UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.., proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústrediu, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o zvýšenie invalidného a vdovského dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/87/2016-13 zo dňa 23. novembra 2016 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľky o d m i e t a.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 20Sd/87/2016-13 zo dňa 23.11.2016 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2015, ktorým odporkyňa od 01.01.2016 navrhovateľke zvýšila invalidný dôchodok, ktorý sa považuje za starobný na sumu 91,80 eur mesačne a vdovský dôchodok na sumu 213,90 eur mesačne.
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/87/2016-13 zo dňa 23.11.2016 bol navrhovateľke doručený dňa 28.12.2016. Navrhovateľka sa proti uvedenému rozsudku krajského súdu podaním zo dňa 16.01.2017 odvolala. Odvolanie odôvodnila tým, že sa hanbí za svoj dôchodok 305,70 eur za kruto podlomené zdravie po odpracovaní 25 rokov. Odvolanie bolo navrhovateľkou podané na poštovú prepravu dňa 16.01.2017.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s. p.“). V zmysle § 492 ods. 1 S. s. p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je potrebné odmietnuť.
Podľa § 246c ods. 1 O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 204 O. s. p. sa odvolanie podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Z obsahu spisu je zrejmé, že napadnutý rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 28.12.2016. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania proti rozsudku uplynula dňa 12.01.2017. Tento deň pripadol na štvrtok. Teda v zmysle § 57 ods. 1 O. s. p. koniec lehoty nepripadol na sobotu, nedeľu a nepripadol ani na sviatok. Odvolanie však navrhovateľka podala na poštovú prepravu až dňa 16.01.2017, teda oneskorene. Rozsudok krajského súdu pritom obsahoval správne poučenie o práve podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie navrhovateľky vzhľadom na jeho oneskorené podanie nemožno vecne prejednať. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 218 ods. 1 písm. a) O. s. p. odvolanie navrhovateľky proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu ako oneskorene podané odmietol.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko navrhovateľka nebola v odvolacom konaní úspešná a odporkyni v zmysle § 250k ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. náhradu trov konania nemožno priznať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.