Najvyšší súd

9So/14/2012

Slovenskej republiky    

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej v právnej veci navrhovateľa: P. M., bytom M. X., Z., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, UI. 29. augusta 8, Bratislava o   invalidný dôchodok,   na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. novembra 2011, č. k. 21Sd/178/2011- 22, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici   z 2. novembra 2011, č. k. 21Sd/178/2011-22,   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd   rozsudkom z 2. novembra 2011, č. k. 21Sd/178/2011-22, potvrdil rozhodnutie zo 17. júna 2011 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon“) priznala navrhovateľovi od 1.4.2011 invalidný dôchodok v sume 77,00 € mesačne.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľ bol od 1. apríla 2011 uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona pre 45%-nú 2   9So/14/2012

mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.   Navrhovateľ namietal, že suma priznaného invalidného dôchodku je veľmi nízka a nezaisťuje mu dôstojný život, nedosahuje ani sumu životného minima. Čo považuje   za rozporné s ústavou. Krajský súd poukázal na to, že odporkyňa pri určení výšky invalidného dôchodku postupovala v súlade s ustanovením § 73 ods.2 zákona, podľa ktorého sa suma invalidného dôchodku určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť (45%), priemerného osobného mzdového bodu (0,5040), obdobia dôchodkového poistenia (34,7754 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty   (9,5756   €) a k takto zistenej sume 75,60 pripočítala zvýšenie § 82 zákona na celkovú výšku 77 € mesačne. Rozhodnutie odporkyne považoval za zákonné a preto ho potvrdil.  

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že súd sa nezaoberal jeho právami podľa čl.39   Ústavy SR. Priznaná výška invalidného dôchodku v sume 77,00 € je nízka, nezodpovedá životným potrebám navrhovateľa a jeho rodiny.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ X. ods. 2 O.s.p. v spojení   s § 250s O. s. p.) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja   ods. 2 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu skonaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona je invalidita.

Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods.1 zákona).

Navrhovateľ bol uznaný invalidným pre 45 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a z posudkov posudkových lekárov vyplýva, že môže vykonávať prácu v prostredí bez nadmernej psychickej záťaže, bez limitovania tempa práce, môže vykonávať ľahšie pomocné robotnícke práce.

3   9So/14/2012

Navrhovateľ nenamietal výšku uznanej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Namietal len výšku invalidného dôchodku, ktorú nepovažuje za dostatočnú na zabezpečenie potrieb jeho rodiny.

V zmysle čl.39 Ústavy Slovenskej republiky majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v prípade neschopnosti na výkon práce.

Vzhľadom na vyššie uvedené je však potrebné poukázať na to, že navrhovateľ nie je úplne neschopný vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť totiž nie je viac ako 70 %, dosahuje len 45 %. To znamená, že schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je u neho iba obmedzená a je predpoklad, že si môže zabezpečiť (zvýšiť) príjem vlastnou zárobkovou činnosťou. Výška jeho invalidného dôchodku zodpovedá dĺžke obdobia jeho dôchodkového poistenia, výške jeho zárobkov ako aj uznanej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.  

Vzhľadom na čiastočne zachovanú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť nie je preto dôvodná jeho námietka, že invalidný dôchodok nie je primeraný jeho potrebám. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ani nedostatok pracovných príležitostí nie je okolnosťou, s ktorou by zákon o sociálnom poistení   spájal nárok na vyšší invalidný dôchodok.   Ak príjem navrhovateľa   nedosahuje výšku životného minima, navrhovateľ má možnosť požiadať o priznanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k tejto dávke prostredníctvom príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne podľa § 219 O.s.p.  

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené   vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v tomto konaní nebol úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 27. marca 2013   JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová