9So/134/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: F. N., bytom I., zastúpený advokátom: JUDr. Jaroslav Pargáč, Partizánska 1057, Snina, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 10. septembra 2013 č. XY, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. apríla 2016 č.k. 5Sd/100/2013-77, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. apríla 2016 č.k. 5Sd/100/2013-77 v napadnutej časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 35,75 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jaroslava Pargáča, vedený v I. a.s. č. účtu SK XY v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Odôvodnenie

Uznesením zo dňa 21. apríla 2016 č.k. 5Sd/100/2013-77 Krajský súd v Prešove zastavil konanie vo veci preskúmania rozhodnutia odporkyne zo dňa 10. septembra 2013 č. XY a odporkyňu zaviazal povinnosťou nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 545,04 eur.

Konanie bolo zastavené pre späťvzatie opravného prostriedku navrhovateľom z dôvodu, že tento bol novým rozhodnutím odporkyne uznaný za invalidného od 28. marca 2014 so stanovenou 50% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Keďže v priebehu konania odporkyňa opravnému prostriedku navrhovateľa vyhovela, prvostupňový súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p.

Proti uvedenému uzneseniu sa v časti náhrady trov konania v zákonnej lehote odvolala odporkyňa, tvrdiac, že nové rozhodnutie zo dňa 15. apríla 2016 vydala až na základe preukázanej zmeny skutkového stavu navrhovateľa, čo bolo preukázané predloženými lekárskymi správami, t.j. neurologickým vyšetrením z 28. marca 2014 a 01. augusta 2014, ktoré preukazujú rozhodujúce zdravotné postihnutie koreňové dráždenie S1 a poruchu statokinetiky chrbtice pri degeneratívnych zmenách chrbtice, ktorénavrhovateľ predložil 21. marca 2016. Zdravotný stav navrhovateľa sa zhoršil na úroveň invalidity až v priebehu konania o opravnom prostriedku, teda až po vydaní napadnutého rozhodnutia č. XY z 10. septembra 2013. Nové rozhodnutie teda nebolo vydané z dôvodu správania sa odporkyne, ale z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré vyvolalo potrebu opätovne posúdiť nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok. Vzhľadom na uvedené potom odporkyňa navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. apríla 2016 č.k. 5Sd/100/2013-77 zmenil tak, že odporkyňa nie je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania.

K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ, ktorý tvrdí, že dôvodom na vydanie vyhovujúceho rozhodnutia nebolo zhoršenie jeho zdravotného stavu, lebo nové kontrolné vyšetrenia z 28. marca 2014 a 01. augusta 2014, na ktoré sa odporkyňa odvoláva, uvádzajú rovnaké diagnostické závery ako predchádzajúce vyšetrenia, ktoré mala odporkyňa k dispozícii už od roku 2012 a na základe ktorých najskôr vydala zamietavé rozhodnutia. Navrhovateľ má za to, že krajský súd mu správne priznal náhradu trov konania, aplikujúc ustanovenie § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. návrh bol podaný dôvodne a len pre správanie odporkyne došlo k späťvzatiu opravného prostriedku. Navrhovateľ navrhuje rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť a odporkyňu zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 69,91 eur.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s ustanovením § 492 ods. 2 SSP sa odvolací súd v konaní riadil ustanoveniami O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, napadnuté uznesenie prvostupňového súdu je vo výroku správne a preto toto rozhodnutie potvrdil.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ podal žiadosť o invalidný dôchodok dňa 18. decembra 2012. Rozhodnutím zo dňa 07. januára 2013 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok, dôvodiac, že navrhovateľ nie je invalidný, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť na 35%.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok a Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 07. mája 2013 č.k. 6Sd/28/2013-22 napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Krajský súd dôvodil tým, že posudkoví lekári odporkyne sa dôsledne nevyrovnali s diagnostickými závermi lekárskych vyšetrení. O tejto skutočnosti svedčí aj to, že zdravotné postihnutie navrhovateľa zaradili do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písmeno b/, kde sa pri chorobách podporného a pohybového aparátu uvádza, že ide o mierne funkčné postihnutie s prejavmi nervového a svalového dráždenia, pričom u navrhovateľa je konštatovaný ťažký stav poruchy funkčnej pri ťažkých degeneratívnych zmenách Th segmentu chrbtice. Takýto záver posudkového lekára je teda vo vzťahu k neurologickému vyšetreniu a uvádzanému zdravotnému postihnutiu nepresvedčivý a nedostatočne odôvodnený.

