9So/151/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. A. N., bytom B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 14. júla 2014, č. k. 23Sd/53/2014-46, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 14. júla 2014, č. k. 23Sd/53/2014-46, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom zo 14. júla 2014, č. k. 23Sd/53/2014-46, potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 28. januára 2014 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 65, § 274, § 82 a § 293ce zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) priznala navrhovateľovi od XX. L. XXXX starobný dôchodok v sume 59,80 € mesačne, zvýšený od 1. januára 2014 na sumu 68,60 € mesačne.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd preskúmal rozhodnutie odporkyne zo dňa 28. januára 2014 číslo XXX XXX XXXX X, ktoré bolo zmenené v časti odôvodnenia rozhodnutím odporkyne zo dňa 22. mája 2014 (krajský súd nesprávne uviedol dátum 28.01.2014). Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je vecne správne a preto ho potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasil s priznaním starobného dôchodku od XX. L. XXXX. Namietal, že odporkyňa ani krajský súd nevzali do úvahy § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 117/1998 Zb., podľa ktorého sa doba štúdia žiaka odborného učilišťa, pripravujúceho sa na zamestnanie I. pracovnej kategórie započítava ako doba zamestnania v tejto kategórii ak sa štúdium a praktický výcvik uskutočňuje na pracoviskách a prevádzkach, kde sa vykonávajú zamestnania I. pracovnej kategórie. Odporkyňa mu nezhodnotila v I. pracovnej kategórii dobu štúdia na vojenskom strednom odbornom učilišti od 28.08.1971 do 31.07.1973, s ktorou by získal potrebnú dobu 20 rokov v I. pracovnej kategórii a nárok na starobný dôchodok pri dovŕšení 55. roku veku, t. j. od XX. L. XXXX. Preto žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť odporkyni nanové konanie a rozhodnutie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne o starobnom dôchodku navrhovateľa.

Z obsahu spisov vyplýva, že návrhom doručeným Krajskému súdu v Nitre 19. februára 2014 sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne z 28. januára 2014 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým mu bol priznaný starobný dôchodok v sume 59,80 € mesačne od XX. L. XXXX, t. j. od dovŕšenia veku 57 rokov.

Krajský súd na pojednávaní dňa 14. júla 2014 oboznámil ako predmet konania len rozhodnutie odporkyne zo dňa 28. januára 2014, vyhlásil však rozsudok o potvrdení nielen uvedeného rozhodnutia, ale aj zmenového rozhodnutia zo dňa 22. mája 2014. V písomnom vyhotovení rozsudku sa však zaoberal len rozhodnutím odporkyne zo dňa 28. januára 2014. Okrem tohto pochybenia sa nevysporiadal s námietkami navrhovateľa, že odporkyňa pri rozhodovaní o jeho starobnom dôchodku nevzala do úvahy ustanovenie § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 117/1998 Zb. a že doba jeho štúdia mala byť hodnotená v I. pracovnej kategórii. Tento nedostatok právneho posúdenia odvolací súd nie je oprávnený nahradiť v odvolacom konaní, lebo by odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom v dvojinštančnom konaní. Táto okolnosť bola sama o sebe dôvodom. Na zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie [§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.].

V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu preskúmať všetky rozhodnutia odporkyne o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí vo veci znovu rozhodnúť, pričom sa vyporiada so všetkými námietkami navrhovateľa a svoje rozhodnutie náležite odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne znovu aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.