ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu: JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľky: B. N., Y. XXX/XX, W., zastúpenej advokátkou JUDr. Gabriela Majer, Nám. Kossútha 5, Komárno, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 19Sd/60/2015-60 z 23. marca 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 19Sd/60/2015-60 z 23. marca 2016, m e n í tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie z 10. 02. 2015 č. XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím odporkyne zo 16. 07. 2015 č. XXX XXX XXXX X z r u š u j e a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 19Sd/60/2015-60 z 23. marca 2016 potvrdil rozhodnutie odporkyne zo 16. 07. 2015 č. XXX XXX XXXX 0, ktorým odporkyňa odňala podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľke od 14. marca 2015 invalidný dôchodok z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav už naďalej nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou podľa posudku zo dňa 26. 1. 2015 vypracovaného posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky v Komárne.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že navrhovateľke bol priznaný invalidný dôchodok od 14. 10. 2004, zodpovedajúci miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený 26. 01. 2015 na základe kontrolnej lekárskej prehliadky a podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Komárno nie je navrhovateľka invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo má 30% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku posudkový lekár posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky, zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa prílohy č. 4 kzákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení do príslušnej kapitoly IV - endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položka 9.3 zhubný nádor štítnej žľazy, písm. c/ - po stabilizácii zdravotného stavu - 30% (z rozpätia 30 - 40 %) zákona a konštatoval, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a invalidita zanikla dňom 26. 01. 2015. V priebehu súdneho konania, na základe predložených nových, aktuálnych lekárskych nálezov zo strany navrhovateľky, krajský súd požiadal posudkového lekára odporkyne o doplnenie odborného lekárskeho posudku, ktorý dňa 02. 07. 2015 (potom dňa 08. 09. 2015 a dňa 10. 11. 2015) opätovne určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky C 73/kap. IV, pol. 9.3., zhubný nádor štítnej žľazy, písm. c/ - po stabilizácii zdravotného stavu - 30% avšak zvýšil percentuálnu mieru o 10% za ďalšie ochorenia, a to Hypodparatyreóza a hypotyreóza, Naevus chorioideae o. sin. Celkovo teda určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky v percentách na 40 % a konštatoval, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a invalidita zanikla dňom 26. 01. 2015. V dôsledku zmeny v posudkovom závere dňa 02. 07. 2015 (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky v percentách 40%) bolo 16. júla 2015 vydané nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým bol navrhovateľke odňatý invalidný dôchodok. Navrhovateľka podľa odborného posudku má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, invalidita jej zanikla dňom 26. 01. 2015. Ku dňu rozhodovania o jej opravnom prostriedku navrhovateľka súdu nedoložila lekárske správy takého charakteru, z ktorých by sa dal jednoznačne vyvodiť iný posudkový záver. Krajský súd dal do pozornosti navrhovateľky, že má kedykoľvek možnosť požiadať sociálnu poisťovňu o preskúmanie jej zdravotného stavu, pokiaľ by sa jej zdravotný stav výrazne zhoršil, ktorá skutočnosť by bola preukázaná relevantnými listinnými dôkazmi. Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnutie odporkyne z 10. 02. 2015 v spojení s rozhodnutím odporkyne zo 16. 07. 2015 podľa § 250q ods. 3 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.
Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolala navrhovateľka tvrdiac, že napadnutý rozsudok bola vydaný predčasne, na základe neúplných listinných podkladov, ktoré viedli alebo mohli viesť súd k nesprávnym vecným a právnym záverom. Navrhovateľke nebolo umožnené predložiť v čase rozhodovania aktuálne lekárske závery. Uvádza, že nepovšimnutá zostala skutočnosť, že s najvyššou pravdepodobnosťou sa obnovilo a metastázuje rozhodujúce zdravotné postihnutie, čo má byť zrejmé z lekárskych správ z očnej kliniky. Keďže sa jedná o dôsledok rozhodujúceho zdravotného postihnutia, mala odporkyňa túto skutočnosť lekársky vyhodnotiť. Navrhovateľka navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
K odvolaniu sa vyjadrila odporkyňa, ktorá považuje pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Poukazuje na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania. Navrhovateľka v odvolacom konaní podľa názoru odporkyne neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybnili úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia. Vzhľadom na uvedené odporkyňa navrhuje rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Z administratívneho ako aj súdneho spisu odporkyne vyplynulo, že navrhovateľka bola roku 1997 operovaná pre papilárny karcinóm štítnej žľazy, bola jej prevedená extirpácia lymfatickej uzliny, následne liečená rádioaktívnym jódom. Navrhovateľka bola predvolaná na kontrolnú lekársku prehliadku 26. januára 2015, pričom z odborného posudku o invalidite z tohto dňa vyplynulo, že už nie je invalidná podľa § 71 ods. 1zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď jej miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30%. Z posudku vyplynulo, že navrhovateľka je na substitučnej liečbe kompenzovaná a ochorenie je dlhodobo v remisií. Okrem toho je dlhodobo sledovaná neurológom pre 3. až 4. komorový hydrocephalus Chiarihomalformačný typ I. bez neurologických prejavov. Ide o posudkovo nezávažné ochorenie. K predloženému odbornému nálezu z očného vyšetrenia z 20.októbra 2014, z ktorého vyplynula diagnóza nevus chorioideae o.sin.incip. MM., sa posudkový lekár nevyjadril, takisto ani k nálezu drobného plošného TU útvaru intrabulbárne vľavo. Na základe tohto posudku vydala odporkyňa rozhodnutie z 10. februára 2015, ktorým navrhovateľke od 14. marca 2015 odňala invalidný dôchodok, pričom následne rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku napadla navrhovateľka opravným prostriedkom, v ktorom okrem iného zdôraznila, že je dlhodobo sledovaná očnou klinikou pre nevus chorioideae, ktorý môže nasvedčovať opätovnému objaveniu zhubného karcinómu a preto takýto nález vyžaduje dôkladnejšie vyšetrenie na špecializovanom pracovisku. Nie je vylúčené, že tak ako plošný TU útvar ako aj nevus chorioidae nie je miestom nálezu nového zhubného nádoru. K opravnému prostriedku navrhovateľka priložila ďalšie lekárske nálezy, medzi nimi tiež lekársku správu z Univerzitnej nemocnice Bratislava, Ružinov, očné ambulancie špecializované z 09.03.2015. Z tohto nálezu vyplýva, že navrhovateľke bola stanovená diagnóza D31.3 nevus chorioidae o. sin. incip. MM susp., čo je podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb nezhubný nádor cievovky, zrejme s podozrením na malígny melanóm (MM susp.). Navrhovateľka bola posudzovaná opätovne 02.07.2015. Podľa lekárskeho posudku z tohto dňa rozhodujúcim zdravotným postihnutím je zhubný nádor štítnej žľazy po stabilizácii zdravotného stavu podľa Kapitoly IV položky 9.3 písm.c/ prílohy k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, za ktorý jej bol priznaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% s 10% navýšením za iné zdravotné postihnutia, a to hypoparatyreózu, hypotyreózu a naevus chorioidae. Z posudku vyplynulo, že navrhovateľka je sledovaná oftalmológom pre naevus