9So/149/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľky: U. T., bytom N. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/182/2015-26 zo dňa 25. apríla 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 15Sd/182/2015-26 zo dňa 25. apríla 2016 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 15Sd/182/2015-26 zo dňa 25. apríla 2016 potvrdil ako zákonné a vecne správne rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júna 2015 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie odporkyne“), ktorým odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) znížila navrhovateľke sumu invalidného dôchodku od 12. augusta 2015, nakoľko jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 01. júna 2015 už nie je 80%, ale len 60%. Odporkyni nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že navrhovateľka bola od 01. apríla 1992 čiastočne invalidná a od 01. apríla 2010 invalidná podľa zákona č. 100/1988 Zb. a invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80% od 01. apríla 2010 aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Pri posúdení dňa 01. júna 2015 bola miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť znížená na 60%, pričom rozhodujúcim zdravotným bol naďalej stav po zhubnom nádore prsníka vpravo podľa kapitoly XIII, položky 2, písm. e) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na hornej hranici percentuálneho rozpätia, t.j.50% a bola navýšená o ďalších 10% pre ostatné zdravotné postihnutia navrhovateľky. Krajský súd posudky posudkových lekárov vyhodnotil ako náležite zdôvodnené po medicínskej stránke, pričom v zásadných otázkach si vzájomne neodporujú. Dospel k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky v súčasnosti neodôvodňuje iný záver, než aký prijali posudkoví lekári a odporkyňa preto rozhodla správne, keď invalidný dôchodok navrhovateľke znížila. Krajský súd preto jej rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Namietala zhoršenie zdravotného stavu z dôvodu, že chodí na ortopédiu na obstreky kĺbu vpravo, má bolesti krížov a chrbtice, pohybuje sa pomocou francúzskej barly a pre opuchnutie pravej ruky nosí návlek. Navrhovateľka k odvolaniu pripojila aj novšie lekárske správy a namietala, že pre bolesti rúk a nôh ju do práce nikto nezoberie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu z dôvodu jeho vecnej správnosti, keď dôvody, ktoré uviedla navrhovateľka v odvolaní, nepovažovala za opodstatnené.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

V konaní nebolo sporným, že navrhovateľka je invalidná, keď pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je viac ako 40%. Navrhovateľka, ktorej bola stanovená 60% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, sa však v konaní domáhala ponechania 80% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá jej bola stanovená pred 01. júnom 2015. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že posudkoví lekári pri kontrolnej lekárskej prehliadke za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky naďalej považovali choroby ženských pohlavných orgánov - zhubný nádor prsníka po stabilizácii zdravotného stavu. Mieru poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť určili podľa kapitoly XIII, položky 2, písm. e) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. na hornej hranici percentuálneho rozpätia, teda 50%. Túto ešte podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšili o najviac možných 10 % pre ostatné zdravotné postihnutia, ovplyvňujúce pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, konkrétne pre stav po implantácii totálnej endoprotézy.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa v zmysle § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je možné sčítať (§ 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.).

V prípade, ak by u navrhovateľky bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie určený stav po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by bolo možné stanoviť len v rozpätí od 35% do 45%, teda v nižšom rozsahu než v prípade stavu po zhubnom nádore prsníka (30% - 50%).

Posudkoví lekári navrhovateľke priznali aj zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% pre endoprotézu vľavo vykonanú v roku 2006 s pretrvávajúcou obmedzenou hybnosťou na celkovo 60%, ktorú hodnotu už v zmysle § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je možné ďalejzvýšiť. Nie je preto možné zohľadniť okolnosť, že navrhovateľka podľa potreby rehabilituje pre lymfedém pravej hornej končatiny.

Záver posudkových lekárov o stabilizácii rozhodujúceho zdravotného postihnutia nie je v rozpore s namietaným nálezom onkológa, ktorý konštatuje neprítomnosť recidívy a ukončenie 5 ročnej hormonálnej liečby pre dlhodobo stabilizovaný zdravotný stav.

Z dôvodu, že u navrhovateľky došlo k dlhodobej stabilizácii rozhodujúceho zdravotného postihnutia, nebolo možné mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzovať aj naďalej podľa kapitoly XIII, položky 2, písm. c) prílohy č. 4 zákona 461/2003 Z. z. v rozsahu 80 % tak ako tomu bolo pred 01. júnom 2015, teda ešte počas onkologickej liečby po odstránení zhubného nádoru prsníka v pokročilých štádiách.

Odvolací súd v zhode s názorom krajského súdu považuje posudky posudkových lekárov za úplné, jasné a zrozumiteľné, bez vnútorných rozporov a nejasností. Na novšie lekárske nálezy z roku 2016, ktoré navrhovateľka dodatočne predložila v odvolacom konaní odvolací súd prihliadať nemohol, lebo v zmysle § 250i ods. 1 O. s. p. je pri preskúmavaní rozhodnutia odporkyne pre súd rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia, teda ku dňu 22. júna 2015. Zákon o sociálnom poistení tiež neumožňuje, aby posudkoví lekári pri stanovení výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť prihliadli na sociálnu situáciu navrhovateľky.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd mal za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky od 01. júna 2015 podmieňuje už len 60% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v dôsledku čoho zároveň došlo k zníženiu sumy jej invalidného dôchodku počnúc od 12. augusta 2015. Rozsudok krajského súdu preto potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka nebola v tomto konaní úspešná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.