ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľky: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/X, K., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.06.2014 o invalidnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/35/2015-46 zo dňa 04.04.2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/35/2015-46 zo dňa 04.04.2016 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 15Sd/35/2015-46 zo dňa 04.04.2016 potvrdil ako vecne správne rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.06.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporcu"), ktorým odporca podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.") zamietol žiadosť navrhovateľky zo dňa 09.06.2014 o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza, zo dňa 09.06.2014 nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že v rámci posúdenia invalidity bol posudzovaný zdravotný stav navrhovateľky v dňoch 09.06.2014 a 17.12.2014 v pobočke odporcu a zo záverov lekárskych posudkov mal preukázané, že na základe vlastných vyšetrení ako aj lekárskych nálezov, ktoré boli podkladom pre posúdenie jej zdravotného stavu, bola navrhovateľke určená celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj len „MPSVZČ") na 40%. Na podkladepodaného opravného prostriedku bol preskúmaný zdravotný stav navrhovateľky dňa 18.02.2015 posudkovým lekárom ústredia odporcu, vysunuté pracovisko v Nitre, Z.. Z. T.. Tento po posúdení všetkých dostupných lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky považoval stredne ťažkú depresívnu poruchu, ktorej podľa kapitoly V, položka 3, písm. a) podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ") vo výške 35 % s navýšením o 5 % za ostatné zdravotné postihnutie. Vo výroku posudku posudkový lekár uviedol, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá MPSVZČ o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Kontrolnú lekársku prehliadku neurčil. Doplneným posudkom posudkového lekára ústredia odporcu, vysunuté pracovisko v Nitre, Z.. Z. T. dňa 04.12.zotrval na závere, že navrhovateľka nie je invalidná. Z medicínskeho hľadiska ide o palpačnú bolestivosť v LS chrbtici, Thomayer 25 cm, napínacie manévre pozitívne od 70 st., vľavo pretrváva vertebrogénny sy, ktorý nevykazuje žiadnu poruchu periférnych nervov. Z psychiatrického hľadiska ide o zvýšenú dráždivosť, precitlivelosť, depresiu, nič psychotické. Tieto nálezy sú bez vplyvu na stanovenú mieru poklesu, nedokladujú závažné telesné ani duševné ochorenia, len známe skutočnosti nepodmieňujúce uznanie invalidity.
Záverom krajský súd uviedol, že všetky posudky sú náležite po stránke medicínskej zdôvodnené, vzájomne si neodporujú a nie sú zistené diskrepancie medzi závermi posudkových lekárov a diagnózami odborných lekárov.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie uvádzajúc, že nesúhlasí s posúdením svojej invalidity, ktorá bola vykonaná posudkovým lekárom dňa 04.12.2015 v jej neprítomnosti. Chýbajúce 1% (MPSVZČ) jej nebolo priznané pre. Nové lekárske správy vie predložiť po 05.05.2016, nakoľko je objednaná na lekárske vyšetrenie.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu z dôvodu jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré uviedla navrhovateľka v odvolaní, nepovažoval za opodstatnené. Na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť sa vyžadujú odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie zverené posudkovým lekárom, a to tak na účely správneho ako aj súdneho konania. Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti spochybňujúce úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní. Pochybnosti navrhovateľky o nesprávnom posúdení jej zdravotného stavu sú nedôvodné a sú vyvolané jej subjektívnym presvedčením, čo nezakladá dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v správnom konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p."). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je invalidita poistenca. Za invalidného poistenca sa v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. považuje poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 2, 3, 5, 6 a 8 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Z uvedeného vyplýva, že pre uznanie invalidity sa vyžaduje nielen dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu, ale súčasne musí ísť o taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý dlhodobo podľa poznatkov lekárskej vedy spôsobuje trvalý pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere nad 40%.
Z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutie navrhovateľky zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na to, že posudzovanie MPSVZČ je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
Podľa názoru odvolacieho súdu posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza zo dňa 09.06.2014, 17.12.2014 a ústredia zo dňa 18.02.2015 a 04.12.2015 tieto podmienky spĺňajú.
Pokiaľ navrhovateľka namietala, že posudkový lekár na žiadosť súdu doplnil svoj predchádzajúci posudok zo dňa 18.02.2015 novým posudkom zo dňa 04.12.2015 v jej neprítomnosti, treba uviesť, že navrhovateľka predložila na pojednávaní lekárke nálezy z ortopedického vyšetrenia v dňoch 16.02.2015 a 27.03.2015 a z psychiatrického vyšetrenia z 15.04.2015 a na tomto základe krajský súd nariadil posudkovému lekárovi doplniť posudok zo dňa 18.02.2015. Krajský súd síce nariadil posúdenie zdravotného stavu za prítomnosti navrhovateľky, čo posudkový lekár neurobil, ale vzhľadom na nezávažný obsah lekárskych nálezov a za situácie predchádzajúcej prítomnosti navrhovateľky pri ostatných posúdeniach jej zdravotného stavu, nejde o pochybenie majúce vplyv na zmenu MPSVZČ. Postup posudkového lekára v súvislosti s doplnením posudku bol efektívny a pre v tom čase kojacu navrhovateľku nebol zaťažujúci. Odvolací súd je vzhľadom na spisovú dokumentáciu názoru, že prítomnosť navrhovateľky pri tomto posudzovaní zdravotného stavu nebola potrebná. Naviac uvedené posudzovanie nie je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia odporkyne rozhodujúce, keďže v zmysle § 250i ods. 1 O. s. p. je pri preskúmavaní rozhodnutia odporcu pre súd rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia, teda ku dňu 30.06.2014. Na neskoršie nálezy odborných vyšetrení preto nie je dôvod prihliadať. Neskoršie nálezy môžu mať význam len pre prípadné nové konanie o nároku na invalidný dôchodok na základe novej žiadosti navrhovateľky.
Navrhovateľka pred vyhlásením rozsudku krajského súdu uviedla, že stále kojí svoje dieťa a preto nemá ani ďalšie lekárke správy. Zotrvala však na názore, že 1% jej nebolo priznané z dôvodu vtedajšieho tehotenstva. Túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza a ústredia v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia navrhovateľky a ňou predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky je podľadoložených lekárskych nálezov stredne ťažká depresívna porucha - kapitola V, položka 3, písm. a) podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. vo výške 35% s navýšením o 5 % za ostatné zdravotné postihnutie.
Navrhovateľka v žiadnom podaní neuviedla konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo väčšej miere, ako bolo stanovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Pre posúdenie invalidity je rozhodujúci zdravotný stav v čase jeho posudzovania posudkovým lekárom, nie je podstatné, aký je subjektívny pocit navrhovateľky, ktorá ani v odvolacom konaní nepreukázala nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania za účelom posúdenia nových skutočností či odstránenia rozporov.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd mal za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky zatiaľ nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a že jej nevznikol nárok na invalidný dôchodok. Rozsudok krajského súdu preto potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka nebola v tomto konaní úspešná.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.