Najvyšší súd

9So/152/2012

Slovenskej republiky    

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej,  

v právnej veci navrhovateľa: F. J., bytom K.K., B.   proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,

ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 18. septembra 2012, č. k. 3Sd/52/2012-16, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove  

z 18. septembra 2012, č. k. 3Sd/52/2012-16, p o t v r d z u j e.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v rozsudkom z 18. septembra 2012, č. k. 3Sd/52/2012-16, potvrdil

rozhodnutie odporkyne číslo X.X. z 20. júna 2012,   ktorým odporkyňa zamietla žiadosť

navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 10. mája 2009 z dôvodu, že nespĺňa podmienky

uvedené v § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení   v

znení zákona č. 555/2007 Z.z. a ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení

v znení neskorších predpisov, podľa § 21 a § 174 a podľa čl. 46 ods.1 nariadenia Rady (EHS) 2   9So/152/2012

č, 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne

zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal potvrdením Českej správy

sociálneho zabezpečenia z 2. mája 2011 a z 10. januára 2012 za preukázané, že navrhovateľ

získal dobu zamestnania v I.A pracovnej kategórii podľa § 14 ods.2 zákona č. 100/1988 Zb.

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.100/1988 Zb.“)

v období   od 11. októbra 1972 do 30. júna 1991 (spolu 6837 dní)   a v období od 1. januára

1992 do 31. decembra 1992 (spolu 366 dní), úhrnom 7203 dní, t.j. 19 rokov a 268 dní.

Nesplnil teda podmienku stanovenú v § 21 ods.1 písm. c)   zákona č. 100/1988 Zb., keďže

jeho zamestnanie v I.A pracovnej kategórii netrvalo najmenej 20 rokov. Nesplnil ani

podmienku podľa § 174 ods.2 zákona č. 100/1988 Zb., keďže jeho zamestnanie

v I.A pracovnej kategórii netrvalo k 31.12.1999 a preto mu nárok na starobný dôchodok zatiaľ

nevznikol.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že

prácu vykonával v karcinogénnom prostredí pri vysokých peciach. V Českej republike

odpracoval 9558 dní a na Slovensku k 10. 05.2009 odpracoval 5942 dní, preto v zmysle § 14

ods.2 písm. i) zákona 100/1988 Zb. nemusí mať odpracovaných 20 rokov v I. pracovnej

kategórii.

Odporkyňa vo vyjadrení z 9. novembra 2012 žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie

krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez

pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa

nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku  

na starobný dôchodok ku dňu 10. máju 2009, teda ku dňu dovŕšenia 58. roku veku

navrhovateľa.

3   9So/152/2012

Podľa § 21 ods.1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov má občan nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej  

25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods.2 písm. i) až l).

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších

predpisov zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra

1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II.

pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II.

pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria

zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

Podľa § 14 ods.2 písm. i)   zákona 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov  

do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania v ktorých sa vykonávajú sústavne

a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým

a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických

vplyvov, t.j. zamestnania vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri

pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity.

Podľa § 174 ods.1 písm. c) zákona č.100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával  

pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II.

kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol

zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej

12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také

zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2  

písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II.

kategórie funkcií.

Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia

zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Z dávkového spisu odporkyne mal aj odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ

získal v I.A pracovnej kategórii iba 19 rokov a 268 dní zamestnania.

4   9So/152/2012

Z uvedeného je zrejmé, že zamestnanie v I. kategórii netrvalo najmenej 20 rokov.

Navrhovateľ preto nesplnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok ku dňu

dovŕšenia 58.roku veku podľa § 21 ods.1 písm. d) zákona č.100/1988 Zb. v spojení s § 274

zákona č.461/2003 Z.z.   Okolnosť, že navrhovateľ v súčte dôb zamestnania (poistenia)

v Českej republike a v Slovenskej republike získal spolu viac ako 20 rokov dôchodkového

poistenia,   pritom pre posúdenie tohto nároku nebola podstatná. Rozhodujúce bolo, že v I.A

kategórii nezískal aspoň 20 rokov.  

Navrhovateľ namietal aj to, že splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa  

§ 14 ods. 2 písm. i) zákona č. 100/1988 Zb., lebo vykonával práce v karcinogénnom prostredí,  

pre ktoré sa nevyžaduje odpracovanie najmenej 20 rokov. Svoje tvrdenie však žiadnym

spôsobom nepreukázal.

Podľa prílohy k žiadosti o dôchodok, potvrdenej dňa 19. januára 2011

zamestnávateľom navrhovateľa (Hutní montáže, a.s. Ostrava-Vítkovice), navrhovateľ

vykonával zamestnanie prevádzkového zámočníka (120801/IA) od 1. januára 1980   do 30. júna 1991 a od 1. januára 1992 do 31. decembra 1992, necelých 13 rokov. Z rezortného

zoznamu zamestnaní zaradených na účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. pracovnej

kategórie, vydaného Federálnym ministerstvom hutníctva a ťažkého strojárstva nevyplýva, že

by išlo o zamestnanie vykonávané v prostredí s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri

pracovných procesoch s rizikom karcinogenicity podľa § 14 ods.2 písm. i) zákona č.100/1988

Zb.

V predchádzajúcom období od 11. októbra 1972 do 31.decembra 1979, teda viac ako  

7 rokov navrhovateľ pracoval ako zvárač kovov, teda v zamestnaní taktiež zaradenom do I.A

pracovnej kategórie (25 20 01/IA).

Navrhovateľ nevykonával zamestnania v uránových baniach ani zamestnania uvedené

v § 14 ods.2 písm. b) až h) zákona č.100/1988 Zb. Nárok na starobný dôchodok mu

dovŕšením veku 58 rokov preto nevznikol ani podľa § 174 ods.1 písm. c) zákona č.100/1988

Zb.

Pokiaľ zákonodarca mal v úmysle poskytovať určitým skupinám občanov starobný

dôchodok skôr,   tento úmysel bol vyjadrený za presne   stanovených podmienok uvedených  

v § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. Odporkyňa ako aj súd sú viazané týmto zákonom. 5   9So/152/2012

Keďže zákon č.461/2003 Z.z. neumožňuje odstránenie tvrdosti zákona, nebol možné

zohľadniť okolnosť, že navrhovateľ v súčasnosti trpí onkologickým ochorením.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie súladné so zákonom

a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení  

s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko

navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, a odporkyni žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júna 2013   JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová