9So/14/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci navrhovateľa JUDr. X. N., bytom C., právne zastúpený AK, ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ulica 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. novembra 2014, č.k. 8Sd/105/2013-40, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. novembra 2014, č.k. 8Sd/105/2013-40, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XY z 20. augusta 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím totožného čísla zo dňa 03. októbra 2013 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne z 20. augusta 2013, č. XY v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XY zo dňa 03. októbra 2013, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku podľa § 65 ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a § 11 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 15 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Krajský súd považoval preskúmavané rozhodnutie za zákonné, a to z dôvodu, že zákon o sociálnom zabezpečení ale ani zákon o sociálnom poistení neupravuje vekovú podmienku na nárok na starobný dôchodok u mužov z dôvodu výchovy detí, tak ako určuje u žien. Krajský súd z ustanovení § 8 ods. 4 a 7 písm. a/ zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) dospel k záveru cit.: „že ani uvedený zákon nepokladá za diskriminačné ustanovenia rôznych vekových hraníc pre vzniknároku na starobný dôchodok okrem diskriminácie z dôvodu pohlavia, ktorou však nie je objektívne odôvodnené rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení dôchodkového veku pre mužov a ženy“.

Navrhovateľ sa proti rozsudku krajského súdu odvolal. Zopakoval svoju argumentáciu v zmysle obsahu žaloby, že rozhodnutie odporkyne, ale aj prvostupňového súdu je v rozpore so zásadami rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie vo veci výhody v podobe zníženia dôchodkového veku z dôvodu výchovy detí u jednotlivých žiadateľov priznaná výlučne v závislosti od pohlavia. Poukázal na to, že dôchodkový vek bol u mužov a žien zákonom stanovený zhodne, pričom rozdiel spočívajúci v osobitnom veku pri odchode do dôchodku je stanovený počtom výchovy detí a nie na základe príslušnosti k ženskému pohlaviu. Túto skutočnosť žiadal zohľadniť vo veci svojej žiadosti o starobný dôchodok, keďže po rozvode manželstva vychoval dve deti mu zverené súdom.

Odporkyňa nepovažovala dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní za opodstatnené a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 492 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku („SSP“) konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Antidiskriminačný zákon pripúšťa rozdielne zaobchádzanie aj podľa § 8 ods. 4 „V systéme sociálneho zabezpečenia v zamestnaní diskriminácia nie je rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku, ktoré spočíva v ustanovení rôznych vekových hraníc na vznik nároku na starobný dôchodok a invalidný dôchodok v tomto systéme, ako aj v ustanovení rôznych vekových hraníc v tomto systéme pre zamestnancov alebo skupiny zamestnancov, a používanie rôznych spôsobov výpočtu týchto dôchodkov, ktoré sú založené na kritériu veku; to neplatí, ak by súčasne došlo k diskriminácii z dôvodu pohlavia“. Podľa odseku 7, písm. a/ diskriminácia z dôvodu pohlavia nie je objektívne odôvodnené rozdielne zaobchádzanie spočívajúce v ustanovení rozdielneho dôchodkového veku pre mužov a ženy.

Zjednotenie dôchodkového veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok vyplýva z požiadavky implementácie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami ustanovenej Smernicou Rady Európskych spoločenstiev č. 7 z roku 1979.

Zo spisov vyplýva, že navrhovateľovi na základe rozhodnutia odporkyne z 20.08.2013 a 03.10.2013 bola zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 04.06.2012, t.j. odo dňa vzniku nároku znížením dôchodkového veku z titulu výchovy detí zverených súdom po rozvode manželstva. Z citácií zákonných ustanovení odporkyňou je možné dedukovať len podmienenosť zníženia dôchodkového veku (okrem počtu odpracovaných rokov, počtu vychovaných detí a dosiahnutého dôchodkového veku) výlučne starostlivosťou žien o výchovu dieťaťa.

Z rozhodnutia správneho orgánu nevyplýva, akým spôsobom sa vysporiadal s požiadavkou navrhovateľa na zhodnotenie výchovy detí navrhovateľom na účely zníženia dôchodkového veku. Najmä nezistila, či výchova detí trvala v rozsahu, v ktorom ho možno považovať za výchovu dieťaťa podľa doterajších predpisov.

Táto otázka je základom pre prípadné ďalšie posúdenie dôvodnosti námietky diskriminácie z dôvodu pohlavia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie správneho orgánu za predčasne vydané bez dostatočného zistenia skutočného stavu veci a preto rozsudok krajského súdu zmenil.

Odporkyňa bude v ďalšom konaní postupovať naznačeným smerom.

Hoci úspešný navrhovateľ má právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 za použitia § 250d ods. 2 O.s.p., avšak tieto trovy do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil a ani zo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku tieto trovy nevyplývajú, preto odvolací súd mu náhradu trov konania nepriznal (§ 151 ods. 1 a 2 za použitia § 246c ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.