ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľky: C. J., trvale bytom U. XXX, A., proti odporkyni: Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 03.05.2016, č. k 5Sd/74/2014 -106, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03.05.2016, č. k 5Sd/74/2014 -106 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom z 03.05.2016, č. k 5Sd/74/2014 -106, potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo 14.08.2014, ktorým odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zsp") zamietla žiadosť navrhovateľky zo dňa 18.6.2014 o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu, že je naďalej invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „miera poklesu") 45 % a preto jej patrí invalidný dôchodok v nezmenenej výške.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa posudkov posudkových lekárov pobočky (Rožňava) a ústredia Sociálnej poisťovne (vysunuté pracovisko Prešov) zo dňa 09.7.2014 a 21.10.2014 bol potvrdený pôvodný nález, že zdravotné ťažkosti navrhovateľky v oblasti ochorenia chrbtice s pretrvávajúcimi rôznymi ťažkosťami naďalej tvorí rozhodujúce zdravotné postihnutie a ostatné zdravotné ťažkosti (osteoporóza, polyvalentná alergia, afektívna depresívna porucha, pseudoneurastenický syndróm, L-G-L syndróm, esenciálna hypertenzia, dispektický syndróm, kohútia ostroha oboch piat, malý meningeóm mozgu) z hľadiska jednotlivých posúdení podľa prílohy č. 4 zsp nie sú posudkovo významnými ochoreniami a preto nemajú vplyv na výšku miery poklesu vyššiu než 45 %. Krajský súdna základe doložených novších nálezov žiadal o zhodnotenie nálezov z 24.11.2014, 13.11.2014 z 24.10.2014 posudkového lekára ústredia, ktorý lekárskou správou z 8.1.2015 opakovane potvrdil zdravotný stav navrhovateľky podľa predchádzajúcich hodnotení, že navrhovateľkin zdravotný stav naďalej podmieňuje mieru poklesu 4 %. Z dôvodu predkladania ďalších nových lekárskych nálezov zo 14.1.2015 a 3.2.2015 boli tieto opakovane predložené posudkovému lekárovi na zhodnotenie a z jeho správy zo dňa 30.3.2015 vyplýva, že ani tieto z hľadiska odborných posudkov nemenia posudok z 8.1.2015. Tretia doplňujúca lekárska správa posudkového lekára z 10.3.2016 naďalej potvrdila mieru poklesu na 45 %. Keďže neboli preukázané nové skutočnosti, ktoré by neboli známe pri posudzovaní posudkových lekárov, a ktoré by prijatý záver posudkových lekárov spochybnili, krajský súd rozhodnutie odporkyne potvrdil ako vecne správne.
Rozsudok krajského súdu navrhovateľka napadla včas podaným odvolaním. Z obsahu odvolania je zrejmé, že navrhovateľka sa domáha nového posúdenia a prehodnotenia jej zdravotného stavu najmä v súvislosti s osteoporózou ako aj problémov súvisiacich s chrbticou a so slabosťou svalového korzetu či statikou s poukazom na patologickú zlomeninu potvrdenú z CT vyšetrenia z 15.3.2016. Navrhovateľka uviedla, že súhlasí s názorom odporkyne avšak nepovažuje za korektné, že hlavná choroba (ochorenie príštitných teliesok), ktorú určili posudkoví lekári sa posudzuje podľa náhradného percentuálneho ochorenia, keďže toto ochorenie nie je samostatne zaradené a pomenované v prílohe č. 4 zsp.
Odporkyňa odvolanie navrhovateľky nepovažuje za dôvodné. Vo svojom vyjadrení uviedla, že navrhovateľkin zdravotný stav považuje za dostatočne ozrejmený podloženými odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, ktoré sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Navrhla, aby odvolací súd vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V súlade s ustanovením § 492 ods. 2 SSP sa odvolací súd v konaní riadil ustanoveniami O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s.§ 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o prehodnotenie resp. zvýšenie invalidného dôchodku.
Pri vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, najvyšší súd s prihliadnutím na § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvedie argumentáciu k odvolacím dôvodom.
Navrhovateľka podľa obsahu odvolania namietala priznanú mieru poklesu.
Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľke bol vo všetkých posudkových nálezoch zhodnotený opakovane jej zdravotný stav posudkovými lekármi, v rozhodnom čase zo všetkých ňou sprístupnených lekárskych vyšetrení a nálezov. Na uvedených percentuálnych mierach poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou zotrvali posudkoví lekári aj po kontrolných hodnoteniach z podnetu krajského súdu, pričom svoje stanovisko riadne, teda zrozumiteľne a v logických súvislostiach dostatočne podrobne zdôvodnili.
Ako už krajský súd uviedol, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až ods. 8 zákona).
Pre posúdenie nároku na zvýšenie invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti, ktorú posudkoví lekári tiež vyhodnotili.
Medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi neboli zistené rozpory a o odbornej úrovni posudkov posudkových lekárov nemal dôvod pochybovať ani odvolací súd. Ani z predkladaných odborných posudkov súdu po vydaní napadnutého rozhodnutia odporkyne, resp. predloženej na pojednávaní, nevyplýva, že by po poslednom posúdení posudkovým lekárom došlo k ďalšiemu dlhodobému zhoršeniu jej zdravotného stavu oproti stavu, ktorý vzali do úvahy posudkoví lekári.
Z obsahu lekárskeho nálezu vyplýva, že posudková lekárka vysvetlila navrhovateľke, prečo vychádza pri hodnotení jej zdravotného stavu z kap. XV, odd. B, pol. 1, písm. b) prílohy č. 4 zsp., keďže osteoporóza je hlavným syndrómom ochorenia príštitných teliesok, čo je rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky. Námietku navrhovateľky o nekorektnom posúdení/hodnotení jej zdravotného stavu na základe náhradnej choroby, keďže jej diagnostikované hlavné ochorenie nie je samostatne zaradené a pomenované v prílohe č. 4 zsp odvolací súd nehodnotí ako nezákonný postup v danej veci, keďže takýto postup vyplýva priamo zo zákona. Posudkoví lekári pri posudzovaní a zaraďovaní ochorenia navrhovateľky postupovali v súlade s ustanovením § 71 ods. 9) zsp, podľa ktorého ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
Záverom odvolací súd uvádza, že k predkladaným lekárskym nálezom (z 15.3.2016), ktoré navrhovateľka žiadala zohľadniť v odvolacom konaní, odvolací súd nemohol prihliadnuť najmä z dôvodu, že v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. súd v zásade preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia odporkyne, teda ku dňu 14.08.2014 (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), hoci zákon nevylučuje možnosť, aby odporca na základe ďalších dôkazov prehodnotil svoje rozhodnutie; takáto možnosť však nie je bez ďalšieho dôvodom na opakované posúdenie zdravotného stavu v prípade predkladania novších a novších lekárskych nálezov a dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktoré v čase jej vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu.
Odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že navrhovateľka má v prípade zhoršenia zdravotného stavu možnosť kedykoľvek znovu požiadať o priznanie invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že u navrhovateľky v posudzovanom období neboli splnené podmienky pre viac ako 45 % mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozhodnutie odporkyne považoval za zákonné, a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyňa nemá nárok na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.