UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: I. B., bytom XXX XX D. XXX, zast. JUDr. Antonom Širgelom, advokátom so sídlom Advokátska kancelária v Nitre, Štefánikova 49, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o vdovský dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. januára 2015, č. k. 26Sd/114/2014-30, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. januára 2015, č. k. 26Sd/114/2014-30, vo výroku o zastavení konania, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením č. k. 26Sd/114/2014-30 zo dňa 22. januára 2015 krajský súd konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že na pojednávaní pred krajským súdom navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobrala svoje odvolanie späť a žiadala, aby súd konanie vo veci zastavil s tým, že po oboznámení sa s doplňujúcim písomným vyjadrením odporkyne z 15. januára 2015, boli dostatočne opísané skutkové a právne dôvody, na základe ktorých odporkyňa rozhodla. V nadväznosti na tento dispozitívny prejav navrhovateľky, krajský súd s poukazom na § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") za použitia § 250h ods. 2 O.s.p. konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal, pretože konanie bolo zastavené a nezistil žiadne dôvody pre postup podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p.
Navrhovateľka proti uzneseniu krajského súdu podala včas odvolanie. Rozhodnutie odporkyne považovala za nedostatočne odôvodnené, za nejasné, neurčité a nezrozumiteľné. Namietala, že odporkyňa sa v ňom nevysporiadala so všetkými skutočnosťami a rozhodla len povrchne, keď sa detailne nevysporiadala s obdobím dôchodkového poistenia jej nebohého manžela, ktoré získal za svojhoživota a ktoré zostalo evidované vo všeobecnom systéme odporkyne a je premietnuté do informácie o stave individuálneho účtu poistenca k 31.12.2003 (6 rokov a 201 dní), pričom z neho vdovský dôchodok nebol priznaný. Trvala na preskúmaní rozhodnutia odporkyne ako aj jej postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, či odporkyňa zisťovala všetky podstatné okolnosti, ktoré na priznanie či nepriznanie vdovského dôchodku mohli, resp. mali vplyv.
Pojednávania pred krajským súdom konaného dňa 22. januára 2015 sa navrhovateľka osobne nezúčastnila. Uviedla, že jej právny zástupca na ňom prevzal doplňujúce vyjadrenie odporkyne zo dňa 15. januára 2015, narýchlo sa oboznámil s jeho obsahom, a keďže bol presvedčený, že zmenové rozhodnutie odporkyne z 08. decembra 2014 bolo navrhovateľke vyexpedované, zobral návrh v celom rozsahu späť. Uvedené zmenové rozhodnutie odporkyne jej však stále do dnešného dňa doručené nebolo. Po prehodnotení skutkových okolností sa domnieva, že vydaním zmenového rozhodnutia bolo, resp. malo byť jej opravnému prostriedku vyhovené v rámci autoremedúry odporkyňou a súd mal konanie zastaviť ex offo, t.j. bez späťvzatia jej opravného prostriedku, konanie pred súdom sa už nemalo konať a zároveň jej mali byť priznané trovy právneho zastúpenia. V konaní pred krajským súdom došlo podľa navrhovateľky k závažným procesným vadám, ktoré zakladajú zmätočnosť celého rozhodnutia krajského súdu, následne konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla preto, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušil, vrátil mu vec na nové konanie.
Navrhovateľka podala odvolanie aj voči výroku o náhrade trov konania z dôvodu, že k späťvzatiu návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne (ktoré by podľa jej názoru právne účinky mať nemalo, pretože súd mal konanie zastaviť ex offo na základe zmenového rozhodnutia odporkyne zo dňa 8. decembra 2014) došlo pre správanie odporkyne a tiež následkom nesprávneho procesného postupu súdu.
Odporkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že na vecnej správnosti svojho rozhodnutia trvá a vzhľadom na späťvzatie opravného prostriedku navrhla napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie v súlade s § 214 ods. 2 písm. c) O. s. p. bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je čiastočne dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je jednak výrok o zastavení konania a jednak výrok o trovách konania.
Vo výroku o zastavení konania sa odvolací súd s názorom krajského súdu stotožnil. Na pojednávaní konanom na krajskom súde dňa 22. januára 2015 právny zástupca navrhovateľky požiadal o zastavenie konania s poukazom na dodatočné vyjadrenie odporkyne z 15. januára 2015, ktoré mu bolo krátkou cestou doručené, keď dôvodil, že práve tie dôvody, ktoré sú v ňom obsiahnuté, chýbali k tomu, aby bolo možné rozhodnutie považovať za preskúmateľné a dostatočne odôvodnené a teda všetky skutočnosti, ktoré bolo potrebné poznať, t.j. skutočnosti, z ktorých odporkyňa vychádzala pri vydaní rozhodnutia, boli dostatočne odporkyňou ozrejmené. Krajský súd bol potom takto prejaveným úmyslom navrhovateľky viazaný. Uvedený dispozitívny procesný úkon, realizovaný prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľky vyhodnotil krajský súd objektívne a správne naň prihliadol, keď na jeho základe konanie o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zastavil.
Na túto skutočnosť (späťvzatie návrhu) nemá vplyv, že právny zástupca navrhovateľky následne skutkové okolnosti prípadu prehodnotil a dodatočne zaujal iné stanovisko, pretože procesné účinky späťvzatia zostávajú zachované naďalej, aj pre prípad vnútorného rozporu medzi tým, čo účastník zamýšľal a čo prejavil navonok. Navyše, v danom prípade bola navrhovateľka zastúpená kvalifikovane.Odvolací súd preto nemal žiadne pochybnosti o slobodne a vážne prejavenej vôli navrhovateľky vziať opravný prostriedok späť, čo sama navrhovateľka v konečnom dôsledku ani nenamietala. Krajský súd preto nepochybil, keď konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p. za použitia ustanovenia § 250h ods. 2 O.s.p.
Navrhovateľka v odvolaní namietala, že doplňujúcim vyjadrením odporkyne zo dňa 15. januára 2015 nebolo zmenené napadnuté rozhodnutie odporkyne, ako to bolo v konaní pred súdom prezentované. Uvedenú námietku súd za náležitú nepovažoval. V konaní podľa 3. hlavy piatej časti O.s.p. nie je vylúčené, aby správny orgán vydal ďalšie rozhodnutie o tom istom nároku (zmenové rozhodnutie), ktoré, pokiaľ súd právoplatne nerozhodol, stáva sa tiež automaticky predmetom prieskumu. V danej veci takéto rozhodnutie bolo vydané dňa 08. decembra 2014 a v čase rozhodovania krajského súdu (22. januára 2015) ešte nebolo doručené navrhovateľke. Na pojednávaní krajského súdu dňa 22. januára 2015 bolo popri doplňujúcom vyjadrení odporkyne z 15. januára 2015 oboznámené aj rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 08. decembra 2014. Zo samotného doplňujúceho vyjadrenia jasne a zreteľne vyplýva, že rozhodnutím z 08. decembra 2014 bolo rozhodnutie zo dňa 04. apríla 2014 pozmenené „iba" v časti odôvodnenia, pričom odporkyňa výslovne uviedla, že na správnosti napadnutého rozhodnutia (zo 04. apríla 2014) naďalej trvá a žiada ho v spojení so zmenovým rozhodnutím ako vecne správne potvrdiť. Dôvody a skutočnosti, ktoré bolo potrebné poznať, t.j. skutočnosti, z ktorých odporkyňa vychádzala pri vydaní rozhodnutia (ako to do zápisnice krajského súdu uviedol právny zástupca navrhovateľky) v samotnom doplňujúcom vyjadrení zo dňa 15. januára 2015 (č.l. 22) obsiahnuté nie sú. Tieto sú uvedené až v prílohe doplňujúceho vyjadrenia, ktorou je samotné zmenové rozhodnutie z 08. decembra 2014, čo tiež preukazuje, že zmenové rozhodnutie v konaní bolo riadne oboznamované a stalo sa riadnym predmetom prieskumu. Zmenovým rozhodnutím nebolo opravnému prostriedku vyhovené, a preto námietka navrhovateľky, že zmenovým rozhodnutím malo byť jej opravnému prostriedku vyhovené v rámci autoremedúry a súd mal konanie zastaviť ex offo, t.j. bez jej späťvzatia opravného prostriedku, nie je dôvodná.
Pokiaľ navrhovateľka namietala, že zmenové rozhodnutie jej nebolo stále doručené a vyslovila pochybnosť, či takéto rozhodnutie (z 08. decembra 2014) bolo vôbec vydané, odvolací súd mal z pripojeného dávkového spisu odporkyne za preukázané, že dňa 08. decembra 2014 Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2013 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľky zo dňa 29. januára 2014 o vdovský dôchodok, pričom uvedeným rozhodnutím zmenila rozhodnutie rovnakého čísla zo dňa 04. apríla 2014 v časti odôvodnenia. To, či uvedené rozhodnutie bolo navrhovateľke doručené, nemá vplyv na právne účinky späťvzatia návrhu na preskúmanie rozhodnutia súdom zo strany splnomocneného zástupcu navrhovateľky, konajúceho v jej mene. Na tomto závere nič nemení okolnosť, že povinnosťou správneho orgánu je rozhodnutie doručiť účastníkovi správneho konania.
Vzhľadom na späťvzatie návrhu, na základe ktorého je súd povinný zastaviť konanie, je bez právneho významu tvrdenie navrhovateľky o závažných procesných vadách v konaní krajského súdu, resp. o nezistení skutkového stavu.
Odporkyňa zmenovým rozhodnutím nevyhovela požiadavke navrhovateľky na priznanie vdovského dôchodku. Neboli preto splnené podmienky pre postup súdu podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie krajského súdu potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p., lebo navrhovateľka v tomto konaní nebola úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.