Najvyšší súd
9So/152/2012
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej,
v právnej veci navrhovateľa: F. J., bytom K.K., B. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,
ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 18. septembra 2012, č. k. 3Sd/52/2012-16, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 18. septembra 2012, č. k. 3Sd/52/2012-16, p o t v r d z u j e.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v rozsudkom z 18. septembra 2012, č. k. 3Sd/52/2012-16, potvrdil
rozhodnutie odporkyne číslo X.X. z 20. júna 2012, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť
navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 10. mája 2009 z dôvodu, že nespĺňa podmienky
uvedené v § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení zákona č. 555/2007 Z.z. a ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov, podľa § 21 a § 174 a podľa čl. 46 ods.1 nariadenia Rady (EHS) 2 9So/152/2012
č, 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne
zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal potvrdením Českej správy
sociálneho zabezpečenia z 2. mája 2011 a z 10. januára 2012 za preukázané, že navrhovateľ
získal dobu zamestnania v I.A pracovnej kategórii podľa § 14 ods.2 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.100/1988 Zb.“)
v období od 11. októbra 1972 do 30. júna 1991 (spolu 6837 dní) a v období od 1. januára
1992 do 31. decembra 1992 (spolu 366 dní), úhrnom 7203 dní, t.j. 19 rokov a 268 dní.
Nesplnil teda podmienku stanovenú v § 21 ods.1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb., keďže
jeho zamestnanie v I.A pracovnej kategórii netrvalo najmenej 20 rokov. Nesplnil ani
podmienku podľa § 174 ods.2 zákona č. 100/1988 Zb., keďže jeho zamestnanie
v I.A pracovnej kategórii netrvalo k 31.12.1999 a preto mu nárok na starobný dôchodok zatiaľ
nevznikol.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že
prácu vykonával v karcinogénnom prostredí pri vysokých peciach. V Českej republike
odpracoval 9558 dní a na Slovensku k 10. 05.2009 odpracoval 5942 dní, preto v zmysle § 14
ods.2 písm. i) zákona 100/1988 Zb. nemusí mať odpracovaných 20 rokov v I. pracovnej
kategórii.
Odporkyňa vo vyjadrení z 9. novembra 2012 žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie
krajského súdu ako vecne správne potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez
pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa
nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku
na starobný dôchodok ku dňu 10. máju 2009, teda ku dňu dovŕšenia 58. roku veku
navrhovateľa.
3 9So/152/2012
Podľa § 21 ods.1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov má občan nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej
25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods.2 písm. i) až l).
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra
1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II.
pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II.
pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria
zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.
Podľa § 14 ods.2 písm. i) zákona 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov
do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania v ktorých sa vykonávajú sústavne
a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým
a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických
vplyvov, t.j. zamestnania vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri
pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity.
Podľa § 174 ods.1 písm. c) zákona č.100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával
pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II.
kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej
12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také
zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2
písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II.
kategórie funkcií.
Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Z dávkového spisu odporkyne mal aj odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ
získal v I.A pracovnej kategórii iba 19 rokov a 268 dní zamestnania.
4 9So/152/2012
Z uvedeného je zrejmé, že zamestnanie v I. kategórii netrvalo najmenej 20 rokov.
Navrhovateľ preto nesplnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok ku dňu
dovŕšenia 58.roku veku podľa § 21 ods.1 písm. d) zákona č.100/1988 Zb. v spojení s § 274
zákona č.461/2003 Z.z. Okolnosť, že navrhovateľ v súčte dôb zamestnania (poistenia)
v Českej republike a v Slovenskej republike získal spolu viac ako 20 rokov dôchodkového
poistenia, pritom pre posúdenie tohto nároku nebola podstatná. Rozhodujúce bolo, že v I.A
kategórii nezískal aspoň 20 rokov.
Navrhovateľ namietal aj to, že splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa
§ 14 ods. 2 písm. i) zákona č. 100/1988 Zb., lebo vykonával práce v karcinogénnom prostredí,
pre ktoré sa nevyžaduje odpracovanie najmenej 20 rokov. Svoje tvrdenie však žiadnym
spôsobom nepreukázal.
Podľa prílohy k žiadosti o dôchodok, potvrdenej dňa 19. januára 2011
zamestnávateľom navrhovateľa (Hutní montáže, a.s. Ostrava-Vítkovice), navrhovateľ
vykonával zamestnanie prevádzkového zámočníka (120801/IA) od 1. januára 1980 do 30. júna 1991 a od 1. januára 1992 do 31. decembra 1992, necelých 13 rokov. Z rezortného
zoznamu zamestnaní zaradených na účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. pracovnej
kategórie, vydaného Federálnym ministerstvom hutníctva a ťažkého strojárstva nevyplýva, že
by išlo o zamestnanie vykonávané v prostredí s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri
pracovných procesoch s rizikom karcinogenicity podľa § 14 ods.2 písm. i) zákona č.100/1988
Zb.
V predchádzajúcom období od 11. októbra 1972 do 31.decembra 1979, teda viac ako
7 rokov navrhovateľ pracoval ako zvárač kovov, teda v zamestnaní taktiež zaradenom do I.A
pracovnej kategórie (25 20 01/IA).
Navrhovateľ nevykonával zamestnania v uránových baniach ani zamestnania uvedené
v § 14 ods.2 písm. b) až h) zákona č.100/1988 Zb. Nárok na starobný dôchodok mu
dovŕšením veku 58 rokov preto nevznikol ani podľa § 174 ods.1 písm. c) zákona č.100/1988
Zb.
Pokiaľ zákonodarca mal v úmysle poskytovať určitým skupinám občanov starobný
dôchodok skôr, tento úmysel bol vyjadrený za presne stanovených podmienok uvedených
v § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. Odporkyňa ako aj súd sú viazané týmto zákonom. 5 9So/152/2012
Keďže zákon č.461/2003 Z.z. neumožňuje odstránenie tvrdosti zákona, nebol možné
zohľadniť okolnosť, že navrhovateľ v súčasnosti trpí onkologickým ochorením.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie súladné so zákonom
a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko
navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, a odporkyni žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. júna 2013 JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová