UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: MVDr. G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. XX XX XX XXXX zo dňa 07.10.1996, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sd/94/2013-36 zo dňa 08.07.2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 1Sd/94/2013-36 z 8. júla 2014 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením č.k. 1Sd/94/2013-36 zo dňa 08.07.2014 Krajský súd v Prešove v zmysle § 250p zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p) odmietol opravný prostriedok navrhovateľky zo dňa 05.11.2013 a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
Odmietnutie opravného prostriedku krajský súd odôvodnil tým, že z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie odporcu o priznaní starobného dôchodku bolo navrhovateľke zaslané dňa 09.10.1996 a zo spisu odporcu nevyplýva, že by bol proti nemu podaný opravný prostriedok. V tejto súvislosti poukázal na § 250b ods. 2, 3 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., ktoré je podľa jeho názoru analogicky možné použiť aj v konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov, v konaní podľa tretej hlavy O.s.p., v prípade, ak navrhovateľka tvrdí, že jej rozhodnutie odporcu nebolo doručené v roku 1996, ale až na žiadosť navrhovateľky v roku 2013. Krajský súd ďalej dôvodil, že ak by aj bolo preukázané, že odporca pochybil pri doručovaní rozhodnutia v roku 1996 a rozhodnutie odporcu nebolo navrhovateľke riadne doručené, s odkazom na citované ustanovenie § 250b O.s.p. nie je možné súdom preskúmať rozhodnutie na základe opravného prostriedku, ak od jeho vydania uplynula doba troch rokov. Na základe uvedeného prvostupňový súd považoval za zrejmé, že navrhovateľka podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu po uplynutí stanovenej zákonnej 30-dňovej lehoty, teda oneskorene.
Proti uvedenému uzneseniu podala navrhovateľka dňa 23.07.2014 odvolanie, v ktorom uviedla, že súd vôbec neskúmal doručenie napadnutého rozhodnutia odporcu navrhovateľke. Dôvodila, že súd sa o doručení rozhodnutia v napadnutom uznesení vôbec nezmieňuje, rovnako ako sa nezmieňuje o vypočutí navrhovateľky, o informatívnom výsluchu zo dňa 25.06.2014, pri ktorom navrhovateľka vyhlásila, že napadnuté rozhodnutie odporcu jej nebolo nikdy doručené, a bola jej na požiadanie v roku 2013 zaslaná iba kópia rozhodnutia. Navrhovateľka nesúhlasila s analogickým použitím § 250l ods. 2 O.s.p. na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov v konaní podľa tretej hlavy O.s.p., lebo v danom prípade správny orgán - odporca zaslal navrhovateľke predmetné rozhodnutie vo fotokópii, a navrhovateľka podala proti nemu opravný prostriedok v zákonnej lehote. V odvolaní ďalej uviedla, že v danom prípade sa jedná o preskúmanie neprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu, pričom súd použil na tento prípad analogicky ustanovenie § 250b ods. 2, 3 O.s.p. vzťahujúce sa na rozhodovanie súdu o žalobách bez bližšieho právneho odôvodnenia takéhoto postupu.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 11.09.2014 uviedol, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľka v odvolaní nepovažuje za opodstatnené, má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.
Podľa § 246c O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tretej hlave piatej časti nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250b ods. 2 O.s.p., ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.
Podľa § 250b ods. 3 O.s.p. súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.
Podľa § 250ja ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Analogicky je v zmysle § 250l O.s.p. aj na konania o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov podľa tretej hlavy O.s.p. možné použiť § 250b ods. 2 a 3 O.s.p. V danom prípade navrhovateľka podala opravný prostriedok podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. proti rozhodnutiu odporcu o priznaní starobného dôchodku zo dňa 07.10.1996. Tvrdila, že napadnuté rozhodnutie z roku1996 jej nebolo nikdy doručené, bol jej doručený len rovnopis (kópia) rozhodnutia v roku 2013.
Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že rozhodnutie odporkyne z 07.10.1996 bolo navrhovateľke v súlade s § 124 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zaslané ako obyčajná listová zásielka. Navrhovateľka sa (nového) doručenia rozhodnutia do roku 2013 nedomáhala, pričom starobný dôchodok poberala od jeho priznania. Z dávkového spisu naviac vyplýva, že dňa 02.11.2010 do dávkového spisu nahliadla a dňa 05.11.2010 predložila odporkyni tlačivo „Príloha k žiadosti o dôchodok", ktorou preukazovala zaradenie zamestnania od 01.02.1964 do 01.01.1979 do II. pracovnej kategórie; na základe toho odporkyňa rozhodnutím 1, číslo XXX XXX XXXX X zo 07.01.2011 zvýšila starobný dôchodok navrhovateľky od 05.11.2007, teda tri roky spätne, na 10 544,- Sk mesačne.
Ustanovenie § 250b ods.2, 3 O.s.p. umožňuje aby súd nariadil doručenie rozhodnutia, len ak neuplynuli tri roky od vydania rozhodnutia.
Pokiaľ sa navrhovateľka v období troch rokov od jeho vydania, teda od 07.10.1996 do 07.10.1999, nedomáhala na súde odstránenia tvrdenej nečinnosti odporkyne, spočívajúcej v nedoručení rozhodnutia, potom doručenie jeho fotokópie v roku 2013 nemôže pre ňu znamenať výhodnejšie postavenie ako v prípade, v ktorom by sa domáhala postupu podľa § 250b ods.2 veta prvá v spojení s § 250l ods.2 O.s.p.
Opravný prostriedok bol preto podaný po lehote a krajský súd nemal inú možnosť ako ho odmietnuť.
Vzhľadom na uvedené krajský súd správne rozhodol o odmietnutí opravného prostriedku. Odvolací súd preto jeho uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a §250l ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p., lebo navrhovateľka v tomto konaní nebola úspešná a odporkyni taká náhrada nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.