ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci navrhovateľa: B. M., bytom V., právne zastúpený: JUDr. Milota Ferenčíková PhD., so sídlom 036 01 Martin, ul. Pavla Mudroňa 505/5, proti odporkyni: Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 31. júla 2014, č. k. 25Sd/140/2014-22, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 31. júla 2014, č. k. 25Sd/140/2014-22, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom z 31. júla 2014, č. k. 25Sd/140/2014-22, potvrdil rozhodnutie číslo XY z 11. februára 2014, ktorým odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zsp“) znížila navrhovateľovi od 02. marca 2014 sumu invalidného dôchodku na 324,90 € mesačne.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa posudkov posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne zo 14.04.2014 a 19.05.2014 bol potvrdený pôvodný nález, že navrhovateľ je od 12.12.2013 invalidný podľa § 71 ods. 1 zsp s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 70% (C16/Kap. X., oddiel B, položka 3, písm. c/) v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je naďalej onkologické ochorenie žalúdka po resekcii žalúdka a chemoterapii, t.č. stabilizovaný zdravotný stav, BMI 21. MPSVZČ hodnotia posudkový lekári v hornej hranici 60%. Ostatné ochorenia diagnostifikované pri osobitnom hodnotení MPSVZČ zvýšili o 10%.
Krajský súd uviedol, že navrhovateľ na pojednávaní predložil novší odborný nález - psychologické vyšetrenie z 02.06.2014, avšak uvedený nález nespochybnil nález posudkových lekárov (19.05.2014).Keďže neboli preukázané nové skutočnosti, ktoré by neboli známe pri posudzovaní posudkových lekárov, a ktoré by prijatý záver posudkových lekárov spochybnili, krajský súd rozhodnutie odporkyne potvrdil ako vecne správne.
Rozsudok krajského súdu navrhovateľ napadol včas podaným odvolaním. Namietol, že krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal len z dôkazov, najmä zo záverov posudkového lekára MUDr. V. O., ktorý vyhodnocoval výsledky odborných lekárskych vyšetrení z roku 2013, pričom nebral do úvahy aktuálnu správu psychológa z 02.06.2014. Podľa názoru navrhovateľa krajský súd nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na objektívne rozhodnutie.
Odporkyňa odvolanie navrhovateľa nepovažovala za dôvodné. Vo svojom vyjadrení uviedla, že navrhovateľ neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia vyhotovených v konaní. Navrhla, aby odvolací súd vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V súlade s ustanovením § 492 ods. 2 SSP sa odvolací súd v konaní riadil ustanoveniami O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o znížení invalidného dôchodku.
Navrhovateľ podľa obsahu odvolania namietal priznanú mieru poklesu.
Z administratívnych spisov odporkyne vyplýva, že navrhovateľovi nárok na invalidný dôchodok vznikol 09.09.2009 so 75% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené zhubný nádor žalúdka v hodnote 75%. Od 19.05.2014 bola miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť znížená o 15%, t.j. na 60%. Ostatné ochorenia boli zvýšené o 10% (podľa odborných lekárskych správ psychiatrického, neurologického a neurochirurgického charakteru) na celkových 70%.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až ods. 8 zákona).
Pre posúdenie nároku na zvýšenie invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.
Námietku navrhovateľa, že krajský súd, ani odporca, nebrali do úvahy zhoršenie psychického stavu navrhovateľa, odvolací súd nepovažoval za podloženú. Súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu môže (i keď nemusí) nariadiť doplnenie dokazovania v prípade predloženia lekárskych nálezov, uvádzajúcich nové skutočnosti, resp. ak nálezy sú v rozpore so závermi posudkových lekárov.
Medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi však neboli zistené rozpory a o odbornejúrovni posudkov posudkových lekárov nemal dôvod pochybovať ani odvolací súd. Ani z kópie psychologickej správy PhDr. F. N. vykonanej po vydaní napadnutého rozhodnutia odporkyne, resp. predloženej na pojednávaní a v odvolacom konaní, nevyplýva, že by po poslednom posúdení posudkovým lekárom došlo k ďalšiemu dlhodobému zhoršeniu jeho zdravotného stavu oproti stavu, ktorý vzali do úvahy posudkoví lekári.
Zrejme uniklo pozornosti navrhovateľa, že z popisu lekárskej správy posudkového lekára bolo psychiatrické vyšetrenie zo dňa 21.08.2013 vyhodnotené v závere ako depresívna choroba stredne ťažká, pričom z nálezu psychológa zo dňa 02.06.2014 vyplýva záver, že depresivita navrhovateľa je aktuálne na úrovni mierneho stupňa.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že u navrhovateľa zatiaľ nie sú splnené podmienky pre viac ako 70% mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozhodnutie odporkyne považoval za zákonné, a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyňa nemá nárok na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie prijal senát 9S pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.