chorioidae na ľavom oku, malígny melanóm neverifikovaný, bez dopadu na zhoršenie zraku. Ide o posudkovo nezávažné ochorenia. Zdravotný stav je od posledného posudzovania stabilizovaný, základné ochorenie je od roku 1997 bez relapsu, navrhovateľka je hormonálne substituovaná. Preto už nie je invalidná. Posudkový lekár však autoremedúrou zohľadnil súhrn endokrinologického a očného ochorenia a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navýšil o 10%. Počas posúdenia invalidity navrhovateľka tiež uviedla, že je objednaná na ďalšie vyšetrenia. Rozhodnutím zo 16.07.2015 odporkyňa navrhovateľke od 14.03.2015 odňala invalidný dôchodok z toho dôvodu, že už nie je ďalej invalidná, a to ani pri 40% miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Následne navrhovateľka predložila súdu nález z 10.07.2015 z oftalmologickej ambulancie OFT-IRIS s.r.o., podľa ktorého navrhovateľka trpí na naevus chorioidae s podozrením na malígny melanóm, pričom pacientka je sledovaná onkooftalmológom a nález z 13.07.2015 z Univerzitnej nemocnice v Bratislave, nemocnica Ružinov, očné ambulancie špecializované, z ktorého vyplýva diagnóza podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb C693, teda zhubný nádor cievovky. Takisto v náleze vydanom totožným zdravotným zariadením d ň a 08.09.2015 sa medzi diagnózami uvádza C693. Lekárskym nálezom rádiologickej kliniky Onkologického ústavu sv. Alžbety, s.r.o. z 05.08.2015 bol potvrdený drobný plošný TU útvar intrabulbárne vľavo v dolnom temporálnom kvadrante bez dynamiky. Tieto nové lekárske nálezy boli odoslané odporkyni, ktorá doplnila posudok vo veci navrhovateľkinej invalidity. V posudku odporkyňa uviedla, že plošný TU útvar je bez dynamiky a keďže v očnom vyšetrení sa uvádza plánované MRI, odporkyňa odporúča, aby po jeho absolvovaní navrhovateľka doložila nález na krajskom súde. K číslu diagnózy C693, teda zhubný nádor cievovky sa však nevyjadrila. K odvolaniu proti rozsudku krajského súdu navrhovateľka tiež priložila kópiu lekárskej správy z Onkologického ústavu sv. Alžbety z 28.6.2016. Podľa tohto nálezu u navrhovateľky boli detekované 2 pigmentové ložiská subretinálne, podľa dokumentácie bez výraznej progresie s diagnostickým záverom zhubný nádor cievovky.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).
Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanienavrhovateľky je dôvodné.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods.4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 zákona č.461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6 zákona č.461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 8 veta prvá zákona č.461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.
Podľa § 195 zákona č. 461/2003 Z.z. 1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Navrhovateľka pred súdom napáda rozhodnutie správneho orgánu, ktorým jej bol odňatý invalidný dôchodok z dôvodu, že už nie je naďalej invalidná. Po posúdení zdravotného stavu mal posudkový lekár odporkyne za to, že rozhodujúce ochorenie navrhovateľky - zhubný nádor štítnej žľazy je v po stabilizácií a v dlhodobej remisií s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%. Následne - tak v opravnom prostriedku, ako aj počas celého konania navrhovateľka namietala nezohľadnenie, resp. nedostatočné zohľadnenie diagnózy naevus chorioidae v spojitosti s rozhodujúcim ochorením. K tejto diagnóze sa vyjadril posudkový lekár odporkyne v posudku zo dňa 02.07.2015 tak, že malígny melanóm je neverifikovaný. Na základe uvedeného posudku bolo opätovne rozhodnuté o odňatí invalidného dôchodku. Zdravotný stav navrhovateľky bol opätovne posudzovaný 08. septembra 2015 a 12.novembra 2015, avšak bez ďalšieho vyjadrenia k tejto diagnóze. Takéto vyjadrenie všakpovažuje odvolací súd za nedostatočné a pre zistenie skutočného stavu neúplné.
