatnejších zmien, pri krátkodobej hospitalizácii došlo liečbou k zlepšeniu zdravotného stavu.
Pokiaľ navrhovateľ namietal, že je nepočujúci, toto jeho tvrdenie nebolo preukázané. Odborným lekárskym vyšetrením bola u neho zistená celková strata sluchu 67,43 podľa Fowlera, pričom toto postihnutie bolo posudkovými lekármi zohľadnené tak, že miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť, určení za rozhodujúce zdravotné postihnutie, bola za toto postihnutie (iné zdravotné postihnutie) navýšená o 5 % na celkovú mieru poklesu 40 %.
Z obsahu spisového materiálu a posudkovej dokumentácie mal odvolací súd za preukázané, že posudkový lekár ústredia dňa 20.9.2011, 19.6.2012 a 13.7.2012 vyhodnotil všetky odborné lekárske nálezy predkladané navrhovateľom, bez podstatnejších zmien oproti už zhodnotenému zdravotnému stavu.
Pokiaľ navrhovateľ namietal, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje, toto tvrdenie nepreukázal a zpredložených lekárskych nálezov takáto skutočnosť nevyplýva. Okolnosť, že navrhovateľ bol v priebehu odvolacieho konania krátkodobo hospitalizovaný a pre zistený peptický vred mu bola nasadená liečba s postupným ústupom subjektívnych ťažkostí, taktiež nepreukazuje dlhodobé zhoršenie zdravotného stavu.
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd považoval posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť za úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav navrhovateľa za daného stavu nespôsobuje viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľ teda zatiaľ nespĺňa podmienku invalidity podľa § 71 ods.1 zákona pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne z 19. júla 2011 je v súlade so zákonom a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni trovy nevznikli. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ má v prípade zhoršenia zdravotného stavu možnosť kedykoľvek znovu požiadať o priznanie invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.