9So/152/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr Ľubice Filovej, v právnej veci navrhovateľa: X. Z., bytom N. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 12. júna 2014, č. k. 12Sd/233/2013-40, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 12. júna 2014, č. k. 12Sd/233/2013-40, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie číslo XY zo dňa 30. mája 2013, ktorým odporkyňa podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku s odôvodnením, že miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 60% lebo sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu vyššieho invalidného dôchodku.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľ, je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. K zhodnému záveru dospeli posudkoví lekári pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne vo svojich posudkoch z 29.07.2013 a 15.08.2013. Krajský súd skonštatoval, že posudkoví lekári hodnotili zdravotný stav a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia, ich posudky považoval za dostatočne podložené nálezmi, bez nejasností a vnútorných rozporov. Dospel k záveru, že ani nálezy z vyšetrení, predložené navrhovateľom, nepreukazujú iný ako posudkami konštatovaný zdravotný stav. Rozhodnutie odporkyne preto podľa § 250 q ods. 2 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok) potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie. Namietal, že nebol oboznámený sposledným posudkom posudkového lekára, z ktorého vychádzal aj krajský súd a nemal možnosť k nemu zaujať stanovisko. Pojednávanie bolo vedené v prospech odporcu, preto žiada o nový proces, kde budú rešpektované jeho procesné práva s tým, že bude môcť klásť otázky posudkovému lekárovi za prítomnosti tlmočníka pre osoby s ťažkou poruchou sluchu.

Odporkyňa odvolanie navrhovateľa nepovažovala za opodstatnené, lebo rozsah zdravotného poškodenia navrhovateľa bol dostatočne ozrejmený príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a ich posudky považuje za úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebolo preukázané zhoršenie zdravotného stavu v takom rozsahu, ktorý by odôvodnil určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o žiadosti navrhovateľa na zvýšenie invalidného dôchodku.

V konaní o žiadosti navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku zo 17. januára 2013 posudkoví lekári po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľa a dostupnej zdravotnej dokumentácie, ako i navrhovateľom predložených lekárskych správ a nálezov z odborných vyšetrení, konštatovali vo svojich posudkoch zo 06. mája 2013, 29. júla 2013 a 15. augusta 2013, že navrhovateľ je naďalej invalidný so 60% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie cukrovku s počínajúcimi komplikáciami - kapitola IV, 1.c. - 50% (z rozmedzia 50-80%) a iné pridružené ochorenia, ktoré zvýšili o 10%. Sem zaradili nedočujnosť na úrovni praktickej hluchoty s nasadenou batériou v načúvacom aparáte rozhovor s lekárom bez problémov -posúdenie podľa položky VII, B, 2. - s mierou poklesu 45%, vrodenú dysplaziu v pravom bedrovom kĺbe so skrátením PDK o 5 cm so stredne ťažkým až ťažkým obmedzením funkcie posúdenie podľa položky XV, G, 41.3a. s mierou poklesu na dolnej hranici 40%, útlakový syndróm karpálnych tunelov zaradili s dosahom miery poklesu 30%. Uvedené ochorenie nebolo zaradené podľa žiadosti navrhovateľa do položky XV, A, 1.c., keďže nebolo preukázané ani z röntgenových snímkov, či iných nálezov, že ide o infekčné, zápalové, reaktívne alebo metabolické artropatie s postihnutím viacerých kĺbov. Tomuto záveru neodporovali ani lekárske nálezy predložené v posudkovom spise (ortopedické vyšetrenie z 02.01.2013). Navrhovateľ sa domáhal uznania viac ako 60% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu, že jeho zdravotný stav sa výrazne zhoršil. Poukazoval na skutočnosť, že prvotne mu čiastočnú invaliditu uznali na ochorenie dolných končatín (do položky XV, A, 1.c., rozsah 60 až 80%), ktorú považuje za rozhodujúce ochorenie a nie cukrovku, ako ju určili posudkoví lekári. Z lekárskej správy posudkového lekára vypracovaného dňa 07. mája 2014 vyplýva, že boli zohľadnené nálezy z hospitalizácie na neurológii do 09.11.2011, resp. do 20.03.2014 na optimalizáciu liečby, edukáciu a skríning komplikácií. V danom čase navrhovateľ užíval iba inzulín, ostatné lieky vysadil sám. Bola vylúčená kardiálna autonómna neuropatia. Po adekvátnej liečbe v dobe prepustenia bola glykémia stabilizovaná. Polyneuropatia liečená - hodnotená s dobrým terapeutickým efektom. Na očnom vyšetrení v 01/2014 nebola zistená diabetická retinopatia. Sono ciev DK bolo zistené v norme. V závere bola uvedená cukrovka na inzulíne zle kompenzovaná, preto bola doporučená aj ďalšia liečba. Z celkového posudku nebol zistený dôvod na zmenu rozhodujúceho ochorenia.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhuzdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona).

Pre posúdenie nároku na zvýšenie invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.

Z posudkov posudkových lekárov vyplýva, že sa zaoberali aj posúdením schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť a dospeli k záveru, že navrhovateľ môže vykonávať prácu v prostredí pôvodného pracoviska, rovnako ako v lekárskej správe zo dňa 15.08.2013.

Medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi neboli zistené rozpory a o odbornej úrovni posudkov posudkových lekárov nemal dôvod pochybovať ani odvolací súd. Ani z kópií lekárskych správ z obdobia rokov 2013 a 2014 nevyplýva, že by po poslednom posúdení posudkovým lekárom došlo k ďalšiemu dlhodobému zhoršeniu jeho zdravotného stavu (s predpokladom trvania aspoň jedného roka) oproti stavu, ktorý vzali do úvahy posudkoví lekári.

Tvrdenie navrhovateľa, že krajský súd v konaní porušil jeho procesné práva tým, že ho neoboznámil s posledným lekárskym posudkom zo dňa 07. mája 2014 z doložených spisov, nebolo preukázané. Navrhovateľ túto ani inú okolnosť (že by nepočul prednesy alebo nedostatočne rozumel slovám kohokoľvek v miestnosti uskutočneného pojednávania alebo že by sa domáhal možnosti vypočuť posudkového lekára a klásť mu otázky priamo na pojednávaní) nenamietal na pojednávaní konanom dňa 12.06.2014. Zo zápisnice vyplýva, že poučeniam súdu porozumel, s obsahom posudku bol oboznámený (navyše ho vlastnoručne pred posudkovým lekárom dňa 07. mája 2014 podpísal bez výhrad) a zrejme mu aj na uvádzanom pojednávaní porozumel, keďže sa k jeho obsahu vyjadroval pred krajským súdom slovami, cit.: „... posudkový lekár je blázon... odumierajú mi nohy, ruky... nesúhlasím s určenou mierou poklesu... posudkový lekár si robí stále po svojom“.

Finančná tieseň nie je podľa zákona dôvodom pre vznik nároku na invalidný dôchodok, resp. jeho zvýšenie, preto na túto námietku odvolací súd rovnako nemohol prihliadať.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že u navrhovateľa zatiaľ nie sú splnené podmienky pre vyššiu ako 60% mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozhodnutie odporkyne považoval za zákonné a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Nič nebráni navrhovateľovi, aby v prípade zhoršenia zdravotného stavu opakovane požiadal o prehodnotenie miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyňa nemá nárok na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0 potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.