9So/146/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Eleny Závadskej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľky J. Č., bytom Š., N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17. júna 2011, č. k. 19Sd/103/2011- 19, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 17. júna 2011, č. k. 19Sd/103/2011-19, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 17. júna 2011, č. k. 19Sd/103/2011-19 potvrdil rozhodnutie z 25. januára 2011, číslo X.,   ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nemá viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a teda nie je invalidná.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd vychádzal z posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne z 11. januára 2011   a 4. mája 2011. Podľa jeho názoru posudkoví lekári dostatočne a presvedčivo odôvodnili, prečo navrhovateľka nespĺňa podmienky pre priznanie invalidity. Osvojil si ich záver, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky je epilepsia - ľahká forma s 20 %-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly VI., oddiel A, položka 4, písm. a/, prílohy č. 4 zákona.  

Rozsudok napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Namietala, že krajský súd zobral na vedomie, že v roku 2010 sa jej vrátili problémy a že na základe liečby sa jej zdravotný stav stabilizoval, ale zároveň uznal, že je potrebná dlhodobejšia liečba, z ktorého dôvodu žiadala o opätovné preskúmanie celej veci.

Odporkyňa dôvody uvedené v odvolaní navrhovateľky nepovažovala za opodstatnené a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok a rozhodnutie odporkyne bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky vyhovieť nemožno.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Navrhovateľka v podstate namietala nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu a s tým spojenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia odporkyne v odvolaní neuviedla.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods. 4, 5 zákona o sociálnom poistení).  

Zo spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky v Nitre a aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredia so sídlom v Nitre Podľa záverov posudkov, vyhotovených v konaní o žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok posudkoví lekári sociálneho poistenia zhodne konštatovali, že navrhovateľka po 12 rokoch bez epileptického záchvatu, v júli 2010 prekonala 3 veľké epileptické záchvaty, ktoré si nevyžiadali hospitalizáciu a po antiepileptickej liečbe sa jej zdravotný stav upravil. Od uvedeného času záchvat nemala, avšak jej zdravotný stav si vyžaduje pravidelné kontroly a liečbu. Ide o ľahkú formu ochorenia, ktorej prislúcha miera poklesu 20%. Ďalšie zdravotné postihnutia navrhovateľky nemajú vplyv na   celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, lebo jej adaptačná porucha je kompenzovaná bez príznakov duševnej choroby, kožné ochorenie je v kľude, bez klinických prejavov a hypothyreosa je zistená len ako ľahká porucha štítnej žľazy. Medzi závermi posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvody pochybovať.

Námietky uvádzané navrhovateľkou v podanou odvolaní podľa jeho obsahu o nesprávnom posúdení zdravotného stavu, odvolací súd nezistil, lebo zdravotné problémy navrhovateľky posudkoví lekári poznali a vyplývajú z ich vlastného vyšetrenia navrhovateľky ako   aj z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery uvedené v posudkoch. Navrhovateľka v odvolacom konaní nedoložila ďalšie lekárske správy o zhoršenom zdravotnom stave, preto dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu navrhovateľky na odstránenie prípadných pochybností odvolací súd nezistil.

Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľka opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.  

Odvolací súd preto rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu.

Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla také nové skutočnosti, ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov zadovážených v tomto konaní spochybnili alebo vyvrátili a ani zo zisteného skutkového stavu nevyplýva jeho nesprávnosť.

Odvolací súd preto záver krajského súdu považoval za vecne správny a dostatočne doložený vykonaným dokazovaním. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke nepriznal ich náhradu, pretože   v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni nárok na náhradu trov konania nevznikol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2012

  JUDr. Elena Závadská, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská