ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľa: W. E., nar. XY, bytom B., právne zastúpený JUDr. Radkou Rešutíkovou, advokátkou so sídlom Spojová č. 2, Banská Bystrica, určenou Centrom právnej pomoci, kanceláriou v Banskej Bystrici, Trieda SNP č. 75, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. augusta 2014, č.k. 21Sd/228/2013-68, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. augusta 2014, č.k. 21Sd/228/2013-68, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom z 20. augusta 2014, č.k. 21Sd/228/2013-68, potvrdil dve rozhodnutia odporkyne číslo XY z 01. februára 2013 a 19. februára 2014 (ďalej len preskúmavané rozhodnutia) a odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 413,37 € na účet advokátky JUDr. Radky Rešutíkovej do troch dní.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že preskúmavaným rozhodnutím z 01. februára 2013 odporkyňa podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.) zamietla žiadosť navrhovateľa zo 17. januára 2013 o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že podľa lekárskej správy (ďalej len „posudok“) posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne Zvolen, nebol uznaný invalidným. V priebehu súdneho konania o návrhu na preskúmanie tohto rozhodnutia odporkyňa rozhodnutím z 19. februára 2014 navrhovateľovi priznala invalidný dôchodok od 03. decembra 2013, od ktorého bol posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne uznaný invalidným vzhľadom na 45% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „miera poklesu“). Navrhovateľ sa domáhal skoršieho uznania invalidity a priznania invalidného dôchodku tri roky spätne, t.j. od 17. januára 2010.
Krajský súd v rozsudku poukázal na podstatný obsah posudkov posudkového lekára ústredia z 25. apríla 2013 a 15. apríla 2014, v zmysle ktorých podkladom na stanovenie miery poklesu, ako aj dátumu vzniku invalidity, boli aj dostupné odborné nálezy z kompletnej zdravotnej dokumentácie, dokumentujúce ochorenie navrhovateľa v rokoch 2010 až 2012, podľa ktorých bol jeho zdravotný stav v tomto období stabilizovaný, pričom odborný lekár -psychiater dňa 20. septembra 2012 jednoznačne uviedol, že z psychiatrického hľadiska stav nespĺňa kritériá invalidity, a aj v nasledujúcom období bol stav relatívne uspokojivo kompenzovaný. Nie sú k dispozícii odborné nálezy, ktoré by preukazovali odôvodnenosť stanovenia skoršieho dátumu vzniku invalidity, hoci podľa správy z 10. októbra 2012 navrhovateľovi bola na diagnostické účely navrhnutá hospitalizácia, ale pre nespoluprácu navrhovateľa, k nej nedošlo. Vo vzťahu k určenej 45% miere poklesu od 03. decembra 2013 posudkový lekár ústredia uviedol, že zhoršenie psychického stavu pri dlhodobo prebiehajúcom ochorení z okruhu schizofrenných porúch, preukazuje až psychologické vyšetrenie dňa 03. decembra 2003. Na tom základe krajský súd považoval posudky posudkového lekára ústredia za komplexné a objektívne, a preto rozhodnutia odporkyne z 01. februára 2013 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, ako aj rozhodnutie z 19. februára 2013 o priznaní invalidného dôchodku od 03. decembra 2013, potvrdil.
O trovách konania krajský súd rozhodol vzhľadom na úspech navrhovateľa v konaní.
Rozsudok napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že odporkyňa nedostatočne zistila skutočný stav veci, keď posudkoví lekári nevychádzali dôsledne z lekárskych správ a údajov v zdravotníckej dokumentácii, neposúdili sa komplexné funkčné a zobrazovacie vyšetrenia a ich závery. Zmluvný vzťah posudkových lekárov s odporkyňou môže vzbudzovať pochybnosti o ich objektívnosti. Posudky vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity nie sú dostatočne presvedčivé a neobsahujú riadne a dostatočne zdôvodnený záver, že navrhovateľ nebol invalidný už odo dňa podania návrhu na začatie konania, t.j. ku dňu 17.01.2010. Jeho ochorenie navrhovateľa je dlhodobé, celoživotné, začína na prahu dospelosti. V psychiatrickej starostlivosti je od roku 1996, denne užíva antipsychotiká, nie je schopný zvládať záťažové situácie, má problém rozlíšiť podstatné od nepodstatného, máva zrakové i sluchové halucinácie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu, ako aj rozhodnutie odporkyne zo 06. marca 2014, ktorým sa zamietlo priznanie invalidity tri roky spätne od podania návrhu, t.j. ku dňu 17. januára 2010 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konania. Súčasne uplatnil trovy odvolacieho konania z titulu právnej služby v celkovej výške 138.04 €.
Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny. Poukázala na to, že posudkoví lekári vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľa na základe odborných lekárskych nálezov, predložených navrhovateľom. Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadny dôkaz a preto námietka, že jeho zdravotný stav nebol zistený úplne, nie je dôvodná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Pokiaľ sa navrhovateľ v odvolaní domáhal zrušenia rozhodnutia odporkyne zo 06. marca 2014, také rozhodnutie neexistuje. Z obsahu odvolania je však zrejmé, že navrhovateľ sa naďalej domáha zrušenia rozhodnutí odporkyne a priznania invalidného dôchodku spätne, od 17. januára 2010.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.) ďalšie dôvody:
Z dávkového spisu odporkyne mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ žiadosťou o invalidný dôchodok zo 17. januára 2013 požiadal o priznanie tohto dôchodku od 01. januára 2013. Navrhovateľ prvýkrát preukázateľne uplatnil požiadavku na vyplácanie invalidného dôchodku tri roky spätne, teda od 17. januára 2013, až v doplnení návrhu z 10. februára 2014, adresovanom i doručenom krajskému súdu dňa 10. februára 2014; s týmto uplatnením nároku bola odporkyňa oboznámená až dňa 26. marca 2014na pojednávaní krajského súdu.
Keďže v zmysle § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, požiadavka navrhovateľa na spätné priznanie a výplatu invalidného dôchodku už od 17. januára 2010 nie je dôvodná.
V zmysle § 153 ods. 1 písm. a) a ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“).
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Hoci zákon predpokladá posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť aj na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, potrebu a možnosť takých vyšetrení treba posudzovať aj s prihliadnutím na charakter rozhodujúceho zdravotného postihnutia, prípadne ostatných zdravotných postihnutí.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že okrem rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľ nemá iné (ostatné) zdravotné postihnutia, ktoré by boli tak závažne, aby odôvodňovali zvýšenie miery poklesu, uznanej za rozhodujúce zdravotné postihnutie - stredne ťažkú formu duševnej poruchy, uvedenej v kapitole V, položke 2 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.
Podľa § 71 ods. 5 zákona č.461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Komplexné funkčné vyšetrenia a ich závery sú významné pri posudzovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť napríklad v prípade chorôb obehovej sústavy uvedených v kapitole IX prílohy č. 4 zákona (kardiologické funkčné vyšetrenie), chorôb dýchacej sústavy, uvedených v kapitole X prílohy č. 4 zákona (pľúcne funkčné vyšetrenie). Potreba funkčného vyšetrenia je uvedená spravidla vo všeobecnom posudkovom hľadisku tej-ktorej kapitoly prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
V prípade duševných chorôb a porúch správania, uvedených v kapitole V. prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. všeobecné posudkové hľadisko vychádza z potreby prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia; potrebu funkčného vyšetrenia nestanovuje. Ani z odvolania navrhovateľa nie je pritom zrejmé, aké funkčné vyšetrenie mali posudkoví lekári v jeho prípade zohľadniť.
Z posudkovej dokumentácie odporkyne mal odvolací súd za preukázané, že na účely vypracovania posudku o miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť si odporkyňa zabezpečila aj nálezy odborného lekára - psychiatra, MUDr. Moravčíka v období od 13. januára 2010 do októbra 2012, ako aj nálezy z následných odborných vyšetrení, vrátane psychologického vyšetrenia.
Navrhovateľ namietal nesprávne posúdenie miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu neúplného zistenia skutočného stavu veci, sám však ani v konaní pred krajským súdom, ale ani v odvolacom konaní, nepredložil žiadne nálezy, ktoré by spochybnili závery posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne o tom, že invalidita z dôvodu 45% miery poklesu vznikla a ž dňom 03. decembra 2013 v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, zdokumentovaného nálezom psychologickéhovyšetrenia z tohto dňa. Závery tohto posudkového lekára nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení, podľa ktorých bol stav navrhovateľa dlhodobo (na liečbe) stabilizovaný. Záver posudkového lekára pri hodnotení miery poklesu pritom vychádza zo zákonných kritérií, stanovených v § 71 a prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
Pokiaľ navrhovateľ sám nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali závery posudkového lekára a súčasne závery odborných psychiatrických vyšetrení, ktoré boli podkladom pre posúdenie jeho invalidity a dátumu jej vzniku, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani jeho námietku o možnej zaujatosti posudkového lekára; z toho dôvodu nepovažoval za potrebné prípadné doplnenie dokazovania.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutia odporkyne za súladné so zákonom, preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyňa nárok na náhradu takých trov nemá právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.