Sociálna poisťovňa ako orgán aplikujúci právo musí pri svojej činnosti dbať na to, aby jej rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, majúc na mysli predovšetkým vykonávanie dokazovania v rámci zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, boli úplné, presvedčivé a vzbudzovali dôveru v spravodlivosť. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 87/2014 z 10.septembra 2014)
Zákon o sociálnom poistení ukladá odporkyni povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci, pričom v prejednávanom prípade pôjde o zistenie, či navrhovateľka už nie je invalidná a nárok na dávku zanikol. Je to teda odporkyňa, na ktorú dopadá povinnosť preukázať zmenu a jej rozsah oproti stavu, kedy navrhovateľka za invalidnú uznaná bola. Vychádzajúc z takýchto predpokladov nie je pre zistenie skutočného stavu dostatočné tvrdenie, že malígny melanóm nebol verifikovaný. Z lekárskych nálezov odporkyni predložených totiž vyplýva podozrenie, že malígny melanóm u navrhovateľky na cievovke oka vznikol. Toto podozrenie síce k 02.07.2015 nebolo potvrdené, ale rovnako nebolo ani vyvrátené, pričom práve vyvrátenie relevantného, lekárskymi nálezmi podporeného, podozrenia, by bolo dostatočné pre riadne a úplné zistenie skutočného stavu.
Odporkyňa, samozrejme, nemá povinnosť vysporadúvať sa s irelevantnými, ničím nepodloženými tvrdeniami žiadateľov o invalidný dôchodok. Takto však nemožno posúdiť tvrdenia navrhovateľky, ktoré boli lekárskymi nálezmi podložené.
Vysporiadanie sa jednou vetou s namietaným ochorením súd považuje tiež za nepreskúmateľné. To aj z dôvodu, že je všeobecne známou skutočnosťou, že onkologické ochorenia niekedy metastázujú aj do iných orgánov, než v ktorom sa pôvodne vyvinuli. Takisto je možná recidíva aj po niekoľkých rokoch od ustálenia stavu. Podľa odborného onkologického článku aj keď je prognóza diferencovaného karcinómu veľmi dobrá, hlavne americké literárne zdroje uvádzajú recidívu až v 20 - 30 % pacientov v priebehu 20 rokov po iniciálnej liečbe. Uvedené údaje poukazujú na potrebu dôsledného trvalého sledovania pacientov aj napriek celkovo dobrej prognóze. (Podoba, J. a kol: Štandardné postupy v manažmente karcinómu štítnej žľazy v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave, Onkológia (Bratisl.), 2008, roč. 3 (3): 152-163). Cieľom uvádzania týchto informácií nie je zasahovať do oprávnení posudkového lekára odporkyne a jej pobočky, ktorí ako jediní majú podľa ustanovenia § 153 ods. 3 písm. a/ a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. právomoc posudzovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale poukázať na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľka totiž poukazovala na možnosť, že práve diagnóza naevus chorioidaea môže byť indikátorom recidívy onkologického ochorenia. Z predložených lekárskych nálezov vyplývalo podozrenie na malígny melanóm. Navrhovateľka v predchádzajúcom období trpela onkologickým ochorením, ktoré v 1 prípadov recidivuje. Napriek všetkým týmto skutočnostiam, ktoré mali byť pre odporkyňu podnetom pre ďalšie zisťovanie skutočného stavu veci, sa s diagnózou naevus choioidaea odporkyňa vyrovnala iba vetou - malígny melanóm neverifikovaný a ustálila, že navrhovateľka už nie je invalidná.
Otázka vzniku malígneho melanómu by mohla mať praktický význam pre hodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť aj prípadným prehodnotením rozhodujúceho zdravotného postihnutia.
Z tohto dôvodu potom odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa nedostatočne zistila skutočný stav veci a jej rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a preto je potrebné rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 19Sd/60/2015-60 z 23. marca 2016 zmeniť, rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní odporkyňa zdravotný stav navrhovateľky vyhodnotí komplexne s tým, že odôvodní mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých zdravotných postihnutiach. Prihliadne pritom i na neskoršie odborné nálezy.
Keďže právna zástupkyňa si trovy konania uplatnila avšak nevyčíslila ich, odvolaciemu súdu neostalo iné, než jej náhradu trov konania nepriznať.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.



