UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: T.. T. W., bytom C. T.. XX, W., zastúpeného JUDr. Jankou Krakovskou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Čajakova č. 1, Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. apríla 2015, č. k. 6Sd/70/2014-28, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 30. apríla 2015, č. k. 6Sd/70/2014-28, v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Uznesením z 30. apríla 2015, č. k. 6Sd/70/2014-28, krajský súd zastavil konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 09.09.2014 a súčasne uložil odporkyni povinnosť zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľa náhradu trov konania v sume 218,76 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia opravného prostriedku dňa 20.04.2015. Výrok uznesenia o trovách konania krajský súd odôvodnil tým, že odporkyňa (po podaní opravného prostriedku) vykonala prepočet starobného dôchodku v súlade s opravným prostriedkom.
Uznesenie krajského súdu napadla odporkyňa v časti, týkajúcej sa trov konania včas podaným odvolaním. Namietla, že neboli splnené podmienky pre postup podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a to z toho dôvodu, že navrhovateľ v žiadosti o starobný dôchodok, spísanej dňa 19.02.2014 žiadal, aby mu bol starobný dôchodok priznaný od 25.11.2012. V opravnom prostriedku z 11.10.2014, doručenom odporkyni dňa 16.10.2014 žiadal, aby mu starobný dôchodok bol podľa § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon") priznaný už od XX.XX.XXXX vzhľadom na to, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol dovŕšením veku 55 rokov. Na tom základe mu bol v súlade s § 112 ods. 1 zákona starobný dôchodok priznaný rozhodnutím z 06.02.2015 od XX.XX.XXXX. Kzastaveniu konania teda nedošlo z dôvodu správania sa na strane odporkyne.
Z uvedených dôvodov odporkyňa žiadala, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu v napadnutej časti zmenil tak, že odporkyňa nie je povinná nahradiť navrhovateľovi náhradu trov konania.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu v napadnutej časti potvrdil. Poukázal na to, že v žiadosti o starobný dôchodok si nárok uplatnil, ale odporkyňa pri stanovení dátumu priznania starobného dôchodku nepostupovala podľa § 114 ods. 1 zákona. On pritom požadoval priznať starobný dôchodok od 25.11.2010. Priznanie dôchodku po prešetrení dôvodnosti nároku odporkyňa vykonala až následne, po podaní opravného prostriedku.
Navrhovateľ súčasne žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v celkovej výške 72,92 eura.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal uznesenie krajského súdu v medziach odvolania bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Ustanovenie § 157 ods. 1 O.s.p. sa v zmysle § 167 ods. 1 a 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. použije primerane aj na uznesenie.
V zmysle uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku musí byť v rozhodnutí súdu riadne odôvodnený nielen výrok vo veci samej, ale aj výrok o trovách konania. Súd je preto povinný odôvodniť, na základe akých skutočností a ustanovení príslušného právneho predpisu dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný dôvodne.
Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že z ustanovenia § 142 ods. 2 veta druhá O.s.p. vyplýva, že správanie sa odporcu v konaní samo o sebe nie je pre posúdenie nároku na náhradu trov konania rozhodujúce; rozhodujúce je, či opravný prostriedok bol podaný dôvodne.
Krajský súd sa vyššie uvedenými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku dôsledne neriadil a svoje rozhodnutie o trovách konania riadne neodôvodnil, keďže neuviedol, na základe akých skutočností a ustanovení zákona o sociálnom poistení dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa bol podaný dôvodne. V dôsledku toho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Nie je pritom úlohou odvolacieho súdu nahrádzať chýbajúcu právnu úvahu súdu prvého stupňa, keďže inak by došlo k porušeniu princípu dvojjinštančnosti súdneho konania.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie krajského súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p.
V ďalšom konaní krajský súd o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho rozhodne znova,pričom nové rozhodnutie riadne odôvodní O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.