Novým rozhodnutím zo dňa 10. septembra 2013 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 18. decembra 2012, vzhľadom na to, že navrhovateľ nie je invalidný, keďže miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u neho bola 35% v porovnaní so zdravou fyzickouosobou. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe odborného posudku o invalidite zo dňa 17. júla 2013, z ktorého vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú u navrhovateľa choroby podporného a pohybového aparátu - kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno b/ a choroba Dorzalgia M 51.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, opätovne bol posudzovaný jeho zdravotný stav a lekárskymi posudkami zo dňa 22. novembra 2013 a 07. apríla 2014 bola navrhovateľovi opätovne stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35%. Rozsudkom zo dňa 06. júna 2014 č.k. 5Sd/100/2013-31 Krajský súd v Prešove potvrdil rozhodnutie odporkyne. Uvedený prvostupňový rozsudok bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) zo dňa 28. októbra 2015 sp. zn. 9So/111/2014 zrušený a vec vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní NS SR uložil prvostupňovému súdu tiež povinnosť vyžiadať si nový posudok o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 21. marca 2016 je navrhovateľ invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa sú choroby podporného a pohybového aparátu - Kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno c/, a choroba poruchy lumbálnych a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, arteriálna hypertenzia, hepatopatia. Na základe uvedeného rozhodnutím zo dňa 20. apríla 2016 odporkyňa vyhovela opravnému prostriedku navrhovateľa a zrušila opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie zo dňa 10. septembra 2013. Rozhodnutím zo dňa 15. apríla 2016 odporkyňa navrhovateľovi od 28. marca 2014 priznala invalidný dôchodok v sume 208,10 eur mesačne. Vzhľadom na uvedené vzal navrhovateľ opravný prostriedok proti rozhodnutiu zo dňa 27. septembra 2013 späť.

Z lekárskeho posudku zo dňa 21. marca 2016, ktorým bola navrhovateľovi určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou vyplýva, že posudkový lekár u navrhovateľa zistil zhoršenie zdravotného stavu oproti predchádzajúcim posúdeniam, keď v novodoložených objektívnych neurologických nálezoch malo byť klinicky prítomné koreňové dráždenie S1 a porucha statokinetiky chrbtice.

V administratívnom spise odporkyne sa nachádzajú aj lekárske správy:

- správa MUDr. N. J., ortopéda zo dňa 21. septembra 2012, z ktorej vyplýva, že žalobca trpí vertebrogénnym algickým syndrómom, polytropným, recidivujúcim na podklade poruchy statiky a degeneratívnych zmien,

- lekárska správa z Nemocnice Snina, s.r.o. zo dňa 22. februára 2013, ktorá uvádza poruchu statiky medzi objektívnymi nálezmi,

- neurologické klinické vyšetrenie MUDr. O. H. zo dňa 07. marca 2013 a 15. apríla 2013, v ktorom je okrem iných diagnostických záverov uvedený tiež vertebrogénny algický syndróm lumbo-sakrálnej oblasti chrbtice bolestivý s poruchou statokinetiky,

- správa totožnej lekárky o neurologickom klinickom vyšetrení zo dňa 03. júna 2013, zo dňa 16. septembra 2013, ako aj zo dňa 04. novembra 2013 VAS LS chrbtice bolestivý s radikulopathiou S1 s poruchou statokinetiky chronický.

Predmetné lekárske správy boli podkladom už predchádzajúcich lekárskych posudkov, najneskôr posudku zo dňa 22. novembra 2013.

Z administratívneho spisu odporkyne teda vyplýva, že nemožno považovať zmenu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a teda tiež posúdenie invalidity navrhovateľa v posudku zo dňa 21. marca 2016, za dôsledok zmeny skutkového stavu, keď tvrdený dôvod zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa bol zistený už v čase predchádzajúcich posúdení. Vzhľadom na uvedené je potrebné považovať predchádzajúce posúdenia za nedostatočne odôvodnené pri tiež nedostatočne zistenom skutkovom stave, ako to ustálil už Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 07. mája 2013 č.k. 6Sd/28/2013-22 s tým, že k náprave došlo až rozhodnutím zo dňa 15. apríla 2016 na základe posudkuposudkového lekára zo dňa 21. marca 2016.

Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa a navrhovateľa, že opravný prostriedok bol podaný dôvodne a k jeho späťvzatiu došlo pre správanie odporcu - zrušenie rozhodnutia zo dňa 10. septembra 2013 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku vydanie rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 15. apríla 2016.

Výšku priznanej náhrady trov odporkyňa nenamietala, preto sa ňou odvolací súd nezaoberal.

Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný. Odvolací súd mu preto v súlade s § 246c ods. 1, § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za jeden úkony právnej služby podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky - vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, teda vo výške 35,75 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.