9So/170/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej v právnej veci navrhovateľa: S. B., bytom S., H., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. júna 2011, č. k. 5Sd/45/2011-23, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. júna 2011, č. k. 5Sd/45/2011-23, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. z 15. novembra 2010, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nie je invalidný. Krajský súd mal za preukázané, že po zrušení rozhodnutia odporkyne zo 14. decembra 2009 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok a vrátení veci odporkyni na ďalšie konanie rozsudkom krajského súdu zo 6. júla 2010, č. k. 3Sd/35/2010-14, bol zdravotný stav navrhovateľa znovu posúdený v intenciách zrušujúceho rozsudku krajského súdu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad dňa 28. októbra 2010 so záverom, že navrhovateľ nie je invalidný, lebo nemá viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K rovnakému záveru dospel aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne v posudku z 15. júna 2011. Podľa názoru krajského súdu sa obaja posudkoví lekári náležite zaoberali zdravotnými poškodeniami navrhovateľa, ich dlhodobosťou a vplyvom na jeho schopnosť zárobkovej činnosti a po vyhodnotení nálezov odborných vyšetrení zhodne dospeli k záveru, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu (zle zahojené zlomeniny zápästných a záprstných kostí na nedominantnej ľavej hornej končatine), zaradenému pod kapitolu XV, oddiel G, položka 20a prílohy č. 4 zákona, zodpovedá 30%-ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V súlade s § 71 ods. 8 zákona túto mieru zvýšili o maximálne prípustných 10% na celkových 40% vzhľadom na ďalšie zdravotné postihnutie (obmedzená pohyblivosť v oblasti ľavého ramena po zlomenine ramennej kosti s výpadom hmoty ramenného svalstva). Uvedené, ako aj ostatné zdravotné postihnutia navrhovateľa (ľahké obmedzenie ľavého zápästia, obmedzenie, nie strata úchopovej schopnosti prstov ľavej ruky, plošné jazvy po poraneniach a operačných zákrokoch) posudkoví lekári vyhodnotili z hľadiska im zodpovedajúceho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a v posudkoch zdôvodnili určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a zvýšenia miery poklesu schopnosti za ostatné zdravotné postihnutia. Na tom základe mal krajský súd za preukázané, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa nedosiahol viac ako 40%, nebola teda splnená podmienka invalidity podľa § 71 zákona pre vznik nároku na invalidný dôchodok a preto rozhodnutie odporkyne považoval za zákonné.
Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že posudkový lekár nesprávne hodnotil jeho zdravotný stav ako postihnutie na nedominantnej ľavej ruke. Nevie, prečo lekári vychádzali z toho, že je ľavák. Keď sa dostavil k posudkovej lekárke prvýkrát, táto sa ho spýtala, ktorou rukou píše, tak jej odpovedal, že teraz píše pravou (ľavou nemôže). Pred úrazom bola jeho dominantnou rukou ľavá ruka, od narodenia bol ľavák. Súčasne namietol, že okrem postihnutia, ktoré bolo určené posudkovým lekárom za rozhodujúce a okrem postihnutia, za ktoré mu posudkoví lekári zvýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 10% trpí aj ďalšími zdravotnými postihnutiami a to: rozsiahle plošné jazvy po poraneniach a operačných zákrokoch (15%) a stav po zlomenine ramennej kosti v nepriaznivom postavení (20-30% poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ak by sa jednotlivé percentuálne hodnoty spočítali, dosiahol by minimálne 65%, resp. 55% poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z toho dôvodu nerozumie, prečo mu bolo stanovených len 40%. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania bez pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.
Navrhovateľ v odvolaní namietal, že pred úrazom bol ľavákom a z toho dôvodu bolo postihnutie ľavej hornej končatiny nesprávne posúdené ako postihnutie nedominantnej hornej končatiny. Toto svoje tvrdenie však navrhovateľ ničím nepodložil a nevyplýva ani zo žiadneho dokladu, založeného v posudkovej dokumentácii. Naopak, nielen z posudkov, ale aj zo znaleckého posudku číslo 83/2009, vypracovaného dňa 3. decembra 2009 na žiadosť navrhovateľa znalcom MUDr. Zdenkom Holešovským na účely ohodnotenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vyplýva, že navrhovateľ je pravák; túto skutočnosť pred znalcom uviedol sám navrhovateľ.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ju možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 a 8 zákona).
Rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu navrhovateľa zodpovedá 30%-ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a táto miera bola v súlade s § 71 ods. 8 zákona zvýšená so zreteľom na závažnosť ostaných zdravotných postihnutí o maximálne prípustných 10% na celkových 40%. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa mali percentuálne hodnoty tohto poklesu, uvedené v prílohe č. 4 zákona pri jednotlivých (štyroch) zdravotných postihnutiach spočítať, čím by jeho miera poklesu dosiahla minimálne 60%, taký postup je podľa zákona vylúčený, lebo podľa § 71 ods. 7 zákona sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nesčítavajú.
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári riadne vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľa a vplyv zdravotného postihnutia na pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodnili logicky a presvedčivo. Odvolací súd mal na tomto základe za preukázané, že navrhovateľ zatiaľ nespĺňa podmienku invalidity podľa § 71 zákona pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Rozhodnutie odporkyne z uvedeného dôvodu považoval za zákonné a preto rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja v spojení s § 219 O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. septembra 2012
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská