9So/159/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľa U. D., bytom F., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 7. augusta 2014, č. k. 5Sd/96/2013 - 46, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 7. augusta 2014, č. k. 5Sd/96/2013 - 46, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom zo 7. augusta 2014, č. k. 5Sd/96/2013 - 46, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 5. novembra 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 14. marca 2014, ktorými odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo 16.10.2013 z dôvodu, že nie je invalidný, lebo podľa posudku posudkového lekára príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne nemá viac ako 40 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 16.10.2013 navrhovateľ trpí degeneratívnymi zmenami na chrbtici a medzistavcových platničkách, syndrómom karpálneho tunela obojstranne, a ľahkou nedoslýchavosťou obojstranne Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár stanovil degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 20 % s tým, že ostatné zdravotné postihnutia neodôvodňujú percentuálne navýšenie. Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa posúdený dňa 26.02.2014 posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Poprade, ktorý na základe navrhovateľom predložených lekárskychnálezov, predovšetkým na základe prepúšťacej správy z hospitalizácie na internom oddelení v Poprade, určil za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie hypertenziu s ľahkými orgánovými zmenami podľa kapitoly IX, oddiel A, položka 10, písm. b) prílohy č. 4 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, so zvýšením o 10 % za iné zdravotné postihnutie - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím. Totožný záver vyplynul aj z posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa dňa 9. júna 2014 na dožiadanie krajského súdu na základe novopredložených lekárskych nálezov. O správnosti posúdenia zdravotného stavu krajský súd nemal žiadne pochybnosti, mal za preukázané, že navrhovateľ nesplnil podmienku invalidity pre vznik nároku na invalidný dôchodok a preto rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Nesúhlasil so stanovenou mierou schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a s posúdením jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne v Poprade. Podľa jeho názoru predložil všetky dôkazy preukazujúce jeho zlý zdravotný stav.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok.

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods. 2 zákona). Samotná dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu na vznik invalidity, ako základnej podmienky nároku na invalidný dôchodok, nestačí; musí ísť o taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje zníženie schopnosti na výkon zárobkovej činnosti o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona a určuje sa v percentách podľa zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, aj so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zodpovedajúce rôznym zdravotným postihnutiam, sa nesčítavajú. (§ 71 ods. 5, 6 zákona)

Krajský súd na základe navrhovateľom predložených lekárskych nálezov z odborných lekárskych vyšetrení doplnil dokazovanie o nové posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa. Závery tohto posudku boli zhodné s predchádzajúcim posúdením zdravotného stavu navrhovateľa, vzhľadom na skutočnosť, že podľa predložených lekárskych nálezov zdravotný stav navrhovateľa je stabilizovaný a nepriniesli nové skutočnosti odôvodňujúce zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia ani zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Záver posudkových lekárov nie je v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je podľa doložených lekárskych nálezov hypertenziu s ľahkými orgánovými zmenami. Takému postihnutiu zodpovedá maximálne 25 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly IX., oddiel A, položka 10 písm. b) prílohy č. 4 zákona. Táto miera bola navýšená o 10 % za iné zdravotné postihnutia na celkových 35 %.

Navrhovateľ v odvolacom konaní nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania. Jeho presvedčenie, že zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia navrhovateľa a ním predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že zdravotný stav navrhovateľa spôsobuje celkom 25 % - nú mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly IX., oddielu A, položky 10, písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. so zvýšením o 10 % za iné zdravotné postihnutia.

Závery posudkov posudkových lekárov nie sú v rozpore s lekárskymi nálezmi, založenými v posudkovej dokumentácii, ani s lekárskymi nálezmi predloženými navrhovateľom v priebehu súdneho konania.. Aj odvolací súd považoval posudky posudkových lekárov za úplné, presvedčivé a zodpovedajúce kritériám, upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z., pričom posudkoví lekári sa vysporiadali so všetkými namietanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa. Pre posúdenie invalidity je rozhodujúci stav v čase posúdenia, nie je podstatné, aký je subjektívny pocit navrhovateľa ani či narušenie zdravotného stavu môže v budúcnosti viesť k ďalšiemu zhoršovaniu. Tvrdenie navrhovateľa, že jeho súčasné, v konaní preukázané zdravotné poškodenia zodpovedajú invalidite, nebolo lekárskymi nálezmi preukázané.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.