ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci navrhovateľa: Q.. R. E., nar. XX.XX.XXXX, S. 4, T., zastúpený: JUDr. Pavol Kontra, advokát, Čučmianska dlhá 21, Rožňava, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.03.2014 o invalidnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Sd/29/2014-69 zo dňa 14.04.2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Sd/29/2014-69 zo dňa 14.04.2015 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom č. k. 8Sd/29/2014-69 zo dňa 14.04.2015 potvrdil rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.03.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporcu"), ktorým odporca podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.") odňal navrhovateľovi invalidný dôchodok od 14.04.2014, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 17.02.2014 nie je od tohto dátumu invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ na pojednávaní dňa 08.10.2014 zotrval na tom, že lekársky posudok zo dňa 17.02.2014 netvoril prílohu napadnutého rozhodnutia, o čom svedčí to, že na tomto rozhodnutí nie je stopa po zopnutí. Navrhol výsluch kolegyne z kancelárie a manželky ako svedkýň ohľadom skutočnosti, že s napadnutým rozhodnutím odporcu túto prílohu neobdržal. Samosudkyňa na pojednávaní dňa 08.10.2014 krátkou cestou doručila splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa lekársku správu zo dňa 17.02.2014 spolu s odborným posudkom o invalidite. Ďalej krajský súd uviedol, že podľalekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 26.05.2014 a lekárskeho posudku posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v Prešove zo dňa 19.08.2014 je rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa zhubný nádor orofaryngu vpravo III, uvedený v kapitole VII, oddiel B, položka 9, písmeno c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. (30-50%), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rovnakú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť konštatoval aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 17.02.2014, z ktorého vychádzalo aj napadnuté rozhodnutie odporcu. Na základe novo doloženej lekárskej správy z psychiatrického vyšetrenia dňa 05.11.2014 u MUDr. Q. X., preukazujúcej, že navrhovateľ sa naďalej lieči na diagnózou depresívna porucha, vypracovala posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove dňa 10.12.2014 doplňujúci posudok. Posudková lekárka si na základe tejto lekárskej správy vyžiadala zdravotnú dokumentáciu od obvodnej lekárky MUDr. Z. V., u ktorej navrhovateľ nikdy nebol posudzovaný s psychickými ťažkosťami, je bez predpisu lieku pre psychické ťažkosti, o ktorých mala byť obvodná lekárka povinne informovaná. Z posudkového hľadiska nepovažovala túto správu za hodnoverný nález pre posudkové účely, nakoľko v databáze Sociálnej poisťovne nebol navrhovateľ dočasne PN ani raz od roku 2002 pre diagnózy psychiatrického ochorenia. Z toho dôvodu považovala psychiatrické vyšetrenie za sporadické, ktoré nemožno hodnotiť ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a zotrvala na vypracovanom posudku o 30%-nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej krajský súd uviedol, že v odbornom posudku zo dňa 19.08.2014, vypracovanom po podaní opravného prostriedku zo strany navrhovateľa posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, ústredia vysunutého pracoviska v Prešove, MUDr. K. M. zhrnula, že pred siedmymi rokmi bol u navrhovateľa diagnostikovaný zhubný nádor pravej tonzily, ktorá bola operačne odstránená a po definitívnom histologickom náleze bola vykonaná ďalšia „zaisťovacia operácia" z bočného prístupu na pravej strane krku a došlo k odstráneniu podozrivej sliznice z pravej strany orofaryngu a navrhovateľ sa podrobil rádioterapii a chemoterapii. Za sedem rokov nedošlo k recidíve základného ochorenia. Navrhovateľom namietané zhoršené vyjadrovacie schopnosti pri vyšetrení posudková lekárka označila za zhoršenie mierneho stupňa s pretrvávaním suchosti v dutine ústnej pre nedostatok slín. Všetky tri odborné lekárske posudky, vypracované po podaní opravného prostriedku, a to zo dňa 26.05.2014, 19.08.2014 a 10.12.2014, v prípade navrhovateľa zhodne určili ako rozhodujúce zdravotné postihnutie zhubný nádor orofaryngu vpravo III s 30%-nou mierou poklesu. Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa miery poškodenia navrhovateľovho zdravia, boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, ktorí vo svojich posudkoch zhodne vyhodnotili jeho zdravotné postihnutie na základe odborných lekárskych vyšetrení. Medzi závermi posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal krajský súd dôvod pochybovať. Nakoľko navrhovateľ podľa posudkov posudkových lekárov má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a preto mu odporca od 14.04.2014 odňal invalidný dôchodok.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a súčasne si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania v sume 87,52 eur. Namietal, že krajský súd pochybil, keď nevyvodil žiadne právne závery z toho, že napadnuté rozhodnutie odporcu neobsahovalo prílohy. Tvrdil, že takýto nedostatok nie je možné konvalidovať v súdnom konaní a povinnosťou súdu je vychádzať z úplného, žurnalizovaného administratívneho spisu odporcu. Odporca v posudzovanej veci vydal neúplné rozhodnutie, pretože neobsahovalo prílohu, a to odborný posudok o invalidite zo dňa 17.02.2014, ktorú obsahovať malo. Vychádzajúc z tvrdenia odporcu, že jeho rozhodnutie obsahovalo prílohu, navrhovateľ namietal, že odporca prinajmenšom nepreukázal opak tohto tvrdenia. Ďalej namietal, že v konaní pred krajským súdom navrhol vypočuť aj svedkov (J.. A. E. aj S. E.), ktoré krajský súd nevypočul a ani nerozhodol o tomto dôkaznom návrhu. Krajský súd doposiaľ neskončil dokazovanie (nevyhlásil uznesenie v tomto smere) a preto navrhovateľ navrhol, aby bolo vykonané dokazovanie vyžiadaním správy od MUDr. X.. Dokazovanie považoval za neobjektívne, pretože je liečený priamo u MUDr. X. a túto skutočnosť nemožno vyvrátiť správou od MUDr. V. s tým,že ona o predmetnom liečení navrhovateľa nemá vedomosť. Navrhovateľ zastával názor, že rozsudok krajského súdu nie je náležite odôvodnený, keďže z neho nie je zrejmé, na základe akých skutočností sa krajský súd dopracoval k záverom, ktoré ho viedli k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia odporcu. Rozsudok krajského súdu považoval za nepreskúmateľný, pričom poukázal na to, že nepreskúmateľnosť patrí medzi vady konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a v dôsledku tejto vady mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu z dôvodu jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní, nepovažoval za opodstatnené. Na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť sa vyžadujú odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie zverené posudkovým lekárom, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní. Pokiaľ navrhovateľ žiadal v odvolaní proti rozsudku krajského súdu o ďalšie vyšetrenia, odporca poukázal na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Pochybnosti navrhovateľa o nesprávnom posúdení jeho zdravotného stavu sú nedôvodné a vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, čo nezakladá dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v správnom konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by sa jeho zdravotný stav zhoršil v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto mu nárok na invalidný dôchodok zanikol.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p."). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či odporca a krajský súd správne vyhodnotili lekárske posudky posudkových lekárov týkajúce sa zdravotného stavu navrhovateľa a či navrhovateľ prestal spĺňať podmienku na vznik, resp. trvanie nároku na invalidný dôchodok, ktorou je invalidita poistenca.
Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je invalidita poistenca. Za invalidného poistenca sa v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. považuje poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávaťzárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 2, 3, 5 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Z uvedeného vyplýva, že pre uznanie invalidity sa vyžaduje nielen dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu, ale súčasne musí ísť o taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý dlhodobo, nielen prechodne podľa poznatkov lekárskej vedy, spôsobuje trvalý pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere nad 40%.
Lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva v zmysle § 153 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Zásadnou okolnosťou pre rozhodnutie odporcu o odňatí invalidného dôchodku je zmena rozhodujúcich skutočností, t.j. zmena zdravotného stavu navrhovateľa od doby priznania invalidného dôchodku v roku 2008 spočívajúca v jeho zlepšení. Z posudkovej dokumentácie vyplýva, že navrhovateľ bol lekárskym posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 28.11.2008 uznaný invalidným pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - zhubný nádor orofaryngu vpravo III., zaradené do kapitoly VII, oddiel B, položky 9, písmeno c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Tomuto zdravotnému postihnutiu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí od 30% do 50%. Posudkový lekár v posudku zo dňa 28.11.2008 konštatoval, že navrhovateľ sa „Po pretrvávajúcich tráviacich a vyjadrovacích ťažkostiach podrobil kontrolnej resekcii v dutine ústnej, našťastie s negatívnym výsledkom. Po zhodnotení klinického štádia nádoru, kvalifikácie ako aj ťažkostí po operácii je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na hornej hranici, t.j. 50%."
Po absolvovaní kontrolnej lekárskej prehliadky dňa 17.02.2014 mu bol napadnutým rozhodnutím odporcu odňatý invalidný dôchodok z dôvodu, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava v lekárskom posudku zo dňa 17.02.2014 dospel k záveru, že „... Následné kontrolné ORL onkologické vyšetrenia do roku 2014 sú negatívne, nepotvrdili prítomnosť nádorového ochorenia, ochorenie je v kompletnej remisii. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je 30%."
Zdravotný stav navrhovateľa bol v súdnom konaní posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava dňa 26.05.2014, ako aj posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove dňa 19.08.2014 a 10.12.2014. Posudkoví lekári zhodne dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa je podľa doložených lekárskych nálezov zhubný nádor orofaryngu vpravo III podľa kapitoly VII, oddiel B, položky 9, písmeno c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu v prípade navrhovateľa určili 30%-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Pri odňatí invalidity je podstatný zdravotný stav v čase predchádzajúcom posudzovaniu, teda, či došlo k zlepšeniu zdravotného stavu, resp. či trvá pôvodne zistený zdravotný stav a v jeho dôsledku určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nie je podstatné, aký je subjektívny pocit navrhovateľa ani či narušenie zdravotného stavu môže v budúcnosti viesť k ďalšiemu zhoršovaniu. Na tom základe dospel odvolací súd k záveru, že zdravotný stav navrhovateľa zatiaľ nepodmieňuje viac ako 30%- nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu sa posudkoví lekári v posudkoch zo dňa 26.05.2014, 19.08.2014 a 10.12.2014 dostatočne zaoberali zdravotným stavom navrhovateľa, ich posudky považoval za úplné, objektívne a presvedčivo odôvodňujúce zlepšenie zdravotného stavu v súlade s § 71 a prílohou č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., bezvnútorných rozporov a bez rozporov s objektívnymi nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (onkologické, urologické vyšetrenie, histológia, USG krku a brucha, vyšetrenie krvi, RTG krku a hrudníka, USG brucha). Uvedené posudky jednoznačne preukazujú, že navrhovateľ nespĺňa naďalej podmienku invalidity pre trvanie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. Odporca teda dospel k správnemu záveru, že u navrhovateľa došlo k zlepšeniu (zmene) jeho zdravotného stavu v porovnaní s rokom 2008, (kedy mu bol od 13.05.2008 priznaný invalidný dôchodok) a k zániku invalidity.
Navrhovateľ zlepšenie svojho rozhodujúceho zdravotného postihnutia nespochybnil žiadnym konkrétnym argumentom. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa zaoberali predloženými lekárskymi správami odborných lekárov so záverom, že tieto ochorenia v čase posudzovania nezdôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Krajský súd sa vysporiadal aj s novo doloženou lekárskou správou z psychiatrického vyšetrenia u MUDr. X. dňa 05.11.2014 vyžiadaním si doplňujúceho posudku. Z doplňujúceho posudku zo dňa 10.12.2014 mal odvolací súd za preukázané, že podľa posudkovej lekárky, ktorá si vyžiadala zdravotnú dokumentáciu od obvodnej lekárky MUDr. V., sú psychické ťažkosti u navrhovateľa iba sporadické, nakoľko mu neboli predpísané lieky na psychické ťažkosti ani z tohto dôvodu nikdy nebol dočasne práceneschopný.
V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že napadnuté rozhodnutie odporcu neobsahovalo prílohu, ktorou mal byť lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 17.02.2014, odvolací súd uvádza, že v danom prípade je nemožné zistiť, ktoré z protichodných tvrdení, t.j. na jednej strane tvrdenie navrhovateľa o absencii prílohy a na druhej strane tvrdenie odporcu, že jeho rozhodnutie obsahovalo prílohu, je pravdivé. Ani dokazovanie navrhované navrhovateľom - výsluch kolegyne z kancelárie, manželky ako blízkej osoby navrhovateľa či zamestnankyne odporcu ako svedkýň, by nemohol predstavovať hodnoverný dôkaz, pretože ich výpovede by neboli spôsobilé odstrániť rozpory v tvrdeniach ohľadom prílohy k napadnutému rozhodnutiu odporcu.
K otázke hodnovernosti svedeckej výpovede blízkej osoby sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 8Sžo/102/2010 zo dňa 09.09.2010 konštatujúc, že „... svedecká výpoveď osoby blízkej osobe obvinenej zo spáchania priestupku sama osebe, t. j. bez ďalšieho vykonaného dokazovania, nie je dostatočným dôkazom preukazujúcim tvrdenia osoby obvinenej zo spáchania priestupku."
S ohľadom na skutočnosť, že tento prípadný nedostatok spočívajúci v možnej absencii lekárskeho posudku ako prílohy k napadnutému rozhodnutiu odporcu, konvalidovala samosudkyňa na pojednávaní dňa 08.10.2014 tým, že navrhovateľovi krátkou cestou doručila prílohu, nebolo potrebné vykonať ním navrhované dokazovanie. Na záver je potrebné dodať, že v konaní pred správnym súdom sa nevyžaduje, aby správny súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené tak, ako je to v civilnom súdnom konaní. Z tohto dôvodu nevyhlásenie uznesenia o skončení dokazovania nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Navrhovateľovi uvedeným postupom krajského súdu nebola spôsobená žiadna formálna ani materiálna ujma na jeho právach.
Z vyššie uvedených dôvodov považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu za súladný so zákonom, a preto ho podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ nebol v tomto konaní úspešný.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.