ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej v právnej veci navrhovateľa: J. Y. nar. XX.XX.XXXX, bytom A. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta č.8, Bratislava, o zvýšenie invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 07.októbra 2013, č.k. 24Sd/93/2013-25, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok v Žiline zo 07.októbra 2013, č.k. 24Sd/93/2013-25, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom zo 07.októbra 2013, č.k. 24Sd/93/2013-25, potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X z 15.01.2013, ktorým odporkyňa podľa § 73 a § 112 ods.4 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku. Súčasne navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z posudkov posudkových lekárov príslušnej pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne preukázané, že navrhovateľ bol uznaný čiastočne invalidným pre následky po polytraume, utrpenej v roku 1991 - poškodenie funkcie chrbtice, trvalé poškodenie peroneálneho nervu vľavo a obmedzenie hybnosti ramenných kĺbov. V roku 2006 bola vykonaná totálna TEP pravého bedrového kĺbu, s reoperáciou v roku 2009, v ktorom bol uznaný invalidným pre 55% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Od roku 2009 je nález na bedrovom kĺbe a chrbtici prakticky bez výraznejšieho zhoršenia, pridružil sa úžinový syndróm zápästí (sy.canalis carpi), výraznejšie vpravo, avšak bez poruchy motoriky a bez svalových hypotrofií. Podľa posudkových lekárov invalidita navrhovateľa naďalej trvá pre 55% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľ nepredložil novšie odborné lekárske nálezy, ktoré by hodnotili jeho zdravotný stav diagnosticky odlišne ako posudkoví lekári, ktorí jeho zdravotný stav dostatočne ozrejmili, pričom zohľadnili zdravotné problémy navrhovateľa. Krajský súd dospel k záveru, že posudkoví lekári určilimieru poklesu schopnosti navrhovateľa v súlade so zákonom a preto rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil.
Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že posudkový lekár nesprávne posúdil jeho zdravotný stav, ktorý je veľmi zlý a nie je schopný vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť. Miera poklesu jeho zárobkovej činnosti by mala byť určená nad 71%, čo podľa jeho názoru preukazujú novšie lekárskej nálezy z neurologického vyšetrenia dňa 26.11. 2013, ortopedického vyšetrenia dňa 05.12.2013 a EMG vyšetrenia zo 17.12.2013. Ďalej namietol, že podľa zákona č.100/1988 Zb. by mu pri spočítaní všetkých jeho chorôb vznikol nárok na plný invalidný dôchodok. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súd a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutia odporkyne o zamietnutí zvýšenia invalidného dôchodku.
Navrhovateľ nesúhlasil s 55% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú určili posudkoví lekári.
Nebolo sporné, že navrhovateľ bol uznaný čiastočne invalidným podľa § 37 ods.2 (3) zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.10/1988 Zb.).
Zákon č.100/1988 Zb. bol zrušený zákonom č.461/2003 Z.z., účinným od 01.01.2004. V zmysle § 263a zákona č.461/2003 Z.z. pri posudzovaní trvania invalidity po 31.12.2003 poistencov, ktorí boli v minulosti uznaní čiastočne invalidnými a bol im priznaný čiastočný invalidný dôchodok, bolo potrebné posúdiť invaliditu nielen podľa zákona č.461/2003 Z.z., ale aj trvanie čiastočnej invalidity podľa kritérií zákona č.100/1988 Zb.
Z dávkového i posudkového spisu odporkyne pritom vyplýva, že navrhovateľ bol uznaný čiastočne invalidným od 02.04.1992 a od 21.06.1992 mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok (§ 37 zákona č.100/1988 Zb.). Pri posudzovaní trvania (čiastočnej) invalidity v roku 2009 na účely § 263a zákona č.461/2003 Z.z. navrhovateľ nebol uznaný invalidným podľa § 29 zákona č.100/1988 Zb.; bol uznaný naďalej čiastočne invalidným podľa § 37 ods.3 zákona č.100/1988 Zb. a súčasne od 08. 10.2007 bol uznaný invalidným podľa § 71 zákona č.461/2003 Z.z. pre 55% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Z ustanovenia § 263a zákona č.461/2003 Z.z. nevyplýva možnosť posudzovania tzv. „plnej“ invalidity navrhovateľa podľa § 29 ods.3 zákona č.100/1988 Zb.. Podľa uvedeného zákona by bolo možné posudzovať len trvanie jeho čiastočnej invalidity podľa § 37 ods.3 zákona č.100/1988 Zb., a to v prípade záveru o zániku invalidity podľa § 71 zákona č.461/2003 Z.z. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval za dôvodnú požiadavku navrhovateľa na posudzovanie jeho zdravotného stavu podľa zákona č.100/1988 Zb.
Podľa § 71 ods.6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods.7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods.8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa bolo podľa posudku z 11.12.2009 určené postihnutie nervu fibuláris. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „miera poklesu“), určená podľa § 71 ods.6 zákona č.461/2003 Z.z. za toto rozhodujúce zdravotné postihnutie v rozsahu 45%, bola podľa uvedeného posudku zvýšená v súlade s § 71 ods.8 zákona č.461/2003 Z.z. za ostatné zdravotné postihnutie o maximálne možných 10% na celkových 55%. Na tom základe odporkyňa právoplatným rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X z 11.02.2010 navrhovateľovi od 08.10.2007 podľa § 70 zákona č.461/2003 Z.z. priznala invalidný dôchodok v sume 4 920 Sk mesačne, odvodenej od 55% miery poklesu a súčasne rozhodla, že priznaním tohto dôchodku navrhovateľovi zaniká nárok na čiastočný invalidný dôchodok.
V konaní o žiadosti navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku posudkoví lekári v posudkoch zo 16.11.2012 a 23.04.2013 vyhodnotili aktuálne odborné lekárske nálezy a dospeli k záveru, že miera poklesu navrhovateľa naďalej dosahuje 55%, keďže od roku 2009 je nález na bedrovom kĺbe a chrbtici prakticky bez výraznejšieho zhoršenia, pridružil sa úžinový syndróm zápästí (sy.canalis carpi), výraznejšie vpravo, avšak bez poruchy motoriky a bez svalových hypotrofií, nález na chrbtici je taktiež bez zmeny a pretrváva trvalá porucha peroneálneho nervu vľavo. Aj podľa názoru odvolacieho súdu závery posudkových lekárov vychádzajú z nálezov odborných lekárskych vyšetrení a nie sú s nimi v rozpore. Nepochybil preto krajský súd, keď rozhodnutie odporkyne považoval za súladné so zákonom.
Správa neurológa z 26.11.2013 je úplne totožná so správou zo 16.04.2012, zo správy ortopéda z 05.12.2013 nevyplýva záver o dlhodobom zhoršení zdravotného stavu oproti predchádzajúcim vyšetreniam a EMG-vyšetrením dňa 17.12.2013 nebolo preukázané také postihnutie, ktoré by bolo možno hodnotiť výhodnejšie, teda vyššou mierou poklesu ako bola určená pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - úplnú jednostrannú poruchu nervu fibuláris (45%) podľa § 71 ods.6 v spojení s kapitolou XV, oddiel G, položkou 58.5 prílohy č.4 zákona č.461/2003 Z.z.
K miere poklesu za rozhodujúce zdravotné postihnutie nemožno jednotlivo pripočítavať percentuálne ohodnotenie za ostatné zdravotné postihnutia. Za všetky ostatné zdravotné postihnutia možno v zmysle § 71 ods.8 zákona č.461/2003 Z.z. takto určenú mieru poklesu zvýšiť maximálne o 10%, čo v prípade navrhovateľa vykonané bolo(55%).
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený objektívne, úplne a na základe zákonných kritérií a preto odporkyňa o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku rozhodla v súlade so zákonom. Rozsudok krajského súd preto podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.