9So/15/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej v právnej veci navrhovateľky M. R., bytom F. X., P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29 augusta 8, Bratislava o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 24. septembra 2010, č. k. 5Sd/56/2010-18, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 24. septembra 2010, č. k. 5Sd/56/2010 – 18, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom z 24. septembra 2010, č. k. 5Sd/56/2010-18 potvrdil rozhodnutie odporkyne z 11. marca 2010 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidná, lebo miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale je 30 %.
Krajský súd konštatoval, že podľa obsahu posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne z 24. februára 2010 a 28. júla 2010 navrhovateľka trpí poruchami nervových koreňov a spleti, degeneratívnymi zmenami na chrbtici s prejavmi nervového a svalového dráždenia. V odborných vyšetreniach nie sú dokumentované výrazné známky útlaku nervových štruktúr, nie sú prítomné poruchy sfinkterov, ani hypotrofie svalstva dolných končatín. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách – s miernym funkčným postihnutím funkcie, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosťou svalového korzetu, obmedzením pohybu v postihnutom úseku, ktoré podmieňujú 20 % až 35 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (kapitola XV., oddiel E, položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky podľa posudkových lekárov dosahuje 30%. Krajský súd si osvojil závery posudkových lekárov, že poškodenie zdravia u navrhovateľky neodôvodňuje invaliditu a na tom základe mal za preukázané, že navrhovateľka teda nespĺňa jednu zo základných podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok.
Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku žiadala o prehodnotenie jej zdravotného stavu s tým, že v jej zdravotnom stave boli zistené nové skutočnosti. Bolia ju päty a odporučili jej ožarovanie. Uviedla, že je takmer dva roky práceneschopná, nemôže pracovať pre neznesiteľné bolesti, jej zdravotný stav je stále nezlepšený a ešte sa horší.
Odporkyňa odvolanie navrhovateľky nepovažovala za dôvodné a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok.
Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods.1 zákona).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona).
Navrhovateľka sa domáhala priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %.
Podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stanovená v rozpätí 20 – 35 %, pričom podľa posudkového hľadiska sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určí podľa priebehu, aktivity a funkčných porúch chrbtice, potvrdených rtg-diagnostikou chrbtice.
Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj po podaní opravného prostriedku, postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili, zdravotné ťažkosti navrhovateľky a objektívnym nálezom preukázanú obmedzenú dynamiku chrbtice bez výrazných známok útlaku nervových štruktúr, bez prítomnosti poruchy sfinkterov alebo hypotrofie svalstva dolných končatín, pričom stav je potencovaný nadváhou a obojnohým priečnym plochonožím. Pre syndróm karpálneho tunela bola vykonaná neurochirurgická intervencia s dobrým pooperačným výsledkom a podľa posudkov toto postihnutie neovplyvňuje schopnosť navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť a preto zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za iné zdravotné postihnutie podľa § 71 ods. 8 zákona neodôvodňuje.
Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní poukazovala na nové skutočnosti, pričom predložila lekársku správu z ortopedickej ambulancie z 5. novembra 2010, z obsahu tejto správy vyplýva, že napriek určitým ťažkostiam (bolestiam) obe päty sú bez opuchu a bez lokálnych zápalových prejavov. Zistené ostrohy v pätách navrhol ortopéd riešiť rtg-terapiou. Toto zdravotné postihnutie však nie je klasifikované v prílohe č. 4 zákona, je liečbou ovplyvniteľné a neodôvodňuje vyššie percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Taktiež záver správy z kontrolného neurologického vyšetrenia dňa 28. októbra 2010 nepreukazuje nové skutočnosti, konštatuje dovtedy popisovaný zdravotný stav bez zmeny diagnostických záverov. Odvolací súd preto námietku navrhovateľky, čo do zhoršovania zdravotného stavu nepovažoval za dôvodnú.
Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia navrhovateľky a ňou predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky spôsobuje 30%-nú mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddielu E, bodu 3, písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona.
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddielu E, bodu 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona logicky a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Tak ako krajský súd aj odvolací súd mal preto za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky zatiaľ nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona a že navrhovateľke nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa § 219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade ďalšieho dlhodobého zhoršenia zdravotného stavu má navrhovateľka možnosť kedykoľvek požiadať znovu o priznanie invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2012
